GALANTA - Niektoré podmienky prijatia vysokokvalifikovaných zamestnancov na územie SR sa majú zjednodušiť. Vyplýva to z návrhu novely zákona o pobyte cudzincov, ktorý v stredu schválila vláda. Rezort vnútra návrh predložil najmä v reakcii na prijatie smernice Európskej únie. Novelizovať sa ním majú aj ďalšie zákony.
Zaviesť sa má napríklad uznanie odbornej kvalifikácie ako kritéria na vydanie modrej karty, čím sa podľa rezortu rozšíria možnosti získania modrej karty aj u zručných pracovníkov na základe ich vysokej kvalifikácie, respektíve odbornej praxe.
archívne video
"Návrh zákona ďalej upravuje výšku platového prahu v rámci mesačného príjmu vysokokvalifikovaného zamestnanca (znižuje ju), ktorý je potrebné dosiahnuť na získanie modrej karty, upravuje niektoré dôvody na zamietnutie žiadosti o modrú kartu, na odňatie modrej karty alebo na jej neobnovenie," načrtol rezort.
Uľahčiť sa majú podmienky mobility vysokokvalifikovaných zamestnancov a ich rodinných príslušníkov v rámci územia všetkých členských štátov. Upraviť sa majú aj podmienky na získanie dlhodobého pobytu na základe modrej karty. V návrhu sa zohľadňujú tiež odporúčania schengenskej hodnotiacej komisie, týkajúce sa oblasti návratov štátnych príslušníkov tretích krajín z územia Slovenskej republiky.
Návrh rieši aj požiadavky aplikačnej praxe. "Okrem iného ustanovuje príslušnosť Ministerstva vnútra SR na uznávanie cestovných dokladov iných štátov sveta, ukladá povinnosť štátnym príslušníkom tretích krajín preukázať sa pri vycestovaní z územia SR platným cestovným dokladom rovnako ako pri vstupe na naše územie, navrhujú sa nové dôvody na neudelenie národného víza a zavádza sa možnosť podať žiadosť o udelenie národného víza aj prostredníctvom externého poskytovateľa služieb," priblížil predkladateľ.
Policajný útvar by po novom už nemal vydávať potvrdenie o možnosti zotrvať na území Slovenska
Zmeniť by sa mali napríklad aj postupy pri podávaní žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Navrhuje sa tiež vypustenie povinnosti preukazovať finančné zabezpečenie pobytu pri podaní žiadosti o udelenie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie.
Policajný útvar by po novom už nemal vydávať potvrdenie o možnosti zotrvať na území SR, ak nebude možné jednoznačne zistiť totožnosť nelegálneho migranta. "Týmto sa Slovenská republika z hľadiska migrácie stane menej atraktívna, čo by malo znížiť počet nelegálnych cudzincov, a tým aj administratívnu záťaž policajných útvarov," zdôvodnil rezort.
V súvislosti s riešením nelegálnej migrácie rezort tiež navrhuje zavedenie oprávnenia policajta v súvislosti s predvedením cudzinca v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení alebo v konaní o zákaze vstupu cudzinca vykonať prehliadku telefónneho prístroja, telekomunikačného, audiovizuálneho alebo obdobného zariadenia alebo elektronického nosiča, ktoré má cudzinec pri sebe. Cieľom je čo najrýchlejšie zistiť jeho totožnosť a štátnu príslušnosť. Má sa tak urýchliť preukázanie existencie prekážok administratívneho vyhostenia a možnosť zotrvať na území Slovenskej republiky, čím sa zároveň odstráni právna neistota týchto osôb.
Poplatok za vydanie dokladu o pobyte sa má zvýšiť zo šesť na desať eur. Zmena súvisí so zavedením automatického zasielania dokladu o pobyte priamo na adresu zadanú cudzincom. Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v zahraničí by tiež po novom mali mať možnosť vyberať správne poplatky aj prostredníctvom platobnej karty.
Vláda schválila novelu zákona o EIA
Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie by mala zjednodušiť a zrýchliť proces posudzovania z dôvodu prepojenia s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky podliehajúce posudzovaniu vplyvov. Vyplýva to z návrhu legislatívnej úpravy, ktorý v stredu schválila vláda.
"Cieľom návrhu zákona je odstránenie problémov administratívneho procesu vyplývajúcich z praxe, prispôsobenie procesov novej právnej úprave v oblasti výstavby a územného plánovania, skrátenie konaní a zabezpečenie vyššej profesionality štátnej správy, ako aj upravenie procesu v zmysle upozornení Európskej komisie," upozornilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR ako predkladateľ návrhu.
Návrh zákona definuje základné pojmy "zisťovacie konanie" a "posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny", ustanovuje lehoty pre jednotlivé procesné kroky, zaoberá sa povinnosťou predkladať návrh vo variantoch. Ďalej návrh zákona podrobne rieši postavenie účastníka konania a práva dotknutej verejnosti, odbornú spôsobilosť a vzťah ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie k zákonu o správnom konaní. Návrhom zákona sa tiež menia ustanovenia v stavebnom zákone i zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia. Návrh zákona predložil envirorezort na rokovanie s rozporom s verejnosťou. V rámci pripomienkového konania prišlo k návrhu 757 pripomienok, z toho 392 zásadných.
