BRATISLAVA – Zákon z dielne ministerstva investícií a informatizácie vzbudzuje obavy. Vláda minulý týždeň odklepla novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá má podmienky verejných nákupov zjednodušovať. Návrh predložil minister Richard Raši, ktorý si od neho sľubuje zlepšenie aktuálnej situácie. Nie všetci však zdieľajú jeho nadšenie. Transparency International Slovensko vidí v avizovaných zmenách nástrahy.
archívne video
Rezort pod vedením Richarda Rašiho tvrdí, že priemerná dĺžka trvania procesu pri podlimitných zákazkách je 169 dní, teda skoro pol roka. Po prijatí noviniek by to však malo byť výrazne menej a očakávajú, že obstarávanie prebehne v priebehu týždňov, maximálne jedného mesiaca a že ním rozviažu obstarávateľom ruky. Novela zákona napríklad mení limity pre jednotlivé postupy verejného obstarávania. Kým dnes si verejný obstarávateľ môže mimo zákona o verejnom obstarávaní nakúpiť tovary, služby a stavebné práce do 10 000 eur, po novom sa tento limit zdvíha na 50 000 eur.
Novela tiež navyšuje limity pri podlimitných zákazkách na stavebné práce, pri ktorých nemožno podať námietky z 800 000 eur na 1,5 milióna eur. Vypúšťa sa aj inštitút žiadosti o nápravu, keďže európske smernice ho nevyžadujú.
Novela obsahuje aj viaceré technické zmeny a upravuje napríklad aj pokuty, ktoré bude Úrad pre verejné obstarávanie udeľovať podľa závažnosti prípadného porušenia zákona od 0,1 až 5 percent zo zmluvnej ceny alebo súčtu zmluvných cien. Doteraz to bolo automaticky 5 percent.
Menej transparentnosti má svoje nástrahy
Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko však v súvislosti s novelou upozorňuje na nástrahy, ktoré menej transparentnosti prináša. „Dôvera vo férovosť a hospodárnosť obstarávateľov znie síce dobre, transparentnosť však má pri verejných nákupoch svoje opodstatnenie. V prvom rade zabezpečuje, aby sa o verejné zákazky mohol uchádzať ktokoľvek. Naša analýza z roku 2018 odhalila, že aj mierne posuny smerom k priamym dodávkam znížili konkurenčný boj až o štvrtinu. Skokový posun tak síce umožní starostom priamo vyberať ponuky podľa ich mienky, avšak bez väzieb na vedenie obce sa aj kvalitní či lacnejší dodávatelia poľahky môžu ocitnúť na vedľajšej koľaji. Súčasné pridlhé obstarávania pritom má na svedomí najmä nesprávna aplikácia pravidiel, nie prísny zákon,“ uviedli.
Negatívne zmeny bude mať podľa nich novela aj na možnosť verejnej kontroly. „Následné zverejňovanie zmlúv a objednávok síce umožňuje sledovať, či bol nákup pre obstarávateľa výhodný, avšak negatívnym dopadom už zabráni iba v mizivom percente,“ vysvetlili. „V Transparency dlhodobo upozorňujeme, že skôr ako neustále menenie zákona a znižovanie transparentnosti je cestou k efektívnejšiemu, rýchlejšiemu a dôveryhodnejšiemu nakupovaniu jeho vyššia elektronizácia. Dobrým príkladom je v tomto Gruzínsko, kde sme o tejto téme na konferencii nedávno hovorili aj so zástupcami regulačných orgánov a občianskej spoločnosti,“ odkázali. Vysvetlili, že limity pre obstarávanie v Gruzínsku sa týkajú tovarov a služieb od 3500 eur, pričom celý proces prebieha výlučne elektronicky. „Pozitívne výsledky zvýšenej efektivity a transparentnosti v tejto krajine sú za ostatné roky jasne sledovateľné aj v dátach,“ doplnili.
„Iste, gruzínske limity nie sú aplikovateľné u nás, avšak rovnako treba kontextuálne vnímať aj porovnania s Nemeckom, či Rakúskom, ktoré argumentačne využíva vláda. Opäť teda platí, že pri inšpirovaní zahraničím by sme mali dbať najmä na naše lokálne pomery a veľkým legislatívnym zmenám by mala predchádzať poctivá analýza dopadov. Ak totiž samosprávy na základe vlastných rozhodnutí používajú striktnejšiu a nepružnejšiu formu obstarávania, než im ukladá zákon, ani ´rozviazané ruky´ očakávaný prínos neprinesú. Naše analýzy z minulosti navyše jasne ukazujú, že štatistiky dĺžky obstarávania zhoršuje najmä naša slabá schopnosť efektívneho čerpania veľkých eurofondových zákaziek,“ dodali.
Minister Richard Raši však v súvislosti s transparentnosťou argumentuje tým, že máme iné zákony a kontroly, ktoré sa viažu na verejné obstarávanie. „Máme tu povinnosť obstarávateľov zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv, objednávky a faktúry na svojich weboch a všetky ďalšie doklady cez infozákon. Máme tu obecných kontrolórov, máme tu Najvyšší kontrolný úrad, máme tu zákon, ktorý rieši samosprávy, zákony o finančnej kontrole, máme tu občanov a mnohé neziskové organizácie. Väčšia kontrola ako v našich samosprávach ani nemôže existovať,“ povedal.
Zákon schválila minulý týždeň vláda. Prejesť musí však ešte parlamentom.
