(Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Školné vyberáme v súlade so zákonom, bráni sa Univerzita Komenského (UK) v Bratislave voči kritike študentov z Iniciatívy za férové školné, ktorí ju obvinili z nezákonného spoplatňovania štúdia.
Prorektorka UK pre legislatívu Mária Ďuračinská pre agentúru SITA povedala, že študentov nezdierajú a školné postihuje len tých, ktorí neštudovali tak ako mali a štúdium si bezdôvodne predlžujú. Ak niekto mal dôvod na predĺženie štúdia, poplatky mu môžu odpustiť podľa jasne stanovených kritérií. Podľa Ďuračinskej môže ísť napríklad o zdravotné dôvody alebo ak študent reprezentoval.
Poplatky za ročné štúdium na UK sa pohybujú od 20- do 30-tisíc korún, konštatovala Ďuračinská. Všetci dekani stanovili školné nižšie než je limit, ktorý určil rektor František Gahér. Ďuračinská odmietla kritiku právnika Iniciatívy za férové školné Romana Juríka, že rektor umožnil dekanom rozhodovať o výške poplatkov v rozpore so zákonom. Podľa Ďuračinskej rektor konal zákonne. "Univerzita by nemohla fungovať bez decentralizovaného modelu riadenia," dodala.
UK si urobí analýzu, či kritika študentov z iniciatívy nepoškodila dobré meno a povesť školy, avizuje prorektorka. Ak sa zistí zásah do dobrej povesti, univerzita sa podľa nej bude brániť. Akademický senát UK tento týždeň prijal uznesenie, v ktorom protestuje proti poškodzovaniu dobrého mena univerzity v dôsledku toho, že jej akademické orgány vo veci vyberania školného uplatňujú účinný zákon o vysokých školách.
Študenti z Iniciatívy za férové školné dnes povedali, že niektoré vysoké školy vyberajú poplatky od študentov denného štúdia v rozpore so zákonom. Podľa nich je vysokoškolská novela z leta minulého roka protiústavná, pretože povoľuje spoplatniť aj tých študentov, ktorí začali študovať zadarmo pred tým, než začala platiť. Právnik iniciatívy Roman Jurík odporúča študentom "skôr neplatiť" školné, pretože bude komplikované ho vymáhať od škôl, keď sa ukáže, že sú protizákonné. "Univerzita Komenského nemá právo vyberať školné," argumentoval na dnešnej tlačovej besede Jurík. Neobáva sa obvinení, že navádza na protiprávne konanie, pretože "protiprávnosť je skôr na Univerzite Komenského v Bratislave". Pre školné na univerzite podal podnet na bratislavskú krajskú prokuratúru. Jurík si myslí, že Univerzita Komenského flagrantne porušuje zákon. Rektorovi Františkovi Gahérovi okrem iného vyčíta, že hoci určil maximálnu výšku školného na 44-tisíc korún, konkrétnu sumu dal protizákonne stanoviť dekanom.
Zástupcovia iniciatívy odmietajú akékoľvek snahy o spolitizovanie problému, tvrdia, že im ide o vecné riešenie problému. Z politizácie ich obvinila iniciatíva Stop politizovaniu akademickej obce (SPAP), ktorá tvrdí, že ich protest proti školnému pred parlamentom v apríli zmanažovala SDKÚ-DS a jej poslankyňa Tatiana Rosová nahnala študentov pred budovu zákonodarného zboru. "To je nonsens. Nikto nás nenaháňal," reagovala dnes študentka Zuzana Luptáková.
Podľa študentov vyberanie školného poškodzuje najmä šikovných študentov, ktorí študujú na dvoch či viacerých odboroch. Školy od nich pýtajú peniaze napríklad za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Študenti si myslia, že školy takýchto študentov spoplatňujú nespravodlivo. Za problematické považujú, že napríklad študent má platiť za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia po dvoch rokoch štúdia na dvoch odboroch, pretože školy to považujú za štyri roky štúdia. Štandardom je trojročné bakalárske štúdium. Poplatkom sa tak nevyhnú za oba odbory, podľa študentov spoplatnené by malo byť len druhé štúdium, keďže zákon naďalej garantuje, že študent má nárok na jedno bezplatné vysokoškolské štúdium.
