BRATISLAVA – Za našimi hranicami už takmer dva roky zúri vojna, ktorá je jednou z hlavných tém aj na pôde Európskej únie. Tam si však Slovensko v poslednej dobe všimli aj z iného dôvodu – pre kontroverznú zmenu Trestného zákona. O tom, či nám pre takýto krok hrozí zastavenie eurofondov, aká je pozícia Slovenska, čo si myslí o niektorých kontroverzných výrokoch premiéra Roberta Fica ale aj o blížiacich sa prezidentských voľbách sme sa rozprávali s ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom (Smer-SD).
Premiér Robert Fico navštívil pred pár dňami Ukrajinu, stretol s premiérom Denysom Šmyhalom, nie však s prezidentom Volodymyrom Zelenským a nebol ani v Kyjeve. Prečo?
- Toto vôbec nie je dôležité. Mám pocit, že Kyjev a návšteva pána prezidenta Zelenského je priam modla a ten, kto nenavštívi prezidenta Zelenského a Kyjev, tak to s Kyjevom ani nemyslí vážne. Pre nás je dôležitý výsledok. Pre premiéra Roberta Fica a pre mňa sú partnermi najmä členovia vlády, čiže predseda vlády, minister zahraničných vecí a ďalší ministri. Toto sa udialo veľmi rýchlo a promptne s veľmi jasným posolstvom. Čo sa týka slovenskej strany, s pánom premiérom sme sa zhodli na mnohých veciach, dokonca sme podpísali aj spoločné vyhlásenie, v podstate spoluprácu. Pripravujeme tiež spoločnú vládu s ukrajinskou vládou, ktorá by sa mala uskutočniť na slovenskom území. Chceme na nej riešiť konkrétne veci, ako je humanitárna pomoc, či pomoc pri odmínovaní, v čom sme naozaj dobrí odborníci.
Rozumiem argumentu, že sa stretol predseda vlády s predsedom vlády. Prezident Zelenskyj sa však, napriek tomu, že je prezident, nestretáva iba s prezidentmi. V Kyjeve bol napríklad poľský premiér Donald Tusk, tiež portugalský premiér António Costa, pozval k sebe dokonca Viktora Orbána. Preto sa nastoľuje otázka, prečo sa nestretol s Robertom Ficom a či za tým nie sú nejaké osobné dôvody alebo výroky, ktoré Robert Fico mal na adresu Ukrajiny.
- Určite za tým nie sú žiadne osobné dôvody. Sme ďaleko nad vecou, čo sa týka týchto záležitostí. Ale zopakujem to ešte raz – vôbec si nemyslím, že všetci tí, ktorí sa ukazujú v Kyjeve, alebo sa chodia fotiť s prezidentom Zelenským, sú tí najlepší, čo sa týka pomoci a tak ďalej. Dôležité sú skutky a tie robíme a Slovensko aj veľmi významne pomohlo. Ja by som skôr očakával možno aj poďakovanie od pána Zelenského a ostatných. Veď Slováci ukázali takéto veľké srdce, keď ten konflikt začal. Otvorili domácnosti na východe, ponúkali vlastné ubytovanie. Dodnes tu máme 130-tisíc Ukrajincov, ktorí majú špeciálny štatút a slovenská vláda im významným spôsobom prispieva z rozpočtu Slovenskej republiky. Toto sú tie skutky a nie to, či sa niekto chodí do Kyjeva fotiť a stretávať s pánom Zelenským. V tomto chceme pokračovať ďalej, pretože sme jasne povedali, že humanitárne budeme pokračovať v pomoci Ukrajine. Ale rozhodne sme skončili s vojenskou pomocou z úrovne vlády a zo skladov Ozbrojených síl SR. Je to pre nás záverečná a nevedia tadiaľ cesta. Myslíme si, že tento konflikt nemá vojenské riešenie. Napokon po dvoch rokoch vidíme, že pomaly to začínajú hovoriť aj iní hráči, ktorí sú v tom veľmi aktívni.
