BRATISLAVA - Už o niekoľko hodín sa v parlamente začne ostro sledovaná a mimoriadna schôdza poslancov, k bodu vyslovovania nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO). Túto schôdzu iniciujú poslanci opozičnej SaS, na ktorú však zohnali podpisy aj v radoch ďalších opozičníkov z Hlasu-SD či iných. Na vyslovenie nedôvery vláde musí za tento návrh zahlasovať nadpolovičná väčšina poslancov, čiže 76 z nich. Pre vládu už ide o veľmi nebezpečnú hru s ohňom, keďže svoj podiel na tom, aby nehlasovali za jej pád chcú aj tarabovci, ktorí môžu na konci dňa zamiešať karty. Pád vlády tak už nie je žiadnou hypotetickou otázkou ale aj veľmi pravdepodobnou realitou.
archívne video
Na vyslovenie nedôvery vláde je potrebná aspoň nadpolovičná väčšina poslancov, čo v preklade znamená, že ho musí podporiť aspoň 76 z nich. Ak sa zamyslíme nad aktuálnou parlamentnou situáciou, tento scenár vôbec nie je taký nereálny a pri sčítaní hlasov Hlasu-SD, Smeru-SD, SaS, tarabovcov a možno aj poslancov z radu extrémistov, je veľmi reálna šanca, že po tejto schôdzi už môže po prípadnom tesnom vyslovení nedôvery zasiahnuť prezidentka Zuzana Čaputová a rozhodovať o budúcnosti krajiny. Aké sú teraz na stole možnosti?
Aktualizované 9:25
Premiér Heger už na sociálnej sieti avizuje, že budúcnosť krajiny majú v parlamente v rukách "demokrati".
Nálady kľúčových poslancov v parlamente
Návrh na vyslovenie nedôvery vláde pritom podali poslanci SaS spolu s nezaradenými poslancami okolo Petra Pellegriniho. Nezaradení poslanci Martin Čepček ani Slavěna Vorobelová zatiaľ nepovedali, ako sa pri hlasovaní zachovajú. Chcú si počkať na priebeh rozpravy k návrhu. Podľa Vorobelovej ešte nie je jasné, čo by nasledovalo po páde vlády.
Čepček čaká na priebeh rozpravy
Čepček sa rozhodne v závislosti od diskusie v parlamente. "Chcem si počkať, ako prebehne rozprava v parlamente, potom sa rozhodnem. O hlasovaní so mnou zatiaľ nerokoval nik, hoci s poslancami, ktorí odišli do mimoparlamentných strán z koalície, už rokovanie prebehlo. Postrehol som, že prebieha rokovanie zo stranou SaS, takže nakoniec môj hlas potrebovať možno nebudú," skonštatoval. Čepček pôsobí ako nezaradený poslanec po tom, ako ho už dávnejšie vylúčili z klubu OĽaNO.
Vorobelová sa podľa svojich slov zúčastní na hlasovaní. "To, ako budem hlasovať, závisí od toho, či Pellegrini a Sulík odkryjú karty ešte pred hlasovaním. Zatiaľ rozohrali politickú hru, ktorá má nejasné pravidlá pre verejnosť a nikto nevie, akých žolíkov majú," uviedla poslankyňa. Tvrdí, že až v deň hlasovania sa rozhodne, ako bude postupovať. "Neviem, čo bude nasledovať po tom, zatiaľ ešte nie sú jednoznačné postoje," doplnila s tým, že v rozprave môžu prísť ďalšie informácie.
Otvorené sú podľa nej všetky scenáre o tom, ako sa zachová. Ak by bolo jasné, že budú predčasné voľby, je dosť pravdepodobné, že by hlasovala za pád vlády. Vorobelová sa dostala do NR SR po tom, ako z nej musel odísť šéf ĽSNS Marian Kotleba v dôsledku odsúdenia za úmyselný trestný čin.
Kollára zaujíma aj to, čo bude nasledovať po prípadnom vyslovení nedôvery
Nezaradený poslanec a šéf mimoparlamentnej strany Spolu Miroslav Kollár zopakoval, že po sneme povie definitívne stanovisko k hlasovaniu. Zároveň povedal, že podporí novelu Ústavy SR, ktorá má umožniť skrátenie volebného obdobia. "Myslím si, že máme mať k dispozícii právne čistý nástroj na skrátenie volebného obdobia," povedal s tým, že od toho sa bude odvíjať aj uvažovanie v súvislosti s odvolávaním vlády.
Považuje za dôležité vedieť, čo bude nasledovať po prípadnom odvolaní vlády. Zdôraznil potrebu širokej politickej dohody na termíne volieb. Nie je priaznivec krkolomných riešení, ako je napríklad úradnícka vláda.
