Univerzita Komenského
BRATISLAVA - Vysoké školy vyberajú poplatky od študentov denného štúdia v rozpore so zákonom, tvrdia študenti z Iniciatívy za férové školné.
Podľa nich je vysokoškolská novela z leta minulého roka protiústavná, pretože povoľuje spoplatniť aj tých študentov, ktorí začali študovať zadarmo pred tým, než začala platiť. Právnik iniciatívy Roman Jurík odporúča študentom "skôr neplatiť" školné, pretože bude komplikované ho vymáhať od škôl, keď sa ukáže, že sú protizákonné.
"Univerzita Komenského nemá právo vyberať školné," argumentoval na dnešnej tlačovej besede Jurík. Neobáva sa obvinení, že navádza na protiprávne konanie, pretože "protiprávnosť je skôr na Univerzite Komenského v Bratislave. Pre školné na univerzite podal podnet na bratislavskú krajskú prokuratúru. Jurík si myslí, že Univerzita Komenského flagrantne porušuje zákon.
Rektorovi Františkovi Gahérovi okrem iného vyčíta, že hoci určil maximálnu výšku školného na 44-tisíc korún, konkrétnu sumu dal protizákonne stanoviť dekanom. Študentka Zuzana Luptáková z iniciatívy zopakovala, že SDKÚ-DS napadla školné na Ústavnom súde. Ústavných sudcov vyzvala, aby rozhodli čo najskôr, pretože školné sa týka tisícok študentov a je "kontraproduktívne" nekonať rýchlo. Iniciatíva sa plánuje obrátiť aj na ombudsmana.
Podľa nich ministerstvo školstva by tiež mohlo konať a poslať na školy kontrolórov. Nejde nám o politizáciu problému, s SDKÚ-DS nemáme nič spoločné, odkazujú študenti z Iniciatívy za férové školné. Z politizácie ich obvinila iniciatíva Stop politizovaniu akademickej obce (SPAP), ktorá tvrdí, že ich protest proti školnému pred parlamentom v apríli zmanažovala SDKÚ-DS a jej poslankyňa Tatiana Rosová nahnala študentov pred budovu zákonodarného zboru.
"To je nonsens. Nikto nás nenaháňal," reagovala dnes študentka Luptáková. Študent z iniciatívy Miloš Homola povedal, že nesúhlasia s politizáciou a ide im o vecné riešenie problému. Podľa študentov vyberanie školného poškodzuje najmä šikovných študentov, ktorí študujú na dvoch či viacerých odboroch.
Školy od nich pýtajú peniaze napríklad za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Študenti si myslia, že školy takýchto študentov spoplatňujú nespravodlivo. Za problematické považujú, že napríklad študent má platiť za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia po dvoch rokoch štúdia na dvoch odboroch, pretože školy to považujú za štyri roky štúdia.
Štandardom je trojročné bakalárske štúdium. Poplatkom sa tak nevyhnú za oba odbory, podľa študentov spoplatnené by malo byť len druhé štúdium, keďže zákon naďalej garantuje, že študent má nárok na jedno bezplatné vysokoškolské štúdium. Iniciatíva za férové školné odmieta, že nemá podporu študentov.
Tvrdí, že spustila petíciu proti školnému na Univerzite Komenského, ktorú už podpísalo tisíc študentov. Vysokoškolská novela začala platiť v septembri minulého roka. Presadil ju minister školstva Ján Mikolaj zo SNS. Novela prvýkrát umožnila verejným vysokým školám spoplatniť externé štúdium. Ústavný súd dostal dve podania.
Jedno napáda vyberanie školného a druhé podala opozícia minulý rok. Podľa opozičných strán novela zaviedla dve kategórie externistov - platiacich a neplatiacich, čo označujú za protiústavné.
"Univerzita Komenského nemá právo vyberať školné," argumentoval na dnešnej tlačovej besede Jurík. Neobáva sa obvinení, že navádza na protiprávne konanie, pretože "protiprávnosť je skôr na Univerzite Komenského v Bratislave. Pre školné na univerzite podal podnet na bratislavskú krajskú prokuratúru. Jurík si myslí, že Univerzita Komenského flagrantne porušuje zákon.
Rektorovi Františkovi Gahérovi okrem iného vyčíta, že hoci určil maximálnu výšku školného na 44-tisíc korún, konkrétnu sumu dal protizákonne stanoviť dekanom. Študentka Zuzana Luptáková z iniciatívy zopakovala, že SDKÚ-DS napadla školné na Ústavnom súde. Ústavných sudcov vyzvala, aby rozhodli čo najskôr, pretože školné sa týka tisícok študentov a je "kontraproduktívne" nekonať rýchlo. Iniciatíva sa plánuje obrátiť aj na ombudsmana.
Podľa nich ministerstvo školstva by tiež mohlo konať a poslať na školy kontrolórov. Nejde nám o politizáciu problému, s SDKÚ-DS nemáme nič spoločné, odkazujú študenti z Iniciatívy za férové školné. Z politizácie ich obvinila iniciatíva Stop politizovaniu akademickej obce (SPAP), ktorá tvrdí, že ich protest proti školnému pred parlamentom v apríli zmanažovala SDKÚ-DS a jej poslankyňa Tatiana Rosová nahnala študentov pred budovu zákonodarného zboru.
"To je nonsens. Nikto nás nenaháňal," reagovala dnes študentka Luptáková. Študent z iniciatívy Miloš Homola povedal, že nesúhlasia s politizáciou a ide im o vecné riešenie problému. Podľa študentov vyberanie školného poškodzuje najmä šikovných študentov, ktorí študujú na dvoch či viacerých odboroch.
Školy od nich pýtajú peniaze napríklad za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia. Študenti si myslia, že školy takýchto študentov spoplatňujú nespravodlivo. Za problematické považujú, že napríklad študent má platiť za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia po dvoch rokoch štúdia na dvoch odboroch, pretože školy to považujú za štyri roky štúdia.
Štandardom je trojročné bakalárske štúdium. Poplatkom sa tak nevyhnú za oba odbory, podľa študentov spoplatnené by malo byť len druhé štúdium, keďže zákon naďalej garantuje, že študent má nárok na jedno bezplatné vysokoškolské štúdium. Iniciatíva za férové školné odmieta, že nemá podporu študentov.
Tvrdí, že spustila petíciu proti školnému na Univerzite Komenského, ktorú už podpísalo tisíc študentov. Vysokoškolská novela začala platiť v septembri minulého roka. Presadil ju minister školstva Ján Mikolaj zo SNS. Novela prvýkrát umožnila verejným vysokým školám spoplatniť externé štúdium. Ústavný súd dostal dve podania.
Jedno napáda vyberanie školného a druhé podala opozícia minulý rok. Podľa opozičných strán novela zaviedla dve kategórie externistov - platiacich a neplatiacich, čo označujú za protiústavné.
