BRATISLAVA - Parlamentné voľby sa už nezadržateľne blížia a na jeseň si zvolíme nových zástupcov v parlamente. Zloženie vlády bude poriadny orieškom, keďže v momentálne situácii má navrch súčasná opozícia. Jej sila sa momentálne prejavuje naplno, zatiaľ čo mimoparlamentné subjekty tápajú. Zrejme ani expremiér Mikuláš Dzurinda po poslednom prieskume nemôže práve oslavovať, keďže Modrá koalícia dosiahla len 2 percentá, čo nie je ani dosť na štátny príspevok po voľbách. Aj keď do volieb je ešte čas, my sme sa spýtali politológov, čo na tento výkon hovoria.
archívne video
Na naše otázky odpovedaj Juraj Marušiak, ktorý si rozhodne nemyslí, že 2-percentný zisk z posledného Focusu by bolo niečo, z čoho budú dzurindovci jasať.
Po premenovaní Spolu na Modrú koalíciu je to viac, no nie dosť
Marušiak pripisuje úvodný "jemný zisk" percent rozhodne tomu, že strana Spolu prešla procesom premenovania, no prítomnosť Dzurindu jej zrejme nedodalo toľko percent, koľko očakávali. "Samozrejme, je to viac ako mala strana Spolu pred premenovaním, ale 2 % asi nie sú to, čo by táto strana očakávala. Síce ešte žije početná generácia pamätníkov, ale so symbolikou spred viac než 20 rokov nie je možné osloviť mladšie generácie voličov. Úspechom Dzurindu a SDK v roku 1998 bola práve schopnosť pritiahnuť mladých voličov. Na rozdiel od súčasnosti, SDK vytvárali známi politici, špičky politických strán," tvrdí politológ.
Podľa neho navyše zatiaľ nevidno veľké nadšenie v iných stranách, aby sa k tomuto novému projektu pripojili. "Zdá sa, že Dzurinda bude zbierať skôr marginálnych politikov a získavať si rozličné ministrany. To určite nie je garanciou úspechu, tým skôr, že zatiaľ nie je zrejmá ani len osoba lídra nového zoskupenia," prízvukuje Marušiak.
Niekdajšia živná pôda Dzurindu je už o niekoľko percent pred ním, nemá však istotu parlamentu
KDH bol pritom subjekt, z ktorého sa Dzurinda v 90-tych rokoch zrodil a dotiahol ich dokonca na spoločnú kandidátku zoskupenia SDK. To je ale teraz vzdialené od Modrej koalície tak veľmi, že sa dá povedať, že je to práve KDH, ktoré je oproti Dzurindovi na koni a v pozícii sa rozhodovať, či sa budú alebo nebudú spájať. Marušiak však varuje, že prieskumy nie sú všetko, a stále to nie je dosť, aby sa kresťanskí demokrati prepracovali až do pléna. "KDH už od roku 2016 ustrnulo na úrovni svojich "skalných voličov" a zatiaľ sa nezdá, že by bolo schopné ich signifikantného nárastu. Za priaznivej súhry okolností, napr. v prípade nižšej volebnej účasti, sa do parlamentu môže dostať, ak bude schopné zmobilizovať svojich skalných voličov. Táto pozícia však KDH negarantuje, že by mohla určovať," dodáva.
Podobne to vidí aj ďalší politológ Radoslav Štefančík. "V prípade KDH by som fľašu so šumivým vínom neotváral. Viaceré voľby ukázali, ako veľmi sa dokážu prieskumy verejnej mienky netrafiť do konečného výsledku volieb. Dlhodobý trend síce naznačuje, že KDH by sa po rokoch mohlo vrátiť do parlamentu, ale volič na Slovensku je mimoriadne prelietavý, ponuka možno bude veľmi široká a kampaň mimoriadne ostrá. Zdržanlivosť je na mieste v každej strane, ktorá nemá dlhodobo merané dvojciferné číslo," varuje Štefančík.
Juraj Marušiak si navyše nemyslí, že by sa dalo porovnávať súčasnú situáciu s tou z roku 1998, kedy vznikalo SDK. "Bola to značka, ktorá fungovala minimálne rok pred voľbami. Vytvárali ju známe a relevantné parlamentné strany, takže si nepamätám, že by SDK mala iba dve percentá. Všetky členské zoskupenia sa aspoň v predvolebnom období s koalíciou bezpodmienečne identifikovali. SDK bola od samého počiatku hlavným vyzývateľom HZDS a toto jej postavenie bolo nespochybniteľné. Modrá koalícia je zatiaľ skôr vyzývateľom strán, ktorých preferencie sa pohybujú na úrovni približne 5 %," porovnáva situáciu Marušiak.
Komu tie dve percentá zobrali?
Politológa sme sa pýtali aj na to, kde sa nabrali voliči Modrej koalície vo vzorke dvoch percent, a či náhly pokles SaS na hranicu zvoliteľnosti neznamená, že sú to práve liberáli, ktorí o tieto percentá prišli. "Popri voličoch SaS, ktorí do veľkej miery v minulosti volili SDKÚ-DS, môže Dzurindov projekt získať časť voličov Progresívneho Slovenska. Môže zároveň osloviť tých voličov "pravice", t.j. voličov odmietajúcich Smer-SD, ktorí by za iných okolností v deň volieb zostali doma. Na to, aby ich dokázala presvedčiť, by však musela intenzívne s nimi komunikovať," upozorňuje.
Mestský volič je vzorka, ktorú preberá Modrá koalícia, môže však dôjsť k triešteniu hlasov
Podľa Štefančíka pôjde najmä o moderného mestského voliča, s jasným proeurópskym a proatlantickým hodnotovým smerovaním. "Či je skôr v niektorých témach konzervatívny alebo liberálny, zrejme nebude zohrávať rozhodujúcu úlohu, keďže Modrí tieto témy nebudú prezentovať ako svoje priority," myslí si.
Ak sa dzurindovci nepokúsia zmobilizovať nevoličov, v tom prípade bude odoberať voličov iným stranám podobného zamerania, t.j. pravicového. "Dôsledok môže byť vysoká fragmentácia voličských hlasov, keď sa viaceré strany v dôsledku vzájomnej rivalizácie nedostanú do parlamentu," popisuje už známy jav po voľbách, ktorého sme boli svedkami na Slovensku hlavne v roku 2020, keď ostalo pred bránami parlamentu viacero subjektov, vrátane PS/Spolu.