Ako vnímate premiérove vyjadrenia, v ktorých spochybnil, že v Kyjeve je vojna?
- Veľmi sa to preceňuje. Jeho slová mali na mysli to, že tam nie je vojnová línia. Ale to, že tam dochádza k častým útokom, či už dronmi, alebo raketami, to nikto nespochybňuje.
Európska únia odsúhlasila Ukrajine 50-miliardovú pomoc. Chvíľu to vyzeralo tak, že by to mohol zablokovať maďarský premiér Viktor Orbán, no nakoniec sa tak nestalo a tá dráma, ktorá sa možno aj očakávala, sa nekonala. Čakali ste vy, že bude ten priebeh takýto relatívne hladký?
- My sme nemali očakávania. Záujmom slovenskej strany bolo, aby sme našli konsenzus, na ktorom sa všetci zhodneme, ale musia sa rešpektovať aj názory ostatných, čiže aj názory Slovenskej republiky. Premiér Robert Fico dal jasne najavo, aby sme v tejto súvislosti, keď sa mení viacročný finančný rámec, našli konsenzus a nikto na nikoho nemohol poukazovať. To sa týkalo tých 50 miliárd eur, ktoré mali byť v podstate použité na pomoc v civilnej oblasti Ukrajiny, aby mohla fungovať ako štát, pretože iba na samotnú administratívu štátu potrebuje mesačne 1,5 alebo 2 miliardy.
Dali sme jasné línie – chceme, aby tie peniaze boli použité na to, na čo majú byť a neboli zneužité v korupčnom prostredí. Ukrajina má naozaj vážny problém s korupciou, o čom hovoril aj pán prezident Zelenský. Jednou z priorít, ktoré si dal, je riešenie korupcie na Ukrajine. Čiže sme chceli, aby boli finančné záujmy EÚ chránené. Rovnako sme povedali, že z týchto finančných prostriedkov bude potrebné riešiť aj prihraničný problém, lebo keď v budúcnosti nastane nejaké obnova Ukrajiny, čo všetci chceme, tak budeme potrebovať pripravenú infraštruktúru. Potom sme chceli, aby to nemalo dopad na flexibilitu čerpania európskych peňazí. To boli naše podmienky, ktoré sme si dali a všetkým bolo vyhovené.
Čo sa týka Maďarska, tak len v krátkosti môžem povedať, že tiež podľa môjho názoru dosiahlo svoje. Aj keď nebolo splnené to, aby sa štvorročná pomoc schvaľovala každý rok, dosiahli aspoň to, že sa každý rok bude vyhodnocovať, aj keď je na celé štyri roky. Ale predovšetkým dosiahli to, že do uznesenia sa dalo ustanovenie, ktoré hovorí, že v prípade takzvaných problémoch právneho štátu sa musí pristupovať podľa rozhodnutia Komisie z roku 2020, čo hovorí o tom, že súčasná Komisia pravdepodobne nepostupovala tak, ako mala a bude musieť uvolniť finančné prostriedky pre Maďarsko. My sme s týmto súhlasili a dosiahli sme dôležitú vec, ktorú tu musím povedať, lebo hovoríme len o Ukrajine, ale my chceme zastupovať národnoštátne záujmy Slovenska – dosiahli sme to, že končiace čerpanie európskych fondov, ktoré končilo minulý rok v decembri, sme predĺžili o jeden rok. To znamená, že projekty, ktoré mali byť dokončené do konca minulého roka, sa môžu bez akýchkoľvek problémov administratívne dotiahnuť ďalší rok. Významne nám to pomôže dočerpať európske peniaze. Minulé vlády to podcenili a neurobili to.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- s kým z dvojice Ivan Korček a Peter Pellegrini by radšej spolupracoval
- či bolo rozhodnutie zvýšiť členom vlády platy, dobré
- ako nás vnímajú partneri v Európskej únii
- ako je to s vydieraním na pôde EÚ a aký názor na to Slovensko má
Viac vo videorozhovore TU:
