BRATISLAVA/ BRUSEL – Posledné roky sprevádzané pandémiou covidu, ruskou agresiou na Ukrajine, či rekordne rastúcej inflácie dali všetkým poriadne zabrať. Dnes sa však podľa dát Eurostatu začína blýskať na lepšie časy. Inflácia v krajinách platiacich eurom sa začína stávať čoraz menším problémom. Ani tento obrat však nemení nič na fakte, že aj naďalej preplácame na potravinách, alkohole a tabaku, ktoré sú rastom cien na vrchole rebríčka. Európsky trh sa aj napriek všetkým prekážkam začína spamätávať.
archívne video
Inflácia v eurozóne pokračovala tento mesiac v postupnom poklese. Index spotrebiteľských cien v júli medziročne vzrástol o 5,3 % po zvýšení o 5,5 % v júni, uviedol štatistický úrad Európskej únie Eurostat vo svojom rýchlom odhade.
Pokiaľ ide o hlavné zložky inflácie v eurozóne, Eurostat predpokladá, že najvýraznejšie v júli stúpli ceny potravín, alkoholu a tabaku (+10,8 % po +11,6 % v júni). Ceny služieb vzrástli o 5,6 % (+5,4 % v júni), neenergetické priemyselné tovary o 5,0 % (+5,5 %).
Naopak, tempo poklesu cien energií sa zrýchlilo na 6,1 % z 5,6 % v júni. V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny v eurozóne v júli klesli o 0,1 %.
Ekonomika eurozóny rastie! Hospodárstvo sa len o vlások vyhlo recesii
Ekonomika eurozóny vzrástla v 2. štvrťroku medzikvartátesnelne o 0,3 % a prekonala tak očakávania ekonómov. Uviedol to v pondelok štatistický úrad Európskej únie Eurostat, ktorý zverejnil rýchly odhad. Navyše úrad revidoval údaje za predchádzajúci kvartál, výsledkom čoho bolo, že hospodárstvo menového bloku sa na prelome rokov iba tesne vyhlo recesii.
Eurostat uviedol, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny vzrástol v 2. štvrťroku oproti predchádzajúcemu kvartálu o 0,3 %, zatiaľ čo v 1. štvrťroku po revízii smerom nadol ekonomika vykázala nulový rast. V rýchlom odhade Eurostat uvádzal rast ekonomiky eurozóny o 0,1 %. Keďže vo 4. kvartáli klesla o 0,1 %, revízia za 1. štvrťrok znamená, že sa iba tesne vyhla technickej recesii, ktorá je definovaná ako pokles dva štvrťroky po sebe.
Oznámený rast za 2. štvrťrok je zároveň o niečo výraznejší, než sa očakávalo. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítali s rastom o 0,2 %. V medziročnom porovnaní vzrástol HDP eurozóny v 2. kvartáli o 0,6 % a opäť mierne prekonal očakávania. Ekonómovia počítali s rastom o 0,5 %. V porovnaní s vývojom v 1. štvrťroku sa však tempo rastu prudko spomalilo, keď v 1. kvartáli dosiahol medziročný rast 1,1 %.
V širšej Európskej únii ekonomika v 2. kvartáli v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stagnovala, zatiaľ čo v prvých troch mesiacoch roka zaznamenala rast o 0,2 %. V medziročnom porovnaní vzrástla o 0,5 %, v 1. kvartáli však rástla rovnako, ako v prípade eurozóny o 1,1 %.
Z členských štátov Európskej únie, ktorých údaje sú k dispozícii, najvýraznejší medzikvartálny rast ekonomiky zaznamenalo Írsko, a to o 3,3 %. Výrazný rast dosiahla aj Litva, konkrétne o 2,8 %. Pokles evidovali Švédsko (-1,5 %), Lotyšsko (-0,6 %), Rakúsko (-0,4 %) a Taliansko, ktorého ekonomika klesla o 0,3 %. Najväčšia ekonomika EÚ, Nemecko, vykázala nulový rast.
V medziročnom porovnaní vzrástla ekonomika v prípade siedmich štátov, pričom najväčšou mierou opäť írska ekonomika, a to o 2,8 %. Ekonomika Portugalska vzrástla o 2,3 % a Španielska o 1,8 %. Najvýraznejší pokles zaznamenala ekonomika Švédska, konkrétne o -2,4 %. Nasledovali Česko (-0,6 %) a Lotyšsko, kde ekonomika klesla o 0,5 %.