Vysokoškolská novela začala platiť v septembri minulého roka. Presadil ju minister školstva Ján Mikolaj zo SNS. Novela prvýkrát umožnila verejným vysokým školám spoplatniť externé štúdium. Ústavný súd dostal dve podania, ktoré dala opozícia. Jedno napáda vyberanie školného a druhé pochádza ešte z minulého roka. V ňom namietajú, že novela zaviedla dve kategórie externistov - platiacich a neplatiacich, čo označujú za protiústavné.
Poplatky za ročné štúdium na UK sa pohybujú od 20- do 30-tisíc korún, konštatovala Ďuračinská. Všetci dekani stanovili školné nižšie než je limit, ktorý určil rektor František Gahér. Ďuračinská odmietla kritiku právnika Iniciatívy za férové školné Romana Juríka, že rektor umožnil dekanom rozhodovať o výške poplatkov v rozpore so zákonom. Podľa Ďuračinskej rektor konal zákonne. "Univerzita by nemohla fungovať bez decentralizovaného modelu riadenia," dodala.
UK si urobí analýzu, či kritika študentov z iniciatívy nepoškodila dobré meno a povesť školy, avizuje prorektorka. Ak sa zistí zásah do dobrej povesti, univerzita sa podľa nej bude brániť. Akademický senát UK tento týždeň prijal uznesenie, v ktorom protestuje proti poškodzovaniu dobrého mena univerzity v dôsledku toho, že jej akademické orgány vo veci vyberania školného uplatňujú účinný zákon o vysokých školách.
Študenti z Iniciatívy za férové školné dnes povedali, že niektoré vysoké školy vyberajú poplatky od študentov denného štúdia v rozpore so zákonom. Podľa nich je vysokoškolská novela z leta minulého roka protiústavná, pretože povoľuje spoplatniť aj tých študentov, ktorí začali študovať zadarmo pred tým, než začala platiť. Právnik iniciatívy Roman Jurík odporúča študentom "skôr neplatiť" školné, pretože bude komplikované ho vymáhať od škôl, keď sa ukáže, že sú protizákonné. "Univerzita Komenského nemá právo vyberať školné," argumentoval na dnešnej tlačovej besede Jurík. Neobáva sa obvinení, že navádza na protiprávne konanie, pretože "protiprávnosť je skôr na Univerzite Komenského v Bratislave". Pre školné na univerzite podal podnet na bratislavskú krajskú prokuratúru. Jurík si myslí, že Univerzita Komenského flagrantne porušuje zákon. Rektorovi Františkovi Gahérovi okrem iného vyčíta, že hoci určil maximálnu výšku školného na 44-tisíc korún, konkrétnu sumu dal protizákonne stanoviť dekanom.
Zástupcovia iniciatívy odmietajú akékoľvek snahy o spolitizovanie problému, tvrdia, že im ide o vecné riešenie problému. Z politizácie ich obvinila iniciatíva Stop politizovaniu akademickej obce (SPAP), ktorá tvrdí, že ich protest proti školnému pred parlamentom v apríli zmanažovala SDKÚ-DS a jej poslankyňa Tatiana Rosová nahnala študentov pred budovu zákonodarného zboru. "To je nonsens. Nikto nás nenaháňal," reagovala dnes študentka Zuzana Luptáková.
Podľa študentov vyberanie školného poškodzuje najmä šikovných študentov, ktorí študujú na dvoch či viacerých odboroch. Školy od nich pýtajú peniaze napríklad za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Študenti si myslia, že školy takýchto študentov spoplatňujú nespravodlivo. Za problematické považujú, že napríklad študent má platiť za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia po dvoch rokoch štúdia na dvoch odboroch, pretože školy to považujú za štyri roky štúdia. Štandardom je trojročné bakalárske štúdium. Poplatkom sa tak nevyhnú za oba odbory, podľa študentov spoplatnené by malo byť len druhé štúdium, keďže zákon naďalej garantuje, že študent má nárok na jedno bezplatné vysokoškolské štúdium.
Vysokoškolská novela začala platiť v septembri minulého roka. Presadil ju minister školstva Ján Mikolaj zo SNS. Novela prvýkrát umožnila verejným vysokým školám spoplatniť externé štúdium. Ústavný súd dostal dve podania, ktoré dala opozícia. Jedno napáda vyberanie školného a druhé pochádza ešte z minulého roka. V ňom namietajú, že novela zaviedla dve kategórie externistov - platiacich a neplatiacich, čo označujú za protiústavné.
