BRATISLAVA - Veľkou pomocou povstalcom v boji proti nacistickým okupačným vojskám v Slovenskom národnom povstaní (SNP) bol prílet 1. československého samostatného stíhacieho leteckého pluku a presun 2. československej samostatnej paradesantnej brigády zo sovietsko-nemeckého frontu na povstalecké územie. Pri príležitosti 80. výročia vyhlásenia SNP to povedal zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Londýnska exilová československá vláda sa obrátila v prvých dňoch po vyhlásení SNP na vlády Veľkej Británie, USA a Sovietskeho zväzu so žiadosťou o pomoc. Od spojencov žiadala zbrane a materiál podstatný na zabezpečenie bojovej činnosti, ako aj leteckú podporu spočívajúcu v bombardovaní vojenských cieľov a komunikácií, ktorými postupovali nemecké jednotky.
archívne video
V súvislosti so žiadosťou československej vlády treba zdôrazniť, že najrýchlejšie zareagovala Moskva, ktorá poskytla SNP rozsiahlu vojenskú pomoc. Nespočívala len v presune čs. vojenských jednotiek na povstalecké územie a zabezpečení dodávok zbraní a materiálu všetkého druhu, ale aj v príprave a začatí rozsiahlej Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá viazala značné sily i prostriedky nepriateľa.
"Na povstalecké územie bolo z územia oslobodeného sovietskou Červenou armádou potrebné zabezpečiť aj letecký presun viac než 2000 príslušníkov paradesantnej brigády s ich výzbrojou a výstrojom nevyhnutným pre bojovú činnosť v hlbokom tyle nepriateľa. Prelet zo sovietskych letísk cez nepriateľské územie v ťažkých meteorologických podmienkach sa mal zavŕšiť pristátím sovietskych letcov na letisku Tri Duby," priblížil Šumichrast.
Sovietski letci vykonávali prelety výlučne v noci
Sovietski letci vykonávali prelety výlučne v noci, často za nepriaznivého počasia, čo značne limitovalo možnosti leteckých manévrov. Popritom na sovietske lietadlá aktívne 'poľovali' na trase nemeckí noční stíhači či protilietadlové delostrelectvo. "Berúc do úvahy výsledky tohto leteckého mosta, treba oceniť majstrovstvo a odvahu sovietskych letcov. Ich zásluhou sa podarilo na povstalecké územie presunúť 2. československú samostatnú paradesantnú brigádu, jednu z najlepších jednotiek československého zahraničného vojska, ktorá v bojoch preukázala vysokú bojovú morálku a bojové majstrovstvo," povedal vojenský historik.
Od septembra do konca októbra 1944 uskutočnili lietadlá 4. gardového gomeľského zboru 352 úspešných letov. Počas nich dopravili na letisko Tri Duby a Rohozná 2112 vakov o hmotnosti 253,4 tony. Ich obsahom bolo 256 protitankových pušiek, 557 guľometov, 23 protilietadlových guľometov, 2082 samopalov, 630 pušiek, päť mínometov, 1095 kilogramov tritolu a takmer 1,7 milióna kusov streliva. Spoločne s 5. orlovským bombardovacím leteckým zborom uskutočnili v období od 4. septembra do 24. októbra 1944 dovedna 1065 vzletov, počas ktorých dopravili na Slovensko 610 ton materiálu.
K vojenským jednotkám československého zahraničného vojska treba uviesť, že boli vyzbrojené modernými zbraňami, ktoré kvalitatívne predstihli výzbroj 1. československej armády na Slovensku. Najmarkantnejšie to bolo v prípade povstaleckého letectva, ktoré disponovalo v prevažnej miere zastaranými lietadlami čs. výroby. Oproti tomu 1. čs. samostatný stíhací letecký pluk bol vyzbrojený lietadlami typu Lavočkin-5FN.
Išlo o moderné sovietske stíhacie lietadlá
"Išlo o moderné sovietske stíhacie lietadlá, ktoré k československej leteckej jednotke 'prišli' priamo z výroby, čiže neboli opotrebované prevádzkou v náročných poľných podmienkach. Sovietske letectvo tento typ úspešne používalo na sovietsko-nemeckom fronte ako frontovú a záchytnú stíhačku. Išlo o stíhací stroj, ktorý bol prioritne určený na letecký boj s nepriateľským letectvom. Počas povstania sa však používalo aj na priamu leteckú podporu pozemných vojsk spočívajúcu v strmhlavom bombardovaní a ostreľovaní nepriateľa palubnými zbraňami," vysvetlil Šumichrast.
Súčasťou pomoci bola aj 2. československá samostatná paradesantná brigáda. Tá bola sformovaná predovšetkým z bývalých príslušníkov 1. pešej divízie slovenskej armády bojujúcej na východnom fronte, ktorí prešli, resp. boli zajatí sovietskou Červenou armádou a neskôr sa stali príslušníkmi čs. zahraničného vojska v ZSSR.
Okrem pomoci zo strany ZSSR na letisku Tri Duby dva razy pristáli aj americké lietadlá, ktoré z Talianska priviezli materiálnu pomoc a z povstaleckého územia zabezpečili presun zostrelených spojeneckých pilotov, ktorí sa rôznymi cestami dostali na územie SNP. Išlo o bývalých vojnových zajatcov zo zajateckého tábora v Grinave, ktorým sa vďaka slovenským vlastencom podarilo dostať na povstalecké územie.
"V dňoch 17. septembra 1944 a 7. októbra 1944 boli letecky evakuovaní do južného Talianska. Americké vojenské letectvo z povstaleckého územia letecky presunulo aj trojčlennú delegáciu SNR, ktorá sa neskôr zúčastnila na rokovaniach s prezidentom ČSR Edvardom Benešom v Londýne. Na povstalecké územie dopravilo aj americkú spravodajskú misiu, ktorá však po prechode na partizánsky spôsob boja takmer celá padla do nemeckého zajatia. Ich osud sa tragicky uzatvoril v koncentračnom tábore Mauthausen, kde ich Nemci popravili," povedal historik.
Američania oba lety na Tri Duby využili aj na dodávku materiálnej pomoci povstaleckej armáde. Povstalcom priviezli protitankové zbrane typu Bazooka, automatické zbrane, základný zdravotnícky materiál. Dodávky tvorila aj munícia k spomínaným zbraniam. "Rozsah tejto pomoci sa nedá porovnávať s pomocou, ktorú takzvaným leteckým mostom poskytli Sovieti. Samozrejme, každá pomoc bola vítaná a s vďakou prijatá," dodal Šumichrast.
