BRATISLAVA - Verejné financie skončia tento rok so schodkom na úrovni 6,85 % hrubého domáceho produktu (HDP). V porovnaní s rozpočtom na tento rok, ktorý bol schválený s deficitom 6,44 % HDP, je to viac o 0,41 % alebo 412 miliónov eur. Dôvodom je najmä legislatíva, ktorú prijali poslanci v Národnej rade (NR) SR bez riadneho legislatívneho procesu, pričom rozpočet s takýmito výdavkami nepočítal. Vyplýva to zo správy o aktuálnom vývoji verejných financií, ktorú v utorok zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR.
archívne video
Pozitívny vplyv na rozpočet na úrovni 0,98 % HDP bude mať nižšia potreba financovania pomoci v súvislosti s rastom cien energií, ako sa pôvodne predpokladalo, konštatuje v správe rezort financií. Naopak, negatívom na úrovni -1,03 % HDP je krytie zvýšených nárokov na rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou parlamentom a vládou, z čoho presunutá valorizácia dôchodkov zo začiatku budúceho roka na tento rok predstavuje -0,43 % HDP. Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na schodok na úrovni -0,36 % HDP. Nižšie ako očakávané budú tento rok výdavky v súvislosti s nárastom cien energií. Kým rozpočet počítal s prostriedkami na úrovni 3,4 miliardy eur, skutočné výdavky z národných zdrojov podľa aktuálneho odhadu dosiahnu približne 2,22 miliardy eur. Okrem toho sa predpokladá použitie prostriedkov z eurofondov na úrovni 594 miliónov eur.
Mimoriadna valorizácia dôchodkov
"Úsporu na strane výdavkov štátneho rozpočtu však nemožno očakávať. Bude totiž potrebné zabezpečiť financovanie zvýšených nárokov na štátny rozpočet vyvolaných prijímanou legislatívou v NR SR a vládou SR vo výške 720 miliónov eur, ako aj zvýšenej platby za poistencov štátu v rámci verejného zdravotného poistenia na úrovni 340 miliónov eur v dôsledku akútnej situácie vo verejnom zdravotnom poistení," priblížil rezort financií. Legislatívna smršť v parlamente mala podľa MF za dôsledok ťarchu na verejné financie, ktorá skoro dvojnásobne prevyšuje rezervy na riešenie vplyvov očakávaných legislatívnych zmien. Rozpočet musí totiž v tomto roku zabezpečiť financovanie pre prijaté opatrenia v objeme takmer 1,6 miliardy eur. Zahŕňajú napríklad mimoriadnu valorizáciu dôchodkov vo výške 524 miliónov eur. Príslušná rezerva v rozpočte bola pritom necelých 860 miliónov eur.
Najprísnejšie sankčné pásmo dlhovej brzdy
"Aktualizáciou daňovej prognózy dochádza k negatívnemu vplyvu na deficit rozpočtu verejnej správy v roku 2023 na úrovni 434 miliónov eur. Ide najmä o výpadok odvodových príjmov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní či zvýšenie daňového bonusu na dieťa," dodalo ministerstvo. Hrubý verejný dlh v roku 2023 dosiahne podľa aktuálneho odhadu 57,1 % HDP, o necelé 2 percentuálne body (p. b.) menej oproti predpokladom rozpočtu. Stále sa však udrží v najprísnejšom sankčnom pásme dlhovej brzdy. Hlavným dôvodom nižšieho než očakávaného zadlženia verejnej správy sú nižšie hotovostné schodky štátneho rozpočtu v minulom a aktuálnom roku.