ĽSNS bude hlasovať za vyslovenie nedôvery v plnom počte
Poslanci za ĽSNS budú hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Na hlasovanie prídu všetci siedmi poslanci. Zároveň tiež podporia novelu Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorá má umožniť skrátenie volebného obdobia a je v druhom čítaní.
"Neexistuje argument, ktorý by nás presvedčil, aby sme nehlasovali za vyjadrenie nedôvery," reagoval na otázky novinárov poslanec za ĽSNS Martin Beluský. Kritizuje vládu za zlyhanie napríklad pri téme migrácie. "Táto vláda nemá a nikdy nebude mať našu dôveru a je potrebné jej čím skoršie ukončenie," dodal s tým, že všetci siedmi poslanci budú prítomní na hlasovaní.
Aj Valášek je za predčasné voľby
Nezaradený poslanec Tomáš Valášek bude hlasovať za vyslovenie nedôvery vláde. Tvrdí, že jej pokračovanie začína ohrozovať demokraciu na Slovensku. Ak sa vláde vysloví nedôvera, mali by podľa neho nasledovať predčasné voľby. Dodal, že úradnícka vláda či hľadanie novej väčšiny bez volieb by pre krajinu neboli dobré. Podporí aj novelu Ústavy SR, ktorá by umožnila skrátenie volebného obdobia.
Možné scenáre rátajú s úradníckou vládou, ale aj s inými alternatívami
Prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala Hegerovu vládu 1. apríla 2021 a nemusí to trvať tak dlho, a zrejme sa čoskoro dočkáme ďalšej formálnej ceremónie v prezidentskom paláci. V prípade vyslovenia nedôvery vláde parlamentnom má totiž prezidentka ústavnú právomoc takúto vládu odvolať a skonštruovať prípadnú novú, úradnícku vládu, ktorej vedenie bude vyberať Čaputová sama, no zároveň popri svojich povinnostiach bude mať na sebe jarmo zodpovednosti aj za takúto hypotetickú vládu, ktorú dočasne poverila riadením krajiny.
Heger odísť nemusí, prezidentka ho môže poveriť dočasne
Z ďalších ústavných právomocí prezidentky je aj to, že Hegerov koniec nemusí byť jednoznačný ani po vyslovení nedôvery vlády parlamentom. Čaputová sa totiž môže rozhodnúť, že Hegera použije ako premiéra dočasnej vlády (vlády v demisii, pozn. red.), ktorá Slovensko povedie, kým nebude vymenovaná nová vláda po najbližších voľbách. Môže sa však zmeniť personálne obsadenie kabinetu a vláda by bola charakteristická hlavne tým, že by všetky jej rozhodnutia musel sprevádzať aj Čaputovej súhlas. Táto možnosť existuje hlavne preto, lebo náš ústavný systém jednoducho nedovoľuje stav bezvládia a krajinu niekto riadiť musí.
Udržateľnosť a vôbec začiatok fungovania takto vytvorenej vlády s Hegerom by však pri súčasnom zložení a náladách v parlamente bola veľmi otázna, keďže vláda musí podľa ústavy do 30 dní predstúpiť pred NR SR a žiadať opätovne o dôveru. Je preto diskutabilné, či by ju získala.
Úradnícka vláda
Práve preto tu vstupuje do hry opäť prezidentka v snahe personálnych obmien vo vláde, ktoré by musela uskutočniť preto, aby mala nová vláda aspoň akú-takú šancu v parlamente prejsť úvodným vyslovením dôvery. Hoci náš ústavný systém nepozná taký pojem ako "úradnícka vláda", táto alternatíva by k tomuto pomenovaniu bola asi najbližšie.
Koniec vlády ohrozuje aj schválenie rozpočtu, a tým aj finančné pomoci viacerým odvetviam, vrátane lekárov
V tomto kontexte sa určite ešte žiada pripomenúť aj to, že v prípade nesúrodého parlamentu bez jasnej koalície je veľmi pravdepodobné, že nemusí dôjsť ani k schváleniu štátneho rozpočtu, na ktorý sa tak úpenlivo čaká. V prípade jeho neschválenia zrejme nastúpi rozpočtové provizórium, čo už minister financií Igor Matovič (OĽaNO) označil ako katastrofický scenár.
V prípade neschválenia rozpočtu by totiž nielenže boli ohrozené prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, ale veľmi reálne by vláda už nemohla garantovať vyrokované pomoci viacerým zamestnaneckým odvetviam, lekárov nevynímajúc. S tými pritom len nedávno Heger uzatváral memorandum po dosiahnutej a ťažko vydretej dohode. Na konci dňa tak môže byť otázne, či po tomto všetkom nakoniec jeho niekoľkotýždňové úsilie malo vôbec zmysel.
