BRATISLAVA - V situácii, keď existujú podozrenia zo skrytej privatizácie, by štát na seba mal prevziať povinnosti zásobovania vodou, ako aj záväzky budovania, údržby a modernizácie kritickej infraštruktúry. Uviedol to v pondelok opozičný poslanec Národnej rady (NR) SR za PS Michal Sabo, v reakcii na vyjadrenie šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominant SNS).
"Sme radi, že sme vicepremiéra dotlačili k tomu, aby sa tejto téme začal venovať. Štát by podľa neho mohol prevziať akcie obcí, ktoré nemajú záujem, alebo kapacitu si ich uplatňovať. Je to konečne správna reakcia, pretože štát takto môže zabezpečiť, aby bolo postarané o všetky obce a obyvateľov Slovenska," uviedol Sabo s tým, že kritická infraštruktúra je už v katastrofálnom stave a niektoré úseky sú desaťročia po svojej životnosti. "Predseda Najvyššieho konrolného úradu (NKÚ) SR nás v pléne informoval o tom, že opakovane sa v tejto veci snažil kontaktovať vicepremiéra Tarabu, bez odozvy," podotkol.
VIDEO
Alarmujúci desaťmiliardový investičný dlh do kritickej infraštruktúry.
Kontrola NKÚ v deviatich vodárenských spoločnostiach odhalila podľa PS riziká, z ktorých niektoré môžu viesť k skrytej privatizácii celej alebo časti vodárenskej spoločnosti. Štátni kontrolóri upozornili podľa Saba aj na alarmujúci desaťmiliardový investičný dlh do kritickej infraštruktúry. Kontrolóri, navyše, tvrdia, že štát rezignoval na kontrolu vodárenských spoločností.
Slovo privatizácia podľa poslankyne NR SR za PS Jany Hanuliakovej podráždilo viacerých ľudí. "Chcem vysvetliť, že reč nie je o privatizácii, ale o riziku skrytej privatizácie. Skrytá privatizácia znamená, že samosprávam hrozí strata kontroly nad svojou kritickou infraštruktúrou. Neprídu síce priamo o akcie, čo neumožňuje ani zákon, ale prevodom akcií na dlhopisy strácajú priamy vplyv na hospodárenie spoločnosti," objasnila.
Taraba v stredu 10. júla informoval po rokovaní vlády o tom, že si vie predstaviť zákon, ktorý by určoval ministerstvu financií alebo životného prostredia predkupné právo na všetky akcie vo vodárenských spoločnostiach. A to v prípade, ak ich obce nebudú chcieť vlastniť, alebo by ich chceli za niečo zameniť. Išlo by najmä o samosprávy, ktoré majú 0,1 percenta podielu v týchto vodárenských spoločnostiach.
