BRATISLAVA – Tohtoročné leto sa opäť raz nieslo v znamení šialeného počasia. Zatiaľ čo na Slovensku sme si museli zvyknúť na bleskové zmeny sprevádzané výkyvmi teplôt, či ničivými búrkami, juh Európy sa v posledných týždňoch potýkal s rekordnými teplotami. Neznesiteľné horúčavy v spojení s nevídanými suchami spôsobili ničivé požiare. S ich následkami sa však budeme musieť pasovať ešte dlhšiu dobu. S nedostatkom úrody bude zápasiť skoro polovica Európy. Už dnes by sme sa tak mali lúčiť s prívetivými cenami potravín. Podľa experta je však hlavný problém inde.
archívne video
Takmer polovica krajín Európy bojuje s ničivými suchami, tento jav tak môže spôsobiť nedostatok obilnín, ovocia a zeleniny. Pripraviť by sme sa tak mali na nečakaný rast cien, informuje portál SkyNews. Európske observatórium pre sledovanie sucha uvádza, že až 42% všetkej ornej pôdy 27 členských krajín Európskej únie (EÚ) vyschlo pre nedostatok zrážok.
Slabá úroda by tak podľa portálu Euractiv mohla predstavovať zvyšovanie cien základných potravín, akými sú múka či olej. Dodávajú, že aj keď starému kontinentu nehrozí hladomor, dostupnosť týchto potravín by sa mohla znížiť.
Slovenskí poľnohospodári majú opačný názor
Podľa Jany Holéciovej, hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) je na Slovensku v roku 2023 očakávaná množstvom nadpriemerná úroda obilnín či repky. Či už ide o potravinársku alebo kŕmnu pšenicu, repku či dokonca sladovnícky jačmeň, zvýšiť by sa mala aj kvalita. Podľa SPPK by sme sa tak v konečnom dôsledku nemuseli obávať ani nedostatku, ani výpadkov potravín na našom trhu.
„Slovensko by malo byť aj po tohtoročnej žatve sebestačnou krajinou v produkcii obilia. Budeme mať teda dostatok obilia pre vlastnú spotrebu /múka, pekárenské výrobky/, aj pre výrobu krmív pre hospodárske zvieratá a aj na vývoz,“ povedala pre Topky. To či dostatok surovín pohne cenami však slovenskí poľnohospodári ovplyvniť nevedia.
„Jednou z najdrahších položiek je cena ľudskej práce, ale aj náklady na energie či dopravu. Obilie sa teda v rozhodujúcej forme nepodieľa na výslednej odbytovej cene chleba alebo pečiva. Tú primárne určujú rôzne daňovo-odvodové povinnosti firiem za svojich zamestnancov. Tu ale musím korektne povedať, že od dnešného dňa na pol roka štát znížil odvodové zaťaženie pre potravinárske podniky a niektorých poľnohospodárov za ich zamestnancov. Z tohto pohľadu tak odbytová cena potravín na 6 mesiacov mierne klesne, čo je forma finančnej pomoci pre nízkopríjmové skupiny obyvateľov,“ dodala Holéciová.
Podľa hovorkyne by však problém mohol nastať pri dostatku/ nedostatku výlučne slovenskej zeleniny a ovocia. „Tu nastáva problém, pretože Slovensko nie je v týchto dvoch segmentoch potravinovo sebestačnou krajinou. Nevieme vypestovať dostatok úrody pre obyvateľov SR. Keďže sme však členom EÚ, kde je dovolený voľný pohyb tovaru a služieb, spomínaný nedostatok slovenského ovocia a zeleniny sa nahradí z dovozu,“ vysvetlila.
Kvalitná úroda jačmeňa by mohla ovplyvniť aj cenu piva, na cenu potravín najviac vplývajú energie, myslí si expert
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša by ani dostatočná úroda nemusela znamenať pohyb cien. „Na ceny slovenských potravín výrazne vplývali najmä sekundárne efekty zvýšenia cien energetických komodít na svetových burzách, ktoré sa medzičasom už stabilizovali. Zároveň tiež boli prijaté opatrenia vládou, ktoré vo vybraných odvetviach dočasne znížia cenu práce v noci, čo by sa v konečnom dôsledku malo prejaviť aj vo finálnych cenách niektorých výrobkov,“ hodnotí Kočiš.
„Očakávame, že rast cien potravín by mal do konca roka ďalej spomaľovať a postupne sa v medziročnom porovnaní dostaneme na jednocifernú potravinovú infláciu. Nepriaznivé počasie, t.j. napríklad vysoké teploty a sucho, môžu ďalej vplývať na celkovú produkciu a teda aj celkové ceny obilnín, a teda následne aj na ceny potravín. Tento efekt by však mal byť výrazne nižší v porovnaní s nárastom cien potravín po začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorá z pohľadu potravinovej bezpečnosti sveta, resp. náročnosti výroby a exportu potravín predstavovala, resp. ešte predstavuje komplexnejší problém,“ dodal.
Analytika sme sa opýtali aj na to, ako by mohla kvalitná úroda sladovníckeho jačmeňa ovplyvniť cenový vývoj piva. „Sladovnícky jačmeň je hlavnou zložkou na výrobu sladu z ktorého sa neskôr varí pivo. Zvýšenie dopestovaného množstva a aj jeho kvalita sa môžu pozitívne prejaviť v konečnej cene piva, ale treba tiež pamätať na to, že cenu finálneho produktu ovplyvňujú aj ďalšie faktory v rámci vstupných nákladov producentov," vysvetlil expert.
„Ide napríklad o vyššiu cenu práce, t.j. vyššie mzdy alebo ceny energií. Vplyv na konečnú cenu by prípadne mohol mať aj znížený dopyt na strane spotrebiteľov, nakoľko už niekoľko mesiacov v rade vidíme oslabenú spotrebu domácnosti v podobe medziročného poklesu maloobchodných tržieb,“ dodáva Kočiš.
