BRATISLAVA - Ústavná a vládna kríza prepukla počas tohto pracovného týždňa naplno. Hoci to ešte vo štvrtok tak nevyzeralo, po odchode ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera (Demokrati) je už veľmi pravdepodobné, že sa krajina po prvýkrát dočká vlády, ktorú sformuje hlava štátu. Tzv. úradnícka vláda (hoci taký pojem naša ústava nepozná) má dokonca v kuloároch už aj prvé mená, ktoré by mohli byť jej súčasťou. Nateraz na 100% nie je isté, koho si prezidentka vyberie a či sa vôbec vyberie cestou úradníckej vlády, no už teraz vám prinášame možné alternatívy, o ktorých sa v pozadí vo veľkom hovorí ako o budúcich, dočasných členoch kabinetu.
VIDEO Čaputová má jasno v tom, ako bude konať po návrate z Londýna:
V rámci vládnej krízy dnes navyše premiér Eduard Heger o 11.00 ohlasuje tlačový brífing, na ktorom poskytne vyhlásenie verejnosti. Prezidentka Zuzana Čaputová následne príjme Hegera o 15.00 poobede.
Ódor sa spomína ako premiér čoraz častejšie
Už v kuloároch, televíznych diskusiách či rozhlase sa čoraz viac začína spomínať ako budúci, nádejný premiér momentálny viceguvernér Národnej banky Slovenka (NBS) Ľudovít Ódor. Nič ešte síce nie je potvrdené, no toto meno sa začína čoraz viac objavovať ako Hegerov nasledovník, no otázne je, či bude možné vôbec o Ódorovi hovoriť ako o premiérovi, keďže ešte stále pôsobí v NBS na významnej pozícii, ktorej sa nemusí len tak vzdať. Hlavne v prípade, ak by išlo o mandát na necelého polroka do predčasných volieb koncom septembra.
Vašáková na MIRRI
V sobotnom vysielaní RTVS sa v relácii Sobotné dialógy spomenula ako možná ministerka na MIRRI a budúca vicepremiérka aj Lívia Vašáková, ktorá je momentálne najznámejšia ako koordinátorka a generálna riaditeľka Sekcie Plánu obnovy.
Blaškovitš na pozícii ministra hospodárstva
Podľa informácií Topiek sa dokonca už dlhšie uvažuje o Petrovi Blaškovitšovi ako možnom ministrovi hospodárstva vo vláde Zuzany Čaputovej. Blaškovitš do decembra 2022 pôsobil ako šéf Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA).
To, či je táto možnosť na stole sme sa pýtali samotného Blaškovitša. "Nemôžem vyvrátiť skutočnosť, že takáto téma vo vzťahu k mojej osobe bola, respektíve je na stole. Viac by som to ale nerád v tomto momente komentoval," nevyvrátil túto možnosť Blaškovitš.
Jana Dubovcová na rezorte spravodlivosti
V RTVS rovnako zaznela aj alternatíva, že by sa na ministerstve spravodlivosti mohla angažovať bývalá ombudsmanka Jana Dubovcová, ktorá vo voľbách 2020 kandidovala na kandidátke PS/Spolu.
Viacerí, vrátane predsedu OĽaNO Igora Matoviča, pritom kalkulujú s faktom, že na vládnych pozíciách by sa v kabinete prezidentky mohli objaviť viacerí členovia či blízki sympatizanti Progresívneho Slovenska, keďže samotná Čaputová ako prezidentská kandidátka z tohto subjektu vzišla. Dubovcová je osobnosťou, ktorá sa podľa aktuálnych dohadov k tejto verzii ako jediná približuje najviac.
Vo vysielaní sa spomenul aj aktuálny štátny tajomník ministerstva hospodárstva Peter Švec, ktorý by rovnako mohol obsadiť vládnu funkciu, no nateraz nie je isté akú.
A rovnako tak sa uvažuje aj o Ivanovi Korčokovi, ktorý do roku 2022 pôsobil ako minister zahraničných vecí. Je veľmi pravdepodobné, že by v takej vláde opäť pôsobil ako šéf diplomacie.
Prezidentke podľa politológov ostali už len možnosti, ktoré sú pre ňu zlé
V súčasnej situácii už prezidentka Zuzana Čaputová vyberá iba z možností, ktoré sú pre ňu zlé. Vo všetkých scenároch preberá výrazný podiel na tom, ako bude do predčasných parlamentných volieb vyzerať vládnutie. Skonštatoval to politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Erik Láštic. V prvom rade treba podľa neho kritizovať rozhodnutie prezidentky nechať v úrade dočasne poverenú vládu Eduarda Hegera a netlačiť na skorší termín volieb.
Ak by sa Čaputová rozhodla poveriť zostavením vlády niekoho iného, čiže by šla do scenára úradníckej vlády, zodpovednosť za jej fungovanie prenáša podľa Láštica plne na seba s rizikom, že táto vláda nezíska dôveru v NR SR a nebude mať žiadnu kontrolu nad tým, čo sa deje v parlamente. "Ale súčasne existuje aspoň možnosť, že sa vládnutie upokojí natoľko, že prezidentka v tomto scenári nestratí podporu medzi voličmi a nezníži si šance na znovuzvolenie," uviedol.
Ďalšie pokračovanie Hegera prezidentke rovnako politicky ublíži
Politológ si myslí, že v prípade Hegerovho zotrvania na čele vlády sa síce zodpovednosť za vládnutie rozdeľuje medzi prezidentku a vládu, no poukázal na riziko, že tento spôsob vládnutia a postupný personálny rozklad vlády napokon môže politicky výrazne uškodiť aj prezidentke a jej šanciam na znovuzvolenie.
Politologička Darina Malová z Univerzity Komenského v Bratislave rozumie tomu, že prezidentka sa nechcela stať práve tou inštitúciou, ktorej by sa vláda mala zodpovedať. "Navyše možno bolo ťažké nájsť v krátkom čase odborníkov, ktorí by prevzali zodpovednosť za fungovanie ministerstiev," skonštatovala. Situácia je však podľa nej stále zúfalejšia, takže je potreba jasného rozhodnutia.
