BRATISLAVA – Na svojich predchodcov v ministerskom kresle za odovzdanie techniky Ukrajine ľahké srdce nemá. Slovensko sa ocitlo v situácii, keď nemá náhradu za odchádzajúce zapožičané systémy protivzdušnej obrany a riešenie sa hľadá na poslednú chvíľu. Aktuálne nemáme na Slovensku ani vlastné stíhačky a chránia nás susedia. O tom, kedy by sme mohli mať doma prvé F-16, či bude Slovensko dočasne bez ochrany a prečo by vyslanie vojakov z krajín NATO na Ukrajinu bolo problémom, sme sa rozprávali s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SSD).
Spomínali sme vašu cestu do USA. Ako vás Američania prijali v kontexte postoja slovenskej vlády k vojne na Ukrajine, k poslaniu vojakov NATO na Ukrajinu? Pýtali sa vás, ako to teda je, aký je náš postoj? Mali nejaké nepriateľské naladenie?
- Nemali. Ja som to ani v minulosti nikdy nezažil. Úprimne poviem, že ak niekto rešpektuje cudzí názor, na rozdiel od niektorých našich susedov, tak Spojené štáty ten názor rešpektujú. Vedeli ho od začiatku, my sme ho veľmi jasne deklarovali. Vysvetlili sme aj dôvody, prečo taký je a myslím, že sa stretol aj s pochopením. My priamo susedíme s Ukrajinou a podľa mňa máme právo na tento názor, keďže máme historické skúsenosti s tým, ako predtým fungoval či už Sovietsky zväz, alebo neskôr samostatná Ukrajina – proruská, potom Oranžová revolúcia, zasa proruská a zasa novorevolučná. Takže máme jednoznačný názor a navrhli sme, akým spôsobom by bolo možné pomôcť Ukrajine a čo by bolo dobré v tejto chvíli a v tejto fáze vojny robiť. So žiadnymi pochybnosťami alebo s náznakmi kontroverzií som sa naozaj nestretol.
Pýtali sa na to?
- Nie. Mal som tri dôležité rokovania v troch hlavných bezpečnostných inštitúciách USA a pýtali sa nás iba na názor, že čo by bolo najlepšie urobiť. Navyše treba pripomenúť, že Spojené štáty zastávajú jednoznačný názor neposielať vojakov na Ukrajinu, čiže v tomto je náš názor rovnaký. A pri podpore Nemecka, ktoré má tento názor rovnaký, si myslím, že sa tento nápad, ktorý je mimoriadne nebezpečný, nezrealizuje.
Prečo by to podľa vás predstavovalo problém?
- Pretože tak, ako to včera (pondelok 11. marca, pozn. red.) povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, bolo by to jednoznačne eskalovanie tohto konfliktu a zatiahnutie priamo armád NATO do tohto konfliktu, pretože všetky členské krajiny a ich armády, sú súčasťou NATO. Neviete to bilaterálne úplne oddeliť. Viete bilaterálne pomáhať Ukrajine, keď jej dávate nejaké veci zo svojich skladov, alebo keď niekto nakupuje zbrane. To je jedna vec. Ale posielanie vojakov je jednoznačnou deklaráciou snahy zapojiť vojakov NATO do tohto konfliktu a myslím si, že to je veľmi nevhodné. Tvrdíme to od začiatku - iba by to eskalovalo vojnový konflikt a mohlo by ho to rozšíriť do zvyšku Európy. A čo je dôležité, pokiaľ je NATO jednotné a kompaktné, nemyslím si, že existuje krajina, ktorá by si chcela s NATO začať nejaké vojnové dobrodružstvo. Ale my musíme tlačiť na to, aby sa čo najskôr prestali viesť bojové operácie, aby sa zastavila paľba a začali mierové rokovania. Toto hovoríme všade a hovoríme to stále. A som rád, že máme rovnaký názor aj so svätým otcom pápežom Františkom. Myslím si, že toto nie je ani moskovský, ani ľavicový, ani pravicový názor. Len keď tie strany nechcú rokovať o mieri, tak je to samozrejme komplikovanejšie. Ale čím viac to budeme vysvetľovať, tým to bude možnejšie.
Poľský minister zahraničných vecí sa čerstvo vyjadril v zmysle, že vojaci NATO už sú na Ukrajine. Ako máme toto chápať?
- Myslím si, že bol za toto svoje vystúpenie extrémne kritizovaný. Niektoré krajiny tam mali – teraz si nepamätám či inštruktorov, alebo iné typy ľudí - to sa dlhodobo všeobecne vie. Ale nie je to oficiálnym nasadením ozbrojených síl do tohto priestoru. Pretože to vôbec nemali byť takéto jednotky - že sa pošlú dvaja-traja výcvikári, traja-štyria učitelia streľby a nejakej taktiky, alebo nejakí spravodajskí dôstojníci. Pochopiteľne, vo všetkých oblastiach sveta spravodajské služby pôsobia. Ale tu sa hovorilo o priamom vyslaní nejakého formátu, konkrétnej jednotky. A to je už úplne iná liga. Nemalo ísť 30 vojakov z nejakého štátu. Tie návrhy, ktoré boli, sa rátali jednoznačne na stovky až tisíce.
V rozhovore sa tiež dozviete:
- či je možné, že by boli na Slovensku rozmiestnené jadrové zbrane
- ako sú pripravení na nové stíhačky naši piloti
- kedy prídu na Slovensko prvé F-16
- ako to vyzerá so zľavou na nákup vrtuľníkov Viper
- s kým z dvojice Biden – Trump by radšej spolupracoval
Celý rozhovor si môžete pozrieť TU:
