BRATISLAVA - O novele zákona o ochrane prírody a krajiny budú poslanci Národnej rady (NR) SR rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Právna úprava z dielne envirorezortu má riešiť situáciu s premnoženými medveďmi. Návrh mení aj zákon o civilnej ochrane.
Z návrhu legislatívy vyplýva, že pre výskyt medveďa hnedého by sa mohla vyhlasovať mimoriadna situácia ako pri zemetrasení či teroristickom útoku. Po jej vyhlásení by malo byť zakázané vytvárať vnadiská, ktoré by mohli prilákať veľké šelmy.
archívne video
Zároveň by samospráva mala byť povinná odstrániť už existujúce vnadiská na území s vyhlásenou mimoriadnou situáciou. Ak vnadiská nebudú príčinou výskytu medveďa, návrh umožňuje povoliť výnimky na elimináciu problémových jedincov, ktoré svojím výskytom a správaním predstavujú potenciálne ohrozenie života, zdravia a škody na majetku.
Poslanci posunuli do 2. čítania zmeny v zákone o neziskových organizáciách
Novelu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Novela hovorí o zvýšení transparentnosti financovania mimovládnych neziskových organizácií. Zaviesť by sa mohlo označovanie organizácií prijímajúcich financie zo zahraničia cez 5-tisíc eur za rok ako "organizácie so zahraničnou podporou". Upraviť by sa mohol obsah výročnej správy organizácií či občianskych združení aj zverejňované údaje o darcoch. Návrh kritizovali viaceré organizácie a združenia, označili ho za diskriminačný.
"Cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií, ktoré predstavuje kľúčový prvok pre posilnenie dôvery verejnosti voči mimovládnym neziskovým organizáciám formou zverejňovania informácií o daroch a darcoch, ak ich výška presiahne jednorazovo alebo v kumulatívne zákonom zadefinovanú hodnotu," píše sa v dôvodovej správe.
Rozšíriť by sa mohlo nedobrovoľné zrušenie neziskovej organizácie pri porušení niektorého z nových ustanovení v zákone o registri mimovládnych neziskových organizácií. "Ustanovenie je poslednou z alternatív postihu za nezaplatenie pokuty v určenej lehote alebo nesplnenie si zákonom stanovených povinností," uviedli predkladatelia.
Rovnako by sa mohol rozšíriť obsah výročnej správy organizácie, aby sa zverejňovali aj informácie o darcoch, prispievateľoch a veriteľoch, ktorých dary, príspevky či pôžičky jednotlivo alebo v úhrne za kalendárny rok presiahnu 5-tisíc eur. Obdobne sa navrhuje rozšíriť aj obsah výročnej správy neinvestičného fondu.
Predkladatelia deklarujú, že návrh stanovuje minimálne požiadavky zverejnenia a zachováva požiadavky ochrany osobných údajov. Odôvodňujú to snahou znížiť možnosť zneužitia neziskových organizácií pre nezákonné činnosti. Uviedli, že niektoré ustanovenia týkajúce sa ochrany anonymity darcov sa vypúšťajú, aby sa zabezpečila potreba vyššej úrovne verejnej kontroly nad finančnými zdrojmi. Sľubujú si od toho zvýšenie zodpovednosti darcov.
Novela hovorí aj o právomoci Ministerstva vnútra (MV) SR rozpustiť občianske združenie, ak nesplní povinnosti na uloženie výročnej správy do registra účtovných závierok tak, ako je to v prípade iných mimovládnych neziskových organizácií. Účinnosť by mohla novela nadobudnúť 1. januára 2025.
Na lyžiarskych tratiach by mohla byť prilba povinná až do 18 rokov
Na lyžiarskych tratiach by mohlo byť nosenie ochrannej prilby povinné až do 18 rokov. V súčasnosti ju musia nosiť lyžiari do 15 rokov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Horskej záchrannej službe z dielne poslancov SNS, ktorú Národná rada (NR) SR posunula v utorok do druhého čítania.
"Zvýšenie vekovej hranice reflektuje rastúcu potrebu ochrany tejto vekovej skupiny, ktorá je významne zastúpená medzi lyžiarmi a snoubordistami. Iniciatíva pre novelu vychádza z veľkého počtu zranených na lyžiarskych svahoch, ako aj z medzinárodných trendov v zvyšovaní bezpečnostných štandardov pre mladistvých," argumentujú poslanci. Novela by podľa predkladateľov mohla znížiť počet vážnych zranení hlavy v danej vekovej skupine. Navrhovaná účinnosť je od 1. októbra 2024.
