BRATISLAVA – Koaličná trojka stojí na prahu ďalšej zapeklitej situácie. SNS totiž v súvislosti s možnou nomináciou na člena Súdnej rady SR skloňuje meno exministra spravodlivosti Štefana Harabina. Ten sa však nepozdáva Smeru-SSD ani Hlasu-SD.
Prvýkrát nahlas o možnej podpore Harabina prehovoril koncom apríla poslanec za SNS Rudolf Huliak. Huliak o krokoch národniarov informoval na sociálnej sieti. "SNS navrhuje do súdnej rady svojho kandidáta: JUDr. Štefana Harabina," napísal. Stalo sa tak v čase, keď ešte neboli odvolaní zo súdnej rady Ján Mazák a Andrej Majerník. Tých však poslanci zbavili funkcií minulý týždeň.
archívne video
Ihneď ako padlo Harabinovo meno, strhla sa vlna kritiky z radov opozície. Podľa SaS nemá Harabin na poste člena Súdnej rady SR čo hľadať. KDH označilo zasa takúto nomináciu za zlý vtip. Nielen opozícii sa však Harabinov návrat, mierne povedané, nepozdáva. Nesúhlas dáva najavo aj koaličný Hlas-SD a dokonca aj Smer-SSD. "Konkrétni nominanti by nemali mať podľa mňa politickú minulosť, čiže to je môj názor, že jednoducho Štefan Harabin by nemal byť len z tohto dôvodu nominovaný," uviedol v nedeľu na TA3 poslanec za Smer-SSD Richard Glück. Poslanec za Hlas-SD Samuel Migaľ zasa povedal, že v strane nie sú s touto nomináciu stotožnení. Ak by na nej SNS trvala, v Hlase-SD si k tomu vraj "budú musieť sadnúť."
Danko trvá na nominácii Harabina
Vyzerá to tak, že koalícia tak čelí ďalšej otázke, v ktorej sa SNS názorovo rozchádza s Hlasom, dokonca aj so Smerom. Šéf národniarov Andrej Danko totiž v relácii RTVS odkázal, že SNS má právo nominovať členov do Súdnej rady SR. „Nechajte to na SNS. My sme si za to zodpovední. Nás budú voliči posudzovať,“ povedal Danko. Priznal tiež, že to boli oni, kto oslovil Harabina s touto ponukou.
Vládna trojka pritom ešte nedoriešila voľnú stoličku predsedu parlamentu. Ani v tejto téme nevedeli nájsť zhodu. Podľa koaličnej zmluvy totiž post patrí Hlasu-SD. Po odchode Petra Pellegrini do prezidentského paláca si však na ňu robí zálusk aj SNS, Hlas sa však postu vzdať nemieni a trvá na svojom. Problém sa zatiaľ odsunul, koalícia sa ním zrejme bude zaoberať až po inagurácii Petra Pellegriniho. Danko, ktorý by chcel post šéfa parlamentu pre seba, sa však tejto myšlienky nevzdáva aj napriek jasnému postoju Hlasu. Včera sa napríklad nechal počuť, že ak by sa stal predsedom parlamentu, s Robertom Ficom a Petrom Pellegrinim by boli ako tri Svätoplukove prúty.
Harabin poslal obom poslancom odkaz
Harabin v reakcii na slová Migaľa a Glück reagoval slovami, že mu je cťou, že jeho prípadne členstvo v Súdnej rade namietajú. "Keď títo dvaja členovia vládnej koalícii sa záhadne boja mojej účasti v Súdnej rade, to znamená len a len to, že chcú takú Súdnu radu, ktorá bude politicky presadzovať dodržiavanie zákona iba voči narušovateľom zo strany opozície, ale nie aj zo strany koalície. Lebo u oboch pri apolitickom fungovaní Súdnej rady a trestnoprávnej justície, by znamenal nástup ich trestnoprávnej zodpovednosti za propagáciu fašizmu, respektíve za násilnícke konanie," uviedol Harabin.
Harabin viedol Súdnu radu SR od jej vzniku v roku 2001 do roku 2003. V tom čase bol aj predsedom Najvyššieho súdu SR. V rokoch 2006 až 2009 bol ministrom spravodlivosti v prvej vláde Roberta Fica. Zastával tiež post podpredsedu vlády. Nominovala ho strana HZDS. V roku 2009, keď ho súdna rada opätovne zvolila za predsedu Najvyššieho súdu SR, sa automaticky sa znova stal aj predsedom súdnej rady. Vo funkcii pôsobil do roku 2014. Strana Smer-SD totiž prišla s novelou, ktorou obe funkcie oddelila.
Harabin v roku 2019 neúspešne kandidoval za prezidenta. Neskôr skúšal šťastie aj v parlamentných voľbách so stranou Vlasť, no tiež pohorel. Naposledy kandidoval v nedávnych prezidentských voľbách a znova skočil už v prvom kole. Predseda SNS Andrej Danko pôvodne tiež vo voľbách kandidoval, no vzdal sa práve v prospech Harabina.
