BRATISLAVA – Dve správy – jedna dobra, druhá zlá. Na Slovensku klesla nezamestnanosť. V marci dosahovala 5,6 % a priblížila sa tak na úroveň pred pandémiou. Horšie na tom celom však je, že za zarobené peniaze si kúpime menej. Okrem nezamestnanosti nám totiž poklesli aj reálne platy. Poďakovať za to môžeme rekordnej inflácii, ktorá kraľovala posledným mesiacom.
Vlani sa priemerná mzda v hospodárstve vyšplhala na 1 304 eur. Na druhej strane sme však boli svedkami prudkého zdražovania. „Inflácia dosiahla priemernú úroveň 12,8 %, na prelome rokov 2022 a 2023 sa dokonca štyri mesiace držala nad úrovňou 15 %. Rekordne vysokej inflácii tak v roku 2022 nedokázal konkurovať ani ´celkom slušný´ nominálny rast platov na úrovni 7,7 %,“ uviedla analytička WOOD & Company Eva Sadovská. Platy Slovákov a Sloveniek tak zaznamenali reálny pokles o – 4,5 %. Podľa jej slov sa tak stalo po prvýkrát za posledných 10 rokov, naposledy platy v slovenskom hospodárstve reálne klesli v roku 2012 a to o – 1,2 %.
Archívne video: Protestné zhromaždenie zamestnancov spoločnosti Slovnaft za férové zvýšenie platov v čase inflácie
Na nezamestnanosti sa podpísala pandémia
Čo sa týka spomínanej nezamestnanosti, tak tá bola v januári a februári 2020, teda na začiatku pandémie, na úrovni okolo 5 %. Koronakríza však podľa Sadovskej predĺžila rady nezamestnaných na úradoch práce. „Najdlhšie boli v apríli 2021 s mierou nezamestnanosti na úrovni 8,0 % (219,3-tisíc ľudí bez práce). Vyplynulo to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Lockdowny a sprísnené opatrenia prinášali so sebou nárast počtu nezamestnaných, po uvoľneniach zase prišlo k nárastu počtu pracovných ponúk a opätovnému prijímaniu ľudí do zamestnania,“ vysvetlila.
Zamestnanci pribudli najmä v oblasti IKT. „Na Slovensku bol v roku 2022 priemerný počet zamestnancov vykázaný na úrovni 2 394,9-tisíc. Na hodnoty spred pandémie (v roku 2019 na úrovni 2 416,1-tisíc) to však nestačilo. Aj napriek tomu niektoré odvetvia a regióny nielenže vlani prekonali úrovne pred koronakrízou, ale dosahovali dokonca rekordne vysoké počty zamestnaných. Ide predovšetkým o odvetvia ako zdravotníctvo a sociálna pomoc, odborné, vedecké a technické činnosti, vzdelávanie, informačné technológie a komunikácie (IKT), ale aj doprava a skladovanie. V každom tomto odvetví pribudlo za posledných 5 rokov 10 až 17-tisíc zamestnancov,“ uviedla. Naopak, najväčší úbytok za posledných päť rokov zaznamenal priemysel s poklesom počtu zamestnancov o takmer 31-tisíc na necelých 513-tisíc.
Najvýraznejšie počet zamestnancov vzrástol v Bratislavskom kraji, v ktorom od roku 2017 do roku 2022 vzrástol o takmer 33-tisíc na vyše 513- tisíc. „Bratislavský kraj si tak z celkovej zamestnanosti ukrajuje aktuálne viac ako pätinu. Naopak, najvýraznejší úbytok eviduje za posledných 5 rokov Košický kraj s poklesom počtu zamestnancov o vyše 13-tisíc na 288-tisíc. Vyplynulo to z najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR,“ dodala analytička.
