BRATISLAVA – Od roku 1984 pracuje ako psychiatrička so seniormi a snaží sa im pomôcť pri rôznych psychických problémoch. Vidí, že nastal pozitívny posun už aj u súčasných seniorov, že dnes už nie je hanbou vyhľadať pomoc psychiatra. Problémom sú ešte niektorí starší muži, ktorí majú pocit, že za každých okolností by mali byť dominantní a silní a návštevu psychiatra chápu ako osobnú prehru. Siahajú aj seniori po najkrajnejšom riešení? Dajú sa vyliečiť alebo len zmierniť ich psychické problémy? Rozprávali sme sa s psychiatričkou pre seniorov zo spoločnosti OZ Vetulus Elenou Žigovou.
Viac vo VIDEOROZHOVORE
Aké problémy trápia slovenských seniorov?
Ide o niekoľko rovín, ktoré ich trápia. Keďže som lekárka, tak sa stretám hlavne s tým, že ich predovšetkým trápia zdravotné problémy. Z toho vyplýva zákonite problém s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti, najmä u špecialistov. Rovnako ich trápi nedostupnosť a stále vyššia miera úhrady ceny liekov pacientmi. Niektoré lieky, ktoré predpisujem ako overený štandard, sú už plne na úhradu. Vidím, že naozaj je zaťažko, aby si lieky plne hradili. Dôchodok im na to nestačí, pretože v mnohých oblastiach sa zvyšuje ich finančné zaťaženie a preto veľmi zle vnímajú doplatky za lieky.
Majú slovenskí seniori viac fyzických problémov alebo psychických ťažkostí?
Ide to ruka v ruke. Psychické problémy akoby narastali. Je to aj tým, že obyvatelia na Slovensku už nemajú taký odpor, resp. predsudky voči psychiatrii, ako to bolo pred 20 rokmi. Súčasná generácia seniorov, je tomto značne uvedomelejšia. Už sa nebráni psychiatrickej starostlivosti. Nárast liečených duševných porúch seniorov súvisí tiež aj s predlžovaním priemerného veku dožitia.
Dajú sa liečiť psychické problémy len liekmi alebo aj rozhovormi?
Tieto dva postupy sa v psychiatrickej praxi uplatňujú spoločne a neoddeliteľne. Môj prvý kontakt býva väčšinou najprv s iným členom rodiny, ktorý sa potrebuje poradiť o staršom členovi rodiny. Pokiaľ ide o vzťahové veci, ktoré nevyzerajú, že by mali byť v dôsledku duševnej choroby, odporúčam im najprv kontaktovať psychológa. Ak je náznak, že by malo ísť o organicky zapríčinený duševný problém, teda že duševná porucha vyplýva z poškodenia mozgu, odporúčam najprv začať u neurológa. Je to aj prijateľnejšie pre starších ľudí, že psychiater nie je hneď na prvom mieste, že sa „nepsychiatrizuje“ jeho problém. Inak, liečba rozhovormi spadá viac do kompetencie psychológa, ktorý ak zistí že to nepostačuje, sám odporučí návštevu lekára – psychiatra.
Aké psychiatrické choroby trápia našich seniorov? Depresie, úzkostné stavy?
Roky pôsobím ako „nemocničný “ psychiater. Dlhé roky som pôsobila na Geronto- psychickej klinike, ktorú som zakladala v Pezinskej psychiatrickej nemocnici pod vedením Profesora Pogádyho. V súčasnosti pracujem v ambulancii nemocnice, ktorá sa venuje prioritne seniorom. Mám teda viac skúseností so seniormi, ktorí majú závažnejšie duševné problémy. Zároveň často vidím, že ich zdravotné záznamy aj v problematike telesných chorôb sú plné. Veľmi často ide o metabolický syndróm, hypertenziu, ischemickú chorobu srdca, diabetes, celkovú aterosklerózu. Vyplýva to nielen z genetických dispozícií ale aj zo zlej životosprávy. Bývajú často od mladšieho veku obézni a majú takéto komplikácie. Ak by sa dalo urobiť poradie frekvencie duševných porúch seniorov v mojej starostlivosti, prevažujú organické poruchy t.j. ide poškodenie mozgu z rôznych príčin. Nasledujú depresívne poruchy, ktoré často sprevádzajú úzkostné stavy. Potom nasledujú rôzne psychózy, t.j. duševné choroby v pravom slova zmysle, ktoré si pacient ani nemusí uvedomovať, potom sú to závislosti od liekov, či alkoholu a ostatné poruchy sú v tomto veku skôr vzácnejšie.
