BRATISLAVA - Dlhodobé zotrvávanie vlády, ktorá nemá mandát parlamentu, je precedensom, ktorý podkopáva základy politického systému na Slovensku. Myslí si to politológ z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Erik Láštic. Odborníci sa zhodujú na tom, že dostatočný dôvod na odchod vlády je chýbajúca dôvera parlamentu. O ňu prišla vláda v decembri 2022. Zotrvanie tejto vlády nie je podľa politológa Juraja Marušiaka garanciou pred prehlbovaním chaosu.
"Bez ohľadu na to, aká obava panuje u časti spoločnosti z výsledku predčasných volieb, je dlhodobé zotrvávanie vlády SR, ktorá nemá mandát parlamentu, precedensom, ktorý podkopáva základy politického systému na Slovensku," uviedol Láštic.
Video: Heger vystúpil so zásadným prehlásením, dokonca si sype popol na hlavu pre pretrvávajúci chaos
Štádium rozpadu
Podľa Marušiaka je evidentné, že súčasná vláda je v štádiu rozpadu. "Neviem, či na úradnícku vládu už nie je neskoro. V každom prípade krajina potrebuje vládu a samotný premiér priznáva, že terajšia vláda a on sám nesú spoluzodpovednosť za to, že doviedli krajinu do chaosu," skonštatoval Marušiak, ktorý pôsobí v Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied.
Marušiak vidí permanentné zlyhávanie. "Sám premiér je lídrom strany, ktorá sa ešte pred pár týždňami vyhlasovala za opozičnú. Nominálne vládni poslanci sa snažia v parlamente presadzovať nesystémové opatrenia a fakticky každý sa zbavuje zodpovednosti za súčasný stav. Vláda je v procese agónie, ktorá trvá už príliš dlho, a posun volieb na 30. september túto agóniu iba predĺžil," skonštatoval.
Chaos
Politologička Darina Malová z UK takisto priznáva, že politická situácia je viac ako značne chaotická už od vyslovenia nedôvery vláde. "Najmä ak sa pozeráme na dôležitý aspekt vládnutia, a to je povinnosť zodpovedať sa za politické rozhodnutia. My vlastne nevieme, voči komu a ako sa súčasná vláda má zodpovedať," priblížila.
V prípade parlamentnej demokracie sa vlády majú zodpovedať prostredníctvom politických strán zastúpených v parlamente, ktoré nominovali jednotlivých ministrov. "A práve tu je zásadná a dlhodobá slabina demokracie na Slovensku, lebo politické strany sa inštitucionalizovali ako nástroje vôle ich zakladateľov, respektíve majiteľov, a nereprezentujú záujmy jednotlivých skupín občanov alebo transparentne fungujúcich záujmových skupín," povedala politologička s tým, že to platí o všetkých stranách zastúpených v parlamente od roku 2020.
Medzitým však veľa poslancov a ministrov vrátane premiéra zmenilo stranícku príslušnosť a to podľa Malovej ešte viac zneprehľadňuje povinnosť zodpovedať sa za politické rozhodnutia vo voľbách.
