BRATISLAVA – Štátny dlh Slovenska je už dlhodobo v nepredstaviteľných výšinách a do radov premiantov by sa nedokázalo zaradiť dokonca ani medzi krajinami V4. Dnes nám už však neostáva nič iné, ako sa prizerať na neschopnosť vlády pri jeho obmedzovaní. Nečinnosť vlády pri zadlžení takmer 70 miliárd eur už kritizuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dôvodom trištvrte roka neriešenej situácie malo byť čakanie na skoro prázdny dokument.
Archívne video:
Slovenský štátny dlh sa v poslednom meranom štvrťroku vyšplhal skoro k úrovni 60 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Portál RTVS informuje, že vláda napriek enormnej zadĺženosti stále neprichádza s návrhom, ako ju zastaviť, hoci jej to nariaďuje ústava. Štátny dlh na Slovensku je podľa Eurostatu súčasne druhým najvyšším spomedzi krajín V4. V trende zvyšujúceho sa dlhu napreduje len Maďarsko, ktoré sa pohybuje na úrovni zhruba 85% HDP.
U našich západných susedov je hospodárenie zodpovednejšie. Štátny dlh napríklad v Česku dosiahol len 45,2% HDP. Korigovať svoje zadĺženie zvládajú aj v Poľsku, kde štátny dlh dosahuje len úroveň 51% HDP.
Zadĺženiu vzdoruje Estónsko, Grécko prekročilo len ťažko zvrátiteľnú hranicu
Prominentmi vo zvládaní štátneho dlhu sú prevažne severské krajiny ako pobaltské Estónsko (pod 20% HDP), Švédsko a Dánsko, ktorých štátny dlh stále neprekročil úroveň zadĺženia 40% HDP, či Luxembursko s malým zadĺžením nad 20% HDP.
Na druhej strane však v štátnom dlhu napreduje Grécko so zadĺžením skoro 180% HDP. Nezaostáva ani Taliansko so zadĺžením skoro 150% HDP, či Portugalsko, ktorého štátny dlh už prekročil 120% HDP. Slovensko však stále neprekročilo priemerný štátny dlh v eurozóne (93% HDP) ani priemerný štátny dlh v Európskej únii (85,1% HDP).
Tomu, že sa situácia nerieši nerozumejú ani politici
K situácii sa vyjadril aj predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS). “Slovensko, malá krajina, má štátny dlh 70 miliárd eur. To je obrovské číslo. Pokiaľ ide o opatrenia na zníženie, nedozvedeli sme sa o žiadnych konsolidačných opatreniach,“ komentoval predseda.
Odôvodnení zvýšenej miery zadlženosti mala byť podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky Juraja Valachy potreba vypožičania si peňazí na pomoc počas pandémie a energetickej krízy. “Dlh ako taký nie je problém, pokiaľ sú tie peniaze míňané na investície a na veci, ktoré nám v budúcnosti prinášajú ekonomický rast, tak je to v poriadku,“ vysvetlil Valachy.
O štátnom dlhu vedeli už minulý rok, za zdržanie môžu skoro prázdne dokumenty
Dianie okolo nezvládania regulácie štátneho dlhu okomentoval aj člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster, ktorý sa nevyhol ani uštipačnej kritike. “O tom, že dlh prekročil všetky hranice dlhovej brzdy vieme od apríla. Ministerstvo financií tento návrh predložilo až v januári tohto roka. Čakali sme trištvrte roka na naozaj veľmi krátky dokument, ktorý je obsahovo skoro prázdny,“ ozrejmil Šuster.