Vyhľadávajú seniori pomoc psychiatra aj sami alebo prvý rozhovor absolvujú deti?
Asi štvrtina pacientov je uvedomelejších, majú aj viac informácií a prídu spontánne. Dokonca aj s počínajúcou demenciou. Tri štvrtiny sú na tom tak, že skôr ich okolie zaregistruje poruchu. Nasleduje proces vysvetlenia situácie, čiže priamo ovplyvnia ich rozhodnutie ísť sa dať vyšetriť k špecialistovi. Niekedy to trvá dlho a na začiatku blízki musia pacienta aj oklamať a povedať, že idú k neurológovi, nie ku psychiatrovi. Keď potom seniori vidia, že som voči nim ústretová, sú otvorenejší a darí sa mi vo väčšine prípadov primäť ich k liečbe. Existuje aj skupina ľudí, ktorí sú zatvrdnutí. V tejto skupine prevládajú ľudia so psychózou, ktorí si svoju poruchu neuvedomujú a potom spomínaní starší muži, ktorí si nepripustia žiadnu poruchu, ktorú vnímajú ako vlastné zlyhanie a o psychiatrickej pomoci nechcú ani počuť.
Psychiatrické poruchy u pacientov sa dajú úplne vyliečiť? Máte pacientov, ktorí už k vám nechodia?
Istá malá časť porúch je vyslovene reaktívna. Porucha vznikne v dôsledku psychickej traumy, napríklad straty životného partnera, alebo matka prežije svoje dieťa. Je to veľmi ťažká trauma. Takéto problémy liečime istú dobu a postupne doliečujeme. Trvá to dlhšie ako u mladších pacientov. Chcem si byť istá, že sa porucha nezačne vracať. Profylaktická fáza liečby ešte nejakú dobu trvá. Niekedy sami od seba viac neprídu, keď sa cítia dobre. Tí slušnejší mi to oznámia a ja si objednám iného pacienta na daný termín a poniektorí tiež pozabudnú. Často moja starostlivosť skončí už prvou návštevou, pretože zistím, že duševná porucha je „somatogénna“, čiže ju spôsobuje telesná choroba a po odstránení príčiny sa odstráni aj potreba psychiatrickej liečby.
Vyskytujú sa prípady, kedy seniori siahnu aj po najkrajnejšom riešení?
Dokonané samovraždy sú vo vyššom veku do istej miery frekventné. Nie je to tak, že tento vek predurčuje k samovraždám. Veľká časť seniorov je hlboko veriaca. Majú preto istú prirodzenú zábranu. V štatistikách úmrtnosti seniorov prevažujú osamelí muži nad 70 rokov, ktorí neavizujú, že také niečo plánujú. Dôkladne si to pripravia a idú na istotu. Nie je však veľa takýchto prípadov. Tu narážame na problém, že to taja a dokonca presviedčajú okolie o opaku. Pripravujú sa na samovraždu, no nie je to časté. Sú však aj „endogénne“ psychické poruchy, vznikajúce nie z reaktívnych faktorov, väčšinou ide o genetické predispozície, kam patrí aj ťažká depresívna porucha, alebo iná psychóza. Treba si uvedomiť, že depresia je závažné ochorenie a sprevádza ho aj túžba už nebyť, zbaviť sa trápenia, preto u takto chorých treba byť pozorní.
Kedy je dôležité ísť za odborníkom psychiatrom?