O novele k študentom zdravotníckych škôl sa bude rokovať zrýchlene
Novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti prerokuje Národná rada (NR) SR v skrátenom legislatívnom konaní. Poslanci o tom rozhodli v utorkovom hlasovaní. Novela reaguje na akútny nedostatok pracovníkov v zdravotníctve. Navrhuje sa v nej, aby odbornú pracovnú činnosť v povolaniach praktická sestra - asistent, zubný asistent a sanitár mohli od leta vykonávať aj študenti daných odborov.
Opatrenie má posilniť zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v období čerpania letných dovoleniek zdravotníckymi pracovníkmi. Zároveň má podporiť motiváciu študentov a zlepšiť ich adaptáciu v zdravotníckych zariadeniach.
Úprava má tiež zjednodušiť zaraďovanie zdravotníckych pracovníkov do špecializačného štúdia vrátane rezidentského štúdia. Má umožniť zamestnávanie rezidentov aj poskytovateľom ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Okrej iného má upraviť i podmienky na vydávanie a uverejňovanie minimálnych štandardov pre špecializačné a certifikačné študijné programy aj pre študijné programy sústavného vzdelávania.
O novele týkajúcej sa regulácie medveďov budú poslanci rokovať zrýchlene
O novele zákona o ochrane prírody a krajiny budú poslanci Národnej rady (NR) SR rokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Rozhodli o tom v utorkovom hlasovaní. Právna úprava z dielne envirorezortu má riešiť situáciu s premnoženými medveďmi. Návrh mení aj zákon o civilnej ochrane.
Z návrhu legislatívy vyplýva, že pre výskyt medveďa hnedého by sa mohla vyhlasovať mimoriadna situácia ako pri zemetrasení či teroristickom útoku. Po jej vyhlásení by malo byť zakázané vytvárať vnadiská, ktoré by mohli prilákať veľké šelmy.
Zároveň by samospráva mala byť povinná odstrániť už existujúce vnadiská na území s vyhlásenou mimoriadnou situáciou. Ak vnadiská nebudú príčinou výskytu medveďa, návrh umožňuje povoliť výnimky na elimináciu problémových jedincov, ktoré svojím výskytom a správaním predstavujú potenciálne ohrozenie života, zdravia a škody na majetku.
Rezort financií poskytne farmárom návratnú finančnú výpomoc
Na preklenutie obdobia do vyplatenia priamej podpory bude môcť Ministerstvo financií (MF) SR poskytnúť poľnohospodárovi pomoc vo forme návratnej finančnej výpomoci za zvýhodnených podmienok. Poskytnutá bude prostredníctvom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB). Vyplýva to z vládneho návrhu novely zákona o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve, ktorý Národná rada (NR) SR v utorok definitívne schválila. Poslanci o právnej norme rokovali v skrátenom legislatívnom konaní.
"Cieľom návrhu zákona je ustanovenie právneho základu pre poskytovanie štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa vo forme návratnej finančnej výpomoci, čím sa v prípade potreby umožní zabezpečiť poskytovanie finančných prostriedkov poľnohospodárom alebo obhospodarovateľom lesa do vyplatenia priamych podpôr," zdôvodnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.
Z dôvodu potreby zabezpečenia určitých administratívnych prác pri vykonávaní schémy pomoci bude vykonávateľom schémy pomoci SZRB. Jej úlohou bude prijímanie žiadostí o finančnú pomoc, vyhodnocovanie splnenia podmienok poskytnutia pomoci, zabezpečenie distribúcie finančných prostriedkov na účty jednotlivých prijímateľov pomoci a sledovanie splatenia návratných finančných výpomocí.
"Vykonávateľovi schémy nebude za administráciu pomoci poskytnutá žiadna odmena ani iná výhoda, a to z dôvodu, aby pri vykonávaní schémy pomoci pre poľnohospodárov alebo obhospodarovateľov lesa nedochádzalo nepriamo k poskytnutiu nedovolenej štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci alebo nejakej inej neoprávnenej výhody pre vykonávateľa schémy," priblížil agrorezort.
MPRV dodalo, že v súvislosti s technickým zabezpečením poskytovania pomoci pre poľnohospodárov je nevyhnutné, aby si MF SR mohlo zriadiť účty v SZRB, na ktorých sa budú viesť jednotlivé návratné finančné výpomoci. Novela bude účinná dňom vyhlásenia.
Na vysokých školách by sa mohol zmeniť prístup k tehotným študentkám a študentom s deťmi
Na vysokých školách (VŠ) by sa mohol upraviť prístup k podpore tehotných študentiek a študentov, ktorí sa starajú o deti do troch rokov. K zmenám by mohlo dôjsť najmä pri učebných plánoch, prerušení štúdia a pri platení školného. Vyplýva to z návrhu novely zákona o vysokých školách, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania. Rovnako posunuli poslanci aj novelu zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania.