Hranica na podlimitné zákazky VO má vzrásť na 50-tisíc eur
Pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou vo verejnom obstarávaní sa majú zjednotiť. Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10-tisíc eur na 50-tisíc eur. Vyplýva to z návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom týchto zmien je podľa predkladateľa, Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR výrazná časová úspora a odbúranie administratívnej záťaže pre tento typ zákaziek. "Navrhuje sa zjednotenie pravidiel pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou zlúčením týchto kategórií a zjednotením pravidiel zadávania zákaziek. Vytvára sa nová štruktúra postupov s cieľom ich agregácie a zníženia ich počtu a zjednocuje sa spôsob ich realizácie tak, aby sa výrazne zefektívnila ich realizácia a kontrola v čo najkratšom čase," priblížil rezort. Navrhovaný limit je podľa MIRRI približne európsky priemer.
Návrh novely upravuje aj revízne postupy. Bez náhrady sa má zo zákona vypustiť žiadosť o nápravu, keďže nie je vyžadovaným inštitútom podľa predpisov EÚ. Tým má dôjsť k zjednodušeniu postupu vo verejnom obstarávaní. "Otázky, aj v spojení s výhradami k dokumentácii, môžu uchádzači a záujemci stále adresovať formou žiadosti o vysvetlenie a v spojení s možnosťou vykonať autoremedúrou nápravu nie je zachovanie žiadosti o nápravu nevyhnutné," vysvetlilo ministerstvo.
Finančný limit zákaziek na stavebné práce, nad ktorý sú dotknuté subjekty oprávnené podať námietky, sa má novelou zvýšiť z doterajších 800-tisíc eur na 1,5 milióna eur. Právnou úpravu sa má tiež zaviesť výnimka zo zákona na podlimitnú zákazku na dodanie potravín pre školské stravovanie a poskytovanie sociálnej služby. Dôvodom je zníženie administratívneho zaťaženia a uľahčenie nákupu vybraných komodít.
Novela má za cieľ upraviť aj pokuty. V súčasnosti je za vybrané porušenie zákona stanovená sankcia na pevnej úrovni 5 % zo zmluvnej ceny. Po novom má platiť rozpätie 0,1 až 5 % zo zmluvnej ceny alebo súčtu cien, čo je podľa predkladateľa spravodlivejšie riešenie. Stanovenie rozpätia má umožniť zohľadnenie všetkých osobitostí konkrétneho prípadu tak, aby ukladaná sankcia zodpovedala skutkovému stavu, závažnosti porušenia zákona a odzrkadľovala poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti. Účinnosť novely navrhuje predkladateľ od 1. júla tohto roka.
Novela Zákonníka práce zmení povinnosti dodávateľa služby vyplatiť nevyplatenú mzdu
Ustanovenia Zákonníka práce (ZP) o povinnosti dodávateľa služby na území SR vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, by sa mali zmeniť. Vyplýva to z návrhu novely ZP z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, ktorú v stredu schválila vláda. Nadobudnutie účinnosti novely sa navrhuje od 1. augusta.
"Navrhovaná zmena spočíva v doplnení a prepracovaní ustanovení o povinnosti dodávateľa služby na území Slovenskej republiky vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, ako aj v spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy," spresnil rezort práce.
O vyplatenie mzdy musí zamestnanec požiadať dodávateľa služby v lehote šiestich mesiacov odo dňa splatnosti mzdy. Zamestnanec má právo na vyplatenie mzdy od dodávateľa služby len v rozsahu
minimálnej mzdy platnej v čase výkonu práce v rámci subdodávateľského vzťahu za každú hodinu výkonu práce.
Cieľom novely zákona je podľa MPSVR vyhovieť odôvodnenému stanovisku Európskej komisie z 26. januára 2023, ktorá namieta nesúlad slovenských vnútroštátnych opatrení o presadzovaní smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb.
Na Ukrajinu by sa mali cestujúci voziť po širokorozchodnej trati
Cestujúci medzi ukrajinským Kyjevom a východným Slovenskom by sa mali voziť po širokorozchodnej trati cez hraničný priechod Pavlovo - Maťovské Vojkovce. Linka by mala končiť v Haniske pri Košiciach, odkiaľ by cestujúcich odviezli autobusy na letisko alebo na železničnú stanicu v Košiciach. Vyplýva to z návrhu projektu zabezpečenia železničnej osobnej dopravy s Ukrajinou cez pohraničnú stanicu Pavlovo - Maťovské Vojkovce, ktorý v stredu schválila vláda.
"Bolo zistené, že úloha presahuje kompetenciu rezortu dopravy vo viacerých oblastiach," uviedlo Ministerstvo dopravy SR v predkladacej správe. Rezort upozornil, že na zabezpečenie osobnej dopravy je treba dobudovať nevyhnutnú súvisiacu infraštruktúru nielen pre prevádzku osobnej železničnej dopravy, ale aj pre výkon hraničnej kontroly a výkon colnej správy.
Podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec (Hlas-SD) má preto do konca mája preveriť možnosti financovania týchto investícií z európskych peňazí. Minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) má podľa uznesenia vlády zabezpečiť ľudské zdroje na výkon colnej správy, súvisiacej s priamou vlakovou linkou Kyjev - Maťovce - Košice a tiež zabezpečiť dodatok k zmluve medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Ukrajiny o hraničných priechodoch na spoločných štátnych hraniciach. Ten má umožniť otvorenie železničného hraničného priechodu Maťovské Vojkovce - Pavlovo aj pre osobnú železničnú dopravu.
