BRATISLAVA - Po Trestnom zákone v parlamente ďalší vládny návrh, ktorý spôsobuje kontroverziu. Najnovší balík zákonov prevalcuje práva občanov, vyhlásil podpredseda Progresívneho Slovenska a poslanec NR SR Michal Truban. Vládou predkladané zákony o výstavbe, o územnom plánovaní, o strategických investíciách a o posudzovaní vplyvov na životné prostredie povedú k tomu, že občania prídu o svoje majetky a dôjde k nenávratným škodám na životnom prostredí, dodal. Stavebný zákon posunuli v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.
Cieľom novely zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) je podľa vládneho návrhu posunúť účinnosť nového zákona o výstavbe o jeden rok, teda do 1. apríla 2025. Dôvodom je podľa predkladateľa nepripravenosť na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy. Návrh novely zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) posunuli poslanci NR SR do druhého čítania. O návrhu rokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
"Vďaka tejto vláde bude čoskoro možné, že vám na pozemku začnú bagrovať bez toho, aby ste s tým súhlasili," uviedol Truban. “Stavebné konanie a výstavba diaľnic alebo nemocníc nutne potrebujú zmeny, lenže Ficova vláda si zvolila zlý spôsob, ako tento problém napraviť," vyhlásil.
"Pripomína to situáciu, že by ste prišli do servisu s tým, že potrebujete len vymeniť autobatériu, no oni by vám vymenili aj všetky svetlá a rádio, aby vás mohli poriadne skasírovať,” povedal Truban.
Na Slovensku podľa jeho slov potrebujeme viac investícií, lepšiu infraštruktúru a efektívnejšie procesy, ktoré to umožnia. “Lenže tieto zákony spôsobia presný opak. Budeme mať pozastavenú účinnosť zákonov, dlhý spor na Ústavnom súde, chaos a ešte menej právnej istoty pre investorov, pre samosprávy a pre dotknutých občanov. To poškodí ekonomiku, výstavbu aj investície,” uviedol.
Predĺži vydávanie stavebných povolení a prináša riziko finančných strát
Poslankyňa NR SR za PS Darina Luščíková dodala, že PS rozumie dôvodom na posunutie účinnosti Zákona o výstavbe na apríl 2025 v skrátenom legislatívnom konaní, nesúhlasí však s tým, aby sa týmto spôsobom schvaľovali aj zmeny v Stavebnom zákone.
“Táto novela nezabezpečí skrátenie ani zjednodušenie vydávania stavebných povolení. Skôr ich, naopak, predĺži. A navyše prináša pre obce riziko finančných strát v prípade, že záväzné stanovisko nebude v súlade s územným plánom,” povedala.
Novela obmedzuje práva ľudí a ohrozuje eurofondy
Novela zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie obmedzuje prístup verejnosti k informáciám, ale aj právo ľudí zúčastňovať sa na rozhodovaní o výstavbe v bezprostrednom okolí ich domovov, povedala podpredsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tamara Stohlová. “O plánovanej výstavbe síce budú informácie dostupné na Enviroportáli, no je jasné, že ľudia tam nechodia pravidelne kontrolovať, či sa v ich okolí neplánuje investícia škodlivá pre prostredie, v ktorom žijú,” uviedla.
Novela by podľa Stohlovej tiež ohrozila čerpanie eurofondov, pričom pripomenula rok 2010, keď sa podobné zmeny schválili a Európska komisia požiadala o ich zvrátenie s tým, že ak sa tak nestane, môže zastaviť čerpanie eurofondov. “Dnes sme v podobnej situácii, preto je potrebné, aby vláda novelu stiahla a prerobila v riadnom legislatívnom konaní,” uzavrela Stohlová.
Čo sa píše vo vládnom návrhu
"Primárnym podnetom na spracovanie návrhu zákona je naliehavá požiadavka oddialiť nadchádzajúcu účinnosť zákona o výstavbe v znení neskorších predpisov v súvislosti s nepripravenosťou na spustenie povoľovacích procesov podľa novej legislatívy o výstavbe. Navrhuje sa odloženie účinnosti zákona o výstavbe o jeden rok, t. j. do 1. apríla 2025," uvádza sa v materiáli. Nová stavebná legislatíva, schválená ešte minulý rok, mala začať platiť od 1. apríla 2024. K tomuto dátumu však do účinnosti vstúpi len jej časť, a to zákon o územnom plánovaní.
Hlavnými dôvodmi posunutia platnosti zákona o výstavbe sú podľa ministerstva dopravy najmä nepripravenosť začlenenia povoľovacích procesov stavieb, ktoré podliehajú procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Problémom je i časový sklz pri príprave potrebných vyhlášok či formulárov, ako aj omeškanie prípravy digitalizácie konaní vo výstavbe. Ďalším argumentom je nedostatočné personálne obsadenie Úradu pre územné plánovanie vyškolenými odbornými zamestnancami na uskutočnenie preberaného rozsahu povoľovacích konaní.
Popri posunutí účinnosti zákona ministerstvo dopravy navrhlo vykonať aj niekoľko zmien v aktuálne platnom stavebnom zákone. Ich cieľom je podľa rezortu skrátiť dobu prípravy stavieb, najmä čas administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb, v prechodnom období, teda do nadobudnutia účinnosti zákona o výstavbe. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť úpravy nemá návrh podľa ministerstva ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona ani zásadným spôsobom upravovať súvisiace predpisy.
"Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa eliminovalo riziko spustenia nepripravených procesov vo výstavbe a v prechodnej dobe sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty stavebného práva, primerane prebrali aplikovateľné inštitúty navrhované zákonom o výstavbe, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v zásadnom rozpore s už schválenými predpismi, ktorých účinnosť sa navrhuje posunúť na 1. apríla 2025," priblížil rezort dopravy v dôvodovej správe. Účinnosť novely stavebného zákona navrhuje od 31. marca 2024.
