BRATISLAVA - Kým personálny návrh nového veľvyslanca SR v Bruseli schválila vláda v rámci utajených materiálov na stredajšom (29. 5.) rokovaní, meno veľvyslanca pre opätovne zriadenú ambasádu v Austrálii bude predmetom jedného z nasledujúcich rokovaní kabinetu. Po stredajšom rokovaní vlády to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer-SD).
"Čo sa týka veľvyslanca v Austrálii, tam sme to neuzavreli aj preto, že rešpektujeme vyjadrenie pani prezidentky (Zuzany Čaputovej, pozn. TASR), ktorá nás informovala, že do konca svojho mandátu už nebude otvárať ďalšie pozície veľvyslancov a ponechá to na nového pána prezidenta," vysvetlil Blanár s tým, že po inaugurácii nového prezidenta SR Petra Pellegriniho pristúpi vláda k ďalším personálnym návrhom. "Ctíme si tradíciu a symbiózu medzi ministerstvom zahraničných vecí, vládou a prezidentským úradom a to, že je to práve hlava štátu, ktorá má definitívne slovo pri menovaní vedúcich diplomatických misií," dodal minister.
Vláda rozhodla o znovuzriadení veľvyslanectiev
Vláda na stredajšom rokovaní rozhodla o znovuzriadení veľvyslanectiev v austrálskej Canberre, ktoré bude mať akreditáciu pre Austrálsky zväz, Nový Zéland a ďalšie štáty Tichomoria, rovnako sa z úrovne generálneho konzulátu opäť povýši na veľvyslanectvo zastupiteľský úrad SR v Bruseli. Veľvyslanectvo v Bruseli skončilo na konci marca 2022, v austrálskej Canberre bolo zrušené ku koncu toho istého roka. Agendu bruselského úradu prevzalo veľvyslanectvo v Haagu, veľvyslanectvo v Austrálii suploval zastupiteľský úrad v japonskom Tokiu.
Pri rozhodnutí o znovuzriadení veľvyslanectiev rezort diplomacie argumentoval tým, že zastupovanie oboch zrušených ambasád na diaľku neumožňovalo efektívne zastupovanie krajiny ani občanov SR, ktorí sa ocitli v mimoriadnych situáciách, rovnako sa znížila komunikácia a starostlivosť o početnú krajanskú komunitu. Argumentom pre opätovné obnovenie veľvyslanectiev boli i motívy ekonomickej diplomacie a snahy využiť potenciál ekonomickej spolupráce.