"V oblasti školného už v súčasnosti nie je vylúčené, aby vysoké školy mali upravené zníženie alebo úplné odpustenie školného pre túto skupinu, avšak aplikačná prax ukázala, aby úľava na školnom bola upravená generálne na úrovni zákona," vysvetlili predkladatelia novely vysokoškolského zákona. VŠ by mala podľa návrhu vytvárať zodpovedajúce podmienky štúdia pre tehotné študentky a pre študentov, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako tri roky, bez znižovania požiadaviek na ich študijný výkon. "VŠ prihliada na potreby týchto študentov najmä pri tvorbe študijných plánov, povoľovaní prerušenia štúdia a určovaní najdlhšieho celkového obdobia prerušenia štúdia," uvádza sa v návrhu. Upravuje tiež, za akých podmienok môže rektor vysokej školy odpustiť školné pri tehotných študentkách a študentoch, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako tri roky.
Zároveň sa majú zohľadniť pri počte hodín ustanovenia, ktoré upravujú záťaž študenta prostredníctvom ECTS kreditov (European Credit Transfer and Accumulation System). Poslanci vysvetlili, že každý študijný program má určenú záťaž pre jednotlivé predmety vyjadrenú v ECTS kreditoch. Štandardná záťaž študenta sa vyjadruje počtom 60 kreditov u študijných programov prvého stupňa, druhého stupňa alebo študijných programov spájajúcich prvý a druhý stupeň bez ohľadu na formu štúdia. Aktuálne znenie zákona podľa predkladateľov nezohľadňuje rovnaké definovanie záťaže študenta v dennej a externej forme štúdia pri definovaní váhy 1 ECTS kreditu.
Právna úprava by mohla nadobudnúť účinnosť od 1. septembra vzhľadom na začiatok akademického roka. Cieľom novely zákona o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania je podľa slov predkladateľov reflektovať na prebiehajúce hodnotenia vnútorných systémov zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania vo vzťahu k neukončeným habilitačným konaniam a inauguračným konaniam a vo vzťahu k podávaniu žiadostí o akreditáciu študijných programov. Účinnosť by mohla novela nadobudnúť od augusta 2024.
ÚDZS nezíska možnosť rozhodovať o ozdravnom pláne zdravotných poisťovní
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) nezíska opäť kompetenciu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán. Novelu zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR odmietli. Do parlamentu ju predložili opoziční poslanci Jana Bittó Cigániková a Tomáš Szalay zo strany SaS.
"Cieľom návrhu zákona je znovuzavedenie kompetencie ÚDZS nariadiť zdravotnej poisťovni, aby predložila na schválenie ozdravný plán, ak výška vlastného imania zdravotnej poisťovne klesla pod minimálnu hodnotu základného imania stanoveného zákonom," priblížili. Zmena mala podľa predkladateľov zvýšiť zodpovednosť zdravotných poisťovní a zabezpečí pre nich dlhodobú schopnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť poistencom.
Zamestnanci by mohli rekreačný poukaz preniesť na rodiča
Platnosť rekreačných poukazov by mohla byť rozšírená pre ďalšie osoby, a to tak, že zamestnanec by rekreačný poukaz mohol preniesť na svojho rodiča. Poslanci tak chcú maximalizovať využívanie týchto poukazov a zintenzívniť podporu domáceho cestovného ruchu. Vyplýva to z návrhu novely Zákonníka práce a zákona o podpore cestovného ruchu koaličnej SNS, ktorý zákonodarcovia v utorok posunuli do druhého čítania.
"Prenositeľnosť rekreačného poukazu na rodiča zamestnanca má plošne podporiť možnosť využívania rekreačného poukazu zamestnanca a maximalizovať efektivitu ich pozitívnych vplyvov. Vďaka možnosti prenosu rekreačného poukazu bude mať rodič zamestnanca s nižším disponibilným príjmom väčšiu možnosť zúčastniť sa na aspoň jednej rekreácii počas roka, ktorá je potrebná na regeneráciu fyzických a psychických síl a zvýšenie kvality ich života," uviedli poslanci v dôvodovej správe.
Podľa súčasného zákona sa rekreačný poukaz vydáva na fyzickú osobu a je neprenosný. Nárok naň majú zamestnanci, ktorých pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej dva roky. Príspevok na rekreáciu je vo výške 55 % oprávnených nákladov, najviac však do výšky 275 eur za kalendárny rok.
