BRATISLAVA/BRUSEL - Slovensko podľa Európskej komisie účinne nerieši problém segregácie rómskych detí v školách. Komisia kvôli tomu podala žalobu na Súdny dvor Európskej únie. Aby toho nebolo málo, Únia nás žaluje aj za to, že sme nezabezpečili včasné platby firmám za výrobky a služby.
Slovensko síce vykonalo množstvo legislatívnych reforiem a snaží sa o začleňovanie Rómov, ale podľa Komisie sú tieto pokroky nedostatočné. "Pravidlá EÚ o rasovej rovnosti prísne zakazujú diskrimináciu na základe etnického pôvodu v kľúčových oblastiach života, vrátane vzdelávania. Na Slovensku sú však rómske deti často umiestňované do zvláštnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Tiež mnoho rómskych detí, ktoré sú súčasťou hlavného vzdelávacieho prúdu, sú často segregované v oddelených triedach alebo školách," uviedla EK.
Video: Eduard Heger po rokovaní vlády 19.4.2023
EÚ príslušnú smernicu prijala v roku 2000, situácii na Slovensku sa EK začala venovať v roku 2015 av roku 2019 mu poslala odôvodnené stanovisko. Slovensko síce odvtedy podľa EK pokročilo, ale nedostatočne, a tak nasleduje žaloba.
Názor komisie potvrdil aj nedávny prieskum Agentúry EÚ pre základné práva. Na Slovensku navštevuje 65 percent rómskych detí od šiestich do 15 rokov školy, kde sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia, čo je o päť percentuálnych bodov viac ako v roku 2016. Slovensko sa tak stalo členským štátom EÚ s najvyššou mierou segregácie Rómov vo vzdelávaní.
Na krku máme aj ďalšiu žalobu
Európska komisia tiež zažalovala Slovensko a Portugalsko, že nezabezpečili včasné platby firmám za výrobky a služby. Obe krajiny podľa nej nesprávne uplatňovali pravidlá únijnej smernice o oneskorených platbách. Komisia to uviedla vo svojom dnešnom oznámení. O veci rozhodne Súdny dvor Európskej únie.
Oneskorené platby majú negatívny vplyv na podniky, pretože znižujú ich likviditu. To brzdí rast, znemožňuje budovanie odolnosti a môže brániť snahám o prechod na ekologickejší spôsob fungovania s väčším dôrazom na digitalizáciu, uvádza EK.
V prípade Slovenska sa komisia obracia na Súdny dvor kvôli výrazným oneskoreniam, ktoré vykazujú pri platbách svojim dodávateľom verejnej nemocnice. Značné oneskorenia v platbách zo strany verejných nemocníc obmedzujú konkurencieschopnosť a odolnosť podnikov pôsobiacich v odvetví zdravotnej starostlivosti, najmä malých a stredných podnikov. V čase pandémie covidu-19 hrali pritom tieto podniky kľúčovú úlohu pri udržiavaní prevádzky nemocníc, pripomína unijná exekutíva.
Pokiaľ ide o Portugalsko, EK sa obracia na Súdny dvor z dôvodu oneskorených platieb na niekoľkých úrovniach verejnej správy. Členské štáty majú osobitnú povinnosť zabezpečiť, aby orgány verejnej správy včas platili za tovary a služby, ktoré si obstarávajú, zdôrazňuje EK. Teraz preto zriaďuje európske stredisko na monitorovanie platieb v obchodných transakciách.
Heger berie žalobu ako dôsledok nečinnosti
Podľa Eduarda Hegera je žaloba Európskej komisie za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách dôsledkom toho, že sa v tejto otázke roky nič nerobilo. Šéf povereného kabinetu zároveň zdôraznil, že EK ocenila súčasné vedenie štátu za kroky, ktoré podniklo v tejto oblasti. "Dobre si uvedomujú, že to nie možné vyriešiť hneď, rovnako aj to, že do intenzity riešenia vstúpila aj pandémia a energetická kríza, ktorej sme museli čeliť. No rozumiem, že i tak, vzhľadom na danú situáciu, musia mať kritický postoj," dodal dočasne poverený premiér.
Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Ján Hero uviedol, že dlhodobo upozorňujú na potrebu rovnakého prístupu vo vzdelávaní na školách. "Problematika rovnakého zaobchádzania vo vzdelávaní je problém, ktorému sa SR dostatočne a systematicky nevenovala. Súčasná vláda sa od roku 2020 snažila o nápravu tejto situácie a k návrhom riešení prispel aj Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity," povedal. Poukázal pritom na viacero opatrení, ktoré v tejto oblasti zrealizovali.
Hero konanie Európskeho súdu považuje za dôležité
Hero konanie Európskeho súdu považuje za dôležité z hľadiska súdneho výkladu smernice o rovnakom zaobchádzaní. Deklaroval súčinnosť pri snahách štátu o napravenie súčasného stavu. Vyhlásil, že sú pripravení spolupracovať na prípadných nápravných opatreniach.
Poslanec Európskeho parlamentu (EP) Peter Pollák starší a poslanec Národnej rady SR Peter Pollák mladší však kritiku smerujúcu k vedeniu rezortu školstva namierili aj na ministrov v aktuálnom volebnom období. "Tak ako ostatní, ani ministri Gröhling a Horecký v tejto veci neurobili absolútne nič, a to aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády mali presný návod, čo majú urobiť," uviedol europoslanec, ktorý si myslí, že za posledných osem rokov, odkedy vedie v tejto EK voči Slovensku konanie, neprišiel žiadny systémový krok, ktorý by situáciu zmenil.
Pollák mladší upozorňuje, že za nečinnosť hrozia SR nielen pokuty, ale aj prehlbovanie problému rómskej komunity. Obaja preto vyzvali súčasného ministra školstva Horeckého, aby začal konať. "Aby zastavil zbytočnú pokutu, ktorá nad nami visí za dlhoročné pochybenia a aby zastavil diskrimináciu, ktorá kradne rómskym deťom ich budúcnosť," zdôraznil Pollák mladší.
Ministerstvo školstva upozorňuje, že zatiaľ nemá k dispozícii ani len notifikáciu o žalobe
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR upozorňuje, že zatiaľ nemá k dispozícii ani len notifikáciu o žalobe, nepozná teda ani jej obsah. "Nie je zrejmé, z akého dôvodu sa EK žalobu rozhodla podať, keďže SR pravidelne Komisiu informovala o nových legislatívnych a aplikačných opatreniach zabraňujúcich segregácii v školách," dodal rezort.
EK viedla od roku 2015 konanie voči SR za nedostatočné riešenie segregácie Rómov v školách. V roku 2019 adresovala SR odôvodnené stanovisko. V súčasnom rozhodnutí obrátiť sa na súd v Luxemburgu komisia konštatuje, že SR síce urobila viacero opatrení, považuje ich však za nedostatočné.
Opozičná SaS reagovala
Opozičná SaS reagovala, že problematika diskriminácie rómskych detí sa prvýkrát začala na rezorte školstva riešiť pod vedením Branislava Gröhlinga (SaS). Poukázala na to, že sa vytvoril manuál desegregácie či záväzný systém na zníženie opakovania ročníka.Gröhling skonštatoval, že školám preplácali doučovanie a letné školy aj účasť v školskom klube detí pre deti zo znevýhodneného prostredia. Poukázal i na zavedenie pozície pomocných vychovávateľov v materských školách, ktorí pomáhali deťom zo znevýhodneného prostredia. Vytvorili sa podľa neho tiež štandardy diagnostiky, aby sa zabránilo falošnému diagnostikovaniu detí.
Podotkol, že nové vedenie ministerstva zastavilo všetku prácu na pomoci deťom z vylúčených komunít. "Neprepláca sa doučovanie, letné školy, nekomunikuje sa so školami a štandardy diagnostiky nie sú podpísané," povedal. Vyzval Horeckého, aby pokračoval v práci v oblasti odstraňovania diskriminácie.