Odpoveď vyplýva z vyššie uvedeného. Nemajú sa podceňovať prejavy depresie, ktoré navonok môžu vyzerať ako lenivosť, pasivita, ospalosť. „Dobré rady“ ako má postihnutý sám prekonať svoju pasivitu a negatívne myslenie, nepomáhajú, skôr škodia. Tiež je značná časť pacientov z depresiou, ktorá sa skrýva za telesnými príznakmi, typické je množstvo lekárskych vyšetrení s výsledkom, že stav je z hľadiska telesného stavu v norme. Odkázanie na psychiatrickú pomoc je potom namieste. Časté sú psychózy s chorobnou podozrievavosťou, ktoré sa vyskytujú najmä u osamelo žijúcich starších žien. Niežeby nemali príbuzných, ale žijú samé. Príbuzní, resp. okolité osoby registrujú niekedy až bizarné a neuveriteľné obviňovanie ľudí z ich okolia a snažia sa logicky argumentovať a bludné presvedčenie pacientom vyvracať. To však nestačí, sú nutné psychofarmaká. Tiež je nevyhnutné, keď okolie vníma zmeny osobnosti seniora v rodine, prípadne poruchy pamäti, orientálie – je nutné čím skôr, to zdôrazňujem, vyhľadať neurológa, psychológa a potom psychiatra. Môže ísť o začínajúcu chorobu s mozgom, ktorá končí demenciou. Je potrebné si uvedomiť, že čím skôr začneme liečiť, tým dlhšie sa ochorenie podarí spomaliť a zmierniť jeho dopady. No a potom je to oblasť závislostí. Človek, ktorý sa stal závislým od drogy, v tomto veku prevažuje alkohol, alebo od lieku (sem patria najmä benzodiazepíny a hypnotiká), ten si so svojou závislosťou už bez pomoci nevie dať rady. Odvykacia liečba býva najefektívnejšia hospitalizáciou na špecializovanom psychiatrickom pracovisku.
Kedy sa dá seniorovi ešte pomôcť a kedy už nie? Ako by si to mali deti všimnúť?
Odpoveď na túto otázku nie je pre laikov. Pacienta musí vyšetriť lekár. A môžem z praxe povedať, že mnohokrát ani lekár nevie s istotou stanoviť prognózu. V hre je totiž sám pacient – jeho vôľa žiť a liečiť sa. Lekárska etika káže – liečiť a snažiť sa o záchranu zdravia a života. Nevyhnutý koniec hlásia príznaky, o ktorých sme sa ale nejako zvlášť neučili. Viem o nich a tuším, že už niet pomoci, ale liečiť musíme.
Mnohých seniorov trápia zdravotné problémy, nedostupná lekárska starostlivosť, nedostatok peňazí na potrebnú liečbu, ktorú si ľudia v produktívnom veku zaplatia u súkromných lekárov. Môže byť aj toto dôvod ich zlého psychického stavu a bezmocnosti?
Tieto negatívne faktory by som nepreceňovala, ale nemožno ich ani podceňovať. Ide o záťaž na psychiku zaiste, ľudia vnímajú s pocitom krivdy nimi nezavinenú nízku životnú úroveň. Hnevá ich, že celý život na niečo pracovali a nedostáva sa im toho. Ale človek vie prekonávať ťažkosti a má schopnosti adaptovať sa na nepohodu. Avšak táto situácia sa hlboko dotýka ľudí, ktorí z rôznych príčin nemajú tieto adaptačné schopnosti a dostavujú sa závažnejšie psychické poruchy, ku ktorým sú disponovaní.
Trpia psychickými problémami viac muži či ženy?
Podľa Svetovej zdravotnej organizácie je konvencia určenia veku seniora dovŕšením 65 rokov. Podľa štatistík v skupine ľudí nad 65 rokov postupne až do vysokého veku prevažujú stále viac ženy. Ženy sú aj viac vnímavé na svoje telesné a psychické stavy a „nehanbia sa“ posťažovať sa lekárovi. Preto napríklad na Gerontopsychiatrickom oddelení ženy tvoria 2/3 a ¾ klientely. A to platí aj pre seniorov v Domovoch seniorov. Takže ja osobne si myslím, že psychické problémy u seniorov sú zastúpené zrejme rovnako , ale logicky liečime viac žien. Kde je jasná prevaha mužov, to sú závislosti od alkoholu a u žien v tomto veku zasa od liekov.
Viac vo videorozhovore, ktorý vznikol v spolupráci s Ligou pre seniorov.