Rekreačné poukazy boli zavedené od roku 2019. Povinnosť poskytovať zamestnancom tento príspevok na rekreáciu majú firmy s viac ako 49 zamestnancami. Pre menšie spoločnosti je možnosť poskytnúť zamestnancom rekreačný poukaz dobrovoľná. Účinnosť zákona navrhujú od 1. januára 2025.
Hlasovanie o zmenách vo Fonde na podporu umenia sa presunulo na štvrtok
Hlasovanie o novele zákona o Fonde na podporu umenia sa presunulo na štvrtok (2. 5.) o 17.00 h. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady (NR) SR. Zároveň schválili, že v utorok o 17.00 h sa hlasovať vôbec nebude.
Novela zákona o FPU hovorí o tom, že o poskytnutí peňazí z Fondu na podporu umenia by mala po novom rozhodovať rada fondu. Prihliadať by mala na stanovisko odbornej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady, no stanovisko nebude pre radu záväzné. Návrh kritizovali viacerí predstavitelia opozície, ako aj odborná verejnosť.
Plénum si zároveň odhlasovalo, že po návrhu na odvolanie členov Súdnej rady SR pristúpi k prerokovaniu vládnych noviel v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o novelu zákona o ochrane prírody a krajiny týkajúcej sa regulácie medveďov a novelu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorá reaguje na akútny nedostatok pracovníkov v zdravotníctve.
Opozícia apeluje na stiahnutie zmien pri neziskových organizáciách
Opozičné PS vyzvalo koaličných poslancov, aby stiahli novelu zákona o mimovládnych organizáciách, ktorú Národná rada (NR) SR v utorok posunula do druhého čítania. KDH vyzvalo na diskusiu o prípadných zmenách a predloženie návrhu do riadneho pripomienkovania, nie formou poslaneckej novely. Hnutia hovoria o stigmatizácii a nálepkovaní organizácií, ktoré často suplujú štát, ale aj o likvidácii rôznych združení či už byrokraciou alebo hrozbou vysokých pokút či ich zrušenia.
Lucia Plaváková (PS) skonštatovala, že novela vytvára priestor na likvidáciu občianskych združení a organizácií. Vyzvala koaličných poslancov na stiahnutie novely. "Ak to nespravia, sme pripravení občianski angažovaných ľudí na Slovensku brániť. A ak to bude nevyhnutné, podáme aj návrh na Ústavný súd (ÚS) SR," zdôraznila. Dávid Dej (PS) upozornil aj na riziká pre športové kluby a zväzy, z ktorých mnohé fungujú ako občianske združenia, aby sa mohli uchádzať o finančné príspevky, a to aj od medzinárodných organizácií napríklad na prípravu športových podujatí. "Zákon nemá pozitívny prínos pre spoločnosť. Môže mať závažné dôsledky pre reputáciu športových klubov, zväzov, ale aj pre celú športovú komunitu na Slovensku," dodal.
Marián Čaučík (KDH) vyhlásil, že koalícia ide novelou sťažovať život charitatívnym, sociálnym, detským, mládežníckym, kultúrnym aj športovým či environmentálnym organizáciám. "Tieto mimovládne organizácie často suplujú štát v mnohých oblastiach a štát im teraz hádže polená pod nohy," uviedol. Ak chce koalícia naozaj transparentnosť a obmedzovanie vplyvu mimovládnych organizácií na politiku, apeloval na riadnu diskusiu a predloženie zmien na pripomienkovanie. Hovorí o neprimeranom zásahu do občianskej spoločnosti aj o náraste byrokracie.
Organizácia Amnesty International Slovensko (AIS) označila novelu za priamy útok na občiansku spoločnosť. "Jeho prijatie by pre organizácie občianskej spoločnosti znamenalo neprimeranú - a potenciálne fatálnu - byrokratickú a finančnú záťaž. Tie, ktoré prežijú, by mohli byť démonizované a diskreditované, čo by mohlo viesť k ďalšiemu obmedzovaniu ich činnosti," poznamenal riaditeľ AIS Rado Sloboda. Rovnako hovorí o stigmatizácii organizácií občianskej spoločnosti. Podľa AIS návrh porušuje medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a musí byť zamietnutý.
Novelu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby posunul parlament v utorok do druhého čítania. Novela hovorí o zvýšení transparentnosti financovania mimovládnych neziskových organizácií. Zaviesť by sa mohlo označovanie organizácií prijímajúcich financie zo zahraničia cez 5000 eur za rok ako "organizácie so zahraničnou podporou". Upraviť by sa mohol obsah výročnej správy organizácií či občianskych združení aj zverejňované údaje o darcoch. Návrh kritizovali viaceré organizácie a združenia, označili ho za diskriminačný.
