BRATISLAVA – Len pred pár dňami sme si zvolili nových europoslancov. Mnohí úspešní aj neúspešní adepti na lukratívny post sa pritom zviditeľnili najmä kritikov Bruselu a jeho „diktátu“. Nie tak dávno sa na Slovensku dokonca objavovali hlasy, ktoré hovorili o potrebe nášho vystúpenie z Únie. Oplatí sa nám teda byť v EÚ? Čísla to povedali jasne. Faktom totiž je, že za 20 rokov nášho členstva nám z EÚ natiekli doslova miliardy eur.
archívne video
Od roku 2004, kedy sme sa stali členmi Európskej únie, Slovensko získalo 40 miliárd eur. Ako upozornili analytici z projektu Dáta bez pátosu, sú to v priemere zhruba dve miliardy eur každý rok, v posledných 5 rokoch priemerne 3 miliardy ročne. Naopak, naše odvody do EÚ boli za 20 rokov spolu takmer 13 miliárd eur, čo je priemerne 650 miliónov eur, ale v posledných 5 rokoch takmer 1 miliarda eur. Matematika je v tomto prípade jasná – Slovensko z EÚ dostalo výrazne viac, ako do nej dalo.
Vďaka peniazom z Bruselu sa modernizovali a budovali chodníky, cyklotrasy, parky a mnoho ďalšieho. Vzhľadom na potrebnú spoluúčasť štátu alebo samospráv pri financovaní európskych projektov, ktorá môže byť vo výške 5, 10, 15 ale aj viac percent, išlo na tieto projekty za 20 rokov viac ako 50 miliárd eur. „Na 1 obyvateľa Slovenska to predstavuje viac 10-tisíc eur. Bez nich by neboli ani lavičky v parku, ale ani veľa škôl/škôlok, kilometrov diaľnic, na mnohých tratiach by vlaky nechodili dnes vôbec alebo rýchlosťou 30 km za hodinu,“ upozornili analytici.
Po celý čas sme čistým poberateľom finančnej pomoci z EÚ. Výhľadovo ním budeme až do roku 2027. „V rámci eurofondov a Programu Obnovy to má byť do roku (reálna možnosť čerpania +3 roky) 2030 ďalších 20 miliárd eur,“ dodali analytici.
EÚ môže finančnú pomoc aj podržať
Dôležité je však tiež pripomenúť, že EÚ bola schopná v posledných rokoch vzhľadom na nesúhlas s vývojom v niektorých krajinách zastaviť a pozdržať finančnú pomoc. „Išlo o 120 miliárd eur v prípade Poľska (nedávno uvoľnené) a 30 miliárd eur v prípade Maďarska (nedávno uvoľnených 10 miliárd z nich). V našom, nie hypotetickom prípade zastavenia / pozdržania financií z EÚ by sme mohli v budúcich rokoch zabudnúť na zásadnú (väčšiu) časť celoštátnych investícií a rovnako by sme mohli zabudnúť na viac ako minimálny rast HDP,“ upozornili.
"Bez financií z EÚ by sme boli výhľadovo v koncoch. V časoch, keď ideme súťažiť o investície v rámci východnej a strednej Európy a keď ideme súťažiť o prežitie medzi rozvíjajúcimi sa krajinami. Píšeme to preto, že aj táto možnosť je reálna. Viac si budeme vedieť povedať o rok, keď budeme vidieť a vedieť výsledky ´nadýchnutia´ sa súčasnej koalície pri ťahaní Slovenska cestou Maďarska, poťažmo a nedajbože Bieloruska,“ dodali. Údaje čerpali z Transparency International Slovensko.
