BRATISLAVA - Obavy vyslovené Európskou komisiou (EK) v súvislosti so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a právomocou generálneho prokurátora zrušovať rozhodnutia nižších prokurátorov vychádzajú z neznalosti alebo nepochopenia koncepcie ústavného postavenia a úloh prokuratúry SR, ako aj účelu sledovaného mimoriadnym opravným prostriedkom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku. Vyplýva to z reakcie generálneho prokurátora SR Maroša Žilinku na správu EK o stave právneho štátu.
"Na čele prokuratúry SR nie je ani EK a ani predsedníčka EK. Na čele prokuratúry SR je generálny prokurátor SR, ktorý riadi a kontroluje činnosť prokuratúry na všetkých stupňoch a nesie ústavnú zodpovednosť za činnosť, plnenie úloh a fungovanie prokuratúry," zdôraznil Žilinka vo svojom stanovisku, ktoré sprostredkovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry (GP) SR Zuzana Drobová.
archívne video
"Ubezpečujem všetkých, že prokuratúra SR, ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti, si plní a vždy bude plniť ústavne definované poslanie prokuratúry ako orgánu ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu," zdôraznil generálny prokurátor. Vyslovil garanciu, že bude naďalej účelne využívať všetky právne nástroje v záujme ochrany zákonnosti a verejného záujmu.
Odporúčania EK sa týkajú okrem iného opatrení na zabezpečenie nezávislosti členov Súdnej rady, predloženia návrhov na reguláciu lobingu či zabezpečenia účinného a nezávislého vyšetrovania prípadov veľkej korupcie. Komisia odporúča aj posilniť pravidlá a mechanizmy s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií.
