BRATISLAVA – Minimálna mzda má ísť opäť hore. Od roku 2026 by mala byť na úrovni najmenej 60 % priemernej mzdy v hospodárstve spred dvoch rokov. V súčasnosti je to 57 %. Vláda oznámila novinky vo veľkom štýle a zmenami sa chválila. Analytici či zamestnávatelia však vidia veci inak a nad zvyšovaním minimálky len krútia hlavami. Vidia v tom skôr riziká.
archívne video
V tomto roku je minimálna mzda na úrovni 750 eur. Na budúci rok je jej odhad vo výške 816 eur. "Od roku 2026, keď už budú použité nové pravidlá, by sa mala minimálna mzda šplhať na úroveň 920 eur. Ku koncu volebného obdobia, v roku 2027 by sa už mala minimálna mzda šplhať k 1000 eur, mala by dosiahnuť 969 eur," povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). Zdôraznil, že na minimálnu mzdu sú naviazané aj nočné a víkendové príplatky za prácu, ktoré budú rásť rovnakým tempom. Tomáš tiež poukázal na to, že európske smernice neurčujú konkrétnu hodnotu minimálnej mzdy v členských štátoch, odporúčania sú však na úrovni 50 % priemernej mzdy v danom roku. Každý štát si to však môže upraviť po svojom. Argumentoval tiež tým, že vláda má takýto záväzok aj vo svojom programovom vyhlásení.
Vyššie náklady budú mať na ľudí negatívne dopady
Návrh sa však už od začiatku stretáva s kritikou. Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták tvrdí, že firmám by vzrástli náklady. „A keďže mzdové balíky nie sú nafukovacie, zamestnanci v nie málo podnikoch to pocítia na nižších odmenách či slabších benefitoch. Každá firma totiž podniká na konkurenčnom trhu a ak by zvýšené náklady premietla hneď do cien tovarov a služieb, rýchlo by ju nahradil konkurent,“ varuje.
O raste nákladov a s tým súvisiacimi negatívami hovorí aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Podľa nej sa môže zvyšovanie minimálnej mzdy negatívne odzrkadliť na zamestnanosti. „Ak je cieľom úpravy mechanizmu zvýšenie čistej mzdy nízkopríjmových zamestnancov, bolo by vhodné otvoriť aj tému ceny práce a daňovo-odvodového zaťaženia. Aby výška minimálnej mzdy a jej príplatkov neruinovala zamestnávateľov v podobe zvýšených nákladov. Taktiež aby zamestnanci mali v čistom reálne viac peňazí,“ dodala asociácia.
Situácia v zaostalých okresoch sa zhorší
Negatívne sa na nárast minimálky pozerá aj analytik INESS Róbert Chovanculiak. Ten upozornil na to, že zvyšovanie rastu minimálnej mzdy zhorší situáciu v ekonomicky zaostávajúcich okresoch. „Vďaka výskumu Ministerstva financií SR vieme, že práve v týchto zaostávajúcich okresoch spôsobilo zvyšovanie minimálnej mzdy najväčšie problémy. Podľa ich štúdie prinieslo v minulosti každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % stratu zamestnania pre tisícky ľudí,“ uviedol.
Poukázal tiež na to, že v Česku plánujú do roku 2029 zvýšiť minimálnu mzdu na 47 %, slovenskej vláde nestačí ani 49-percentný podiel minimálnej mzdy z roku 2023 k priemernej mzde v tom istom období. "Chcú hazardovať s osudom zaostávajúcich regiónov a ďalej zrýchľovať rast minimálnej mzdy. Ak sa ministrovi práce podarí zvýšiť podiel minimálnej mzdy o ďalšie tri percentuálne body, tak sa podľa odhadov vyšplhá jej podiel na priemernej mzde v roku 2028 na neuveriteľných 55 %," dodal s tým, že Slovensko sa tak dostane medzi krajiny Európskej únie s najvyššou minimálnou mzdou vzhľadom na mzdovú úroveň.
Môže pomôcť zvýšiť kúpyschopnosť
Nie všetci však poukazujú na negatíva. Ján Košč z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov tvrdí, že zvýšenie minimálnej mzdy môže pomôcť zvyšovaniu kúpyschopnosti. "Základom našej domácej ekonomiky je kúpyschopnosť obyvateľstva a tento kúpyschopný dopyt vytvára pracovné miesta. Teda, ak niekto tvrdí, že v chudobnejších regiónoch by pomohlo zníženie minimálnej mzdy, tak vlastne hovorí, že v týchto regiónoch treba znižovať kúpyschopnosť obyvateľstva, a tým aj zamestnanosť," uviedol. Dosahy zvýšenia minimálnej mzdy vo verejnej debate sa podľa neho preceňujú. "Podľa aktuálne platného vedeckého konsenzu primerané zvyšovanie minimálnej mzdy ekonomike neškodí a ak sa niekde nájdu nejaké malé negatívne dosahy, je ich možné naprávať aktívnymi politikami na trhu práce," dodal Košč.
Tiež upozornil na to, že ambíciu zvýšiť minimálnu mzdu v Česku na 47 % nie je možné jednoducho porovnávať so zvyšovaním na Slovensku. Ako uviedol, smernica EÚ odporúča členským krajinám robiť opatrenia smerujúce k tomu, aby výška minimálnej mzdy bola na úrovni 50 % priemernej mzdy v aktuálnom roku. "V Čechách sa rozhodli pre inú stratégiu a spôsob určovania výšky minimálnej mzdy, ako to máme na Slovensku. Ak si to porovnávame napríklad so Slovinskom, kde v roku 2021 bol podiel minimálnej mzdy na priemernej mzde 61 % , tak ide o veľmi neambiciózny a konzervatívny plán," dodal.
