BRATISLAVA – Vládna koalícia je opäť v kríze, na vyslovenie nedôvery Hegerovej vláde je však stále potrebné vyzbierať nadpolovičnú väčšinu, teda aspoň 76 hlasov. Poukázal na to publicista Juraj Hrabko. Hegerova vláda sa takto dostáva do veľmi nelichotivej situácie z ktorej jej nepomôže už asi nikto. Pokiaľ vláda hlasovanie naozaj neustojí, do úvahy prichádza hneď niekoľko možností.
archívne video
Ak vláda hlasovanie zvládne, nové hlasovanie o vyslovení nedôvery vláde môže do pléna prichádzať zas a znova. „Nový návrh na vyslovenie nedôvery vláde môžete dávať aj každý týždeň, pokiaľ vám neprejde. Ale pokiaľ sa nenazbiera 76 hlasov za pád vlády, všetko ostáva ako doteraz," poznamenal Juraj Hrabko v TASR TV.
Na otázku, či k pádu Hegerovej vlády môže reálne dôjsť, sa pre topky.sk vyjadril politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave (EUBA): „Parlamentné počty hovoria jasnou rečou. Táto vláda sa nemôže opierať o parlamentnú väčšinu. Nemožno však vylúčiť, že ktosi sa kdesi zabudne, zrazí ho električka, prípadne si to na poslednú chvíľu rozmyslí a vláda Eduarda Hegera vydrží. Ale ak si dnes nie sú istí koaliční poslanci, nemôže byť istá ani žiadna moja predpoveď. "
Politológ Michal Cirner z Prešovskej univerzity (UNIPO) sak k názoru prikláňa: „Nedá sa to vylúčiť, v parlamente sú dve silné skupiny okolo 70 poslancov stojacich v tejto záležitosti proti sebe. Postoj niekoľkých, predovšetkým nezávislých poslancov rozhodne o tom, ktorá strana preváži. Malo by to byť tesné a napínavé."
Ďalšie možnosti sú zatiaľ nejasné: Ak vláda padne, rozhodovanie je v rukách prezidentky
Ak súčasná vláda hlasovanie neustojí a bude jej vyslovená nedôvera, na rad príde iniciatíva prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá má podľa Hrabka viacero možností riešenia situácie. Za najpravdepodobnejší scenár považuje ten, že by dočasným vedením štátu poverila aktuálny kabinet Eduarda Hegera (OĽANO). Prezidentka by súčasne začala rozhovory o ďalšom postupe s politickými stranami. „Politická kultúra velí, že rozhodnutie parlamentu treba naplniť čo najskôr a prezidentka nemá veľký odôvodnený manipulačný priestor na to, aby výkon rozhodnutia parlamentu odkladala," povedal.
V tomto postoji ho zároveň dopĺňa Radoslav Štefančík. Podľa jeho názoru prezidentka poverí Eduarda Hegera vedením vlády na tak dlhé obdobie, kým „sa poslanci v parlamente dohodnú na termíne predčasných volieb a ústavným zákonom skrátia toto volebné obdobie." Rovnakým pohľadom na situáciu sa pozerá aj Cirner.
Štefančík sa vyjadril tiež k otázke, ako si predstavuje možnú politickú stabilitu v prípade, že by bolo hlasovanie neúspešné a pri moci by ostala vláda Eduarda Hegera: „Nestabilita je tu od vzniku Matovičovej vlády, takže či bude menšia alebo väčšia, je prakticky jedno. V každom prípade tu bude. Vládne strany sa budú musieť spoliehať na niektorých opozičných poslancov a pomaly si tak píliť ten konár, na ktorom práve sedia."
Na otázku, ako to bude podľa Michala Cirnera vyzerať po neúspešnom hlasovaní sa pre redakciu vyjadril následovne: „Ak vláda nepadne, ide sa ďalej, ale to neznamená, že nebude dochádzať k ďalšiemu ohrozeniu jej fungovania. Môže dôjsť k zmene postoja hnutie Sme rodina, ktoré z vlády môže odísť alebo sa opozícia bude pokúšať odvolať jednotlivých ministrov či blokovať vládne návrhy zákonov, čo by činnosť vládnej koalície mohlo paralyzovať. "
Zuzana Čaputová sa prikloní skôr k modelu predčasných volieb, tvrdí Hrabko
Podľa Hrabka sa na Slovensku nezopakuje postup, ktorý využil prezident Miloš Zeman v roku 2018 pri páde Babišove vlády. "Podľa môjho názoru bol veľmi kreatívny, keď udržiaval vládu napriek tomu, že v parlamente preukázateľne vznikla iná väčšina," zároveň dodal, že podľa jeho názoru je jedným z najpravdepodobnejších postupov ten, že sa prezidentka prikloní skôr k možnosti predčasných parlamentných volieb.
Na otázku predčasných parlamentných volieb a ich výsledku sme sa opýtali aj Radoslava Štefančíka, ktorý zatiaľ predpoklad ich výsledkov nepovažuje za aktuálny. Pri otázke na jeho osobný pohľad na súčasnú politickú situáciu nám však povedal: "Robert Fico bol považovaný za politickú mŕtvolu. Odpísali ho jeho spolustraníci, aj jeho voliči. Lenže Igor Matovič ho vzkriesil, vdýchol mu nový život, novú energiu. Neviem, či by sme šéfa OĽaNO nemali dať vyhlásiť za svätého. Takéto zázraky sa totiž nedejú každý deň."
Michal Cirner sa pre redakciu vyjadril tak, že podľa jeho názoru nie je možné predpokladať výsledok potenciálnych volieb. „Môžu vzniknúť nové politické subjekty, ktoré by sa mohli do volieb zapojiť (Dzurindov projekt, strana L. Ď. Nicholsonovej...)" dodáva, že podľa súčasných voličských preferencií to vyzerá na výhru strany HLAS-SD, no nevylúčil by ani prípadnú výhru strany SMER-SD. Podotýka ale, že hovorí len o súčasnej situácii, ktorá už zajtra môže byť úplne iná. Cirner svoje reakcie uzatvára tým, že situácia je v slovenskej politike aktuálne neprehľadná a chaotická. Predpokladá, že Slovensko čaká zásadná zmena a to buď už po predčasných, alebo riadnych parlamentných voľbách. Dodáva, že podľa jeho názoru dôjde k opätovnému prepísaniu politickej mapy.
