BRATISLAVA – S Matovičovým rozpočtom nie sú plne stotožnení už ani jeho vlastní. Ozvala sa totiž desiatka poslancov, ktorá začiatkom októbra v rámci klubu založila Občiansko-demokratickú platformu. Financmajstorvi adresovali výhrady týkajúce sa zdrojov samospráv či rozpočtových limitov a vyslovili vlastné požiadavky.
Video: Reakcia strany OĽaNO na odvolávanie Romana Mikulca
Členovia platformy, ktorí fungujú v rámci najsilnejšej koaličnej strany, sa prvýkrát ozvali začiatkom októbri tohto roka, keď predsedu hnutia Igora Matoviča kritizovala za jeho výroky na adresu novinárov. Výhrady mali aj voči politike, ktorú viedol voči strane SaS a označili ju za nekoštruktívnu. Nepáčil sa im rozvrat medzi politikmi z demokratického tábora. „Tento rozvrat, vyvolaný osobným sporom dvoch politikov, ohrozuje naplnenie programového vyhlásenia vlády a aj našich poslaneckých sľubov,“ uviedli v tom čase. Neostalo však iba pri rečiach. Keď totiž plénum hlasovalo o zotrvaní Igora Matoviča na poste ministra financií, členovia platformy sa ho nezúčastnili.
Teraz dali o sebe vedieť opäť. Síce zatiaľ veľmi diplomaticky, no predsa len vyjadrili nespokojnosť so štátnym rozpočtom, ktorý parlament prerokováva na aktuálnej schôdzi parlamentu. V stanovisku, ktoré poslali médiám, sa postavili na stranu samospráv. „Obce a mestá budú aj v budúcom roku bojovať s energetickou krízou. Zvyšovanie daňového bonusu na úkor samospráv vážne ohrozuje ich fungovanie. Aj preto budeme trvať na tom, aby výpadok kompenzovalo Ministerstvo financií SR,“ uviedli. Zabrániť tým chcú neúmernému zvyšovaniu miestnych daní, ktoré by v časoch energetickej krízy zaťažili rozpočty občanov. „Budeme preto iniciovať rokovania vlády so zástupcami samosprávy a garantujeme, že táto komunikácia prebehne ešte pred hlasovaním o budúcoročnom štátnom rozpočte,“ odkázali.
Tým to však nekončilo. Na vládu sa tiež obrátili s požiadavkou, aby štátny rozpočet doplnila o výdavkové limity, prípadne zabezpečila takú dohodu s Európskou komisiou, ktorá neohrozí čerpanie financií z Plánu obnovy. „Veríme, že vzájomné rokovania povedú k dohode o finančnej stabilite Slovenskej republiky v budúcom roku,“ dodali.
Podpora rozpočtu je aj bez toho neistá
Podpora štátneho rozpočtu v parlamente je viac ako neistá aj bez vnútorného pnutia vo financmajstrovej vlastnej strane. Už niekoľko týždňov sa dokonca otvorene hovorí o tom, že budúci rok by mohlo Slovenskom skončiť v rozpočtovom provizóriu. Opozičné strany Hlas-SD a Smer-SD prípadnú podporu rozpočtu podmieňujú konaním predčasných volieb. Strana SaS zasa otvorene odmieta zahlasovať zaň v podobe, v akej ho do parlamentu predložila vláda.
Ozvali sa však aj členovia koalície, ktorá už beztak nemá v Národnej rade SR väčšinu. Šéfka Za ľudí Veronika Remišová totiž žiadala, aby boli novely Trestného poriadku a Trestného zákona, ktoré predložil do parlamentu poslanec Tomáš Taraba, preradene pred hlasovanie o rozpočte a odmietnuté. Remišová to vysvetlila tým, že chce rozptýliť pochybnosti o obchodovaní pri podpore štátneho rozpočtu.
Podobne to vidí aj spomínaná Občiansko-demokratická platforma v rámci OĽaNO, ktorá odmieta, aby vládne návrhy zákonov boli predmetom politických obchodov s extrémnou časťou parlamentu. „Návrh Za ľudí považujeme za jeden zo spôsobov, ako takejto situácii zabrániť. Odmietame zmeny zákonov, ktoré zasahujú do trestnej politiky štátu so zámerom znížiť tresty za korupciu. Súhlasíme s tým, aby sa takéto návrhy zákonov predsunuli pred hlasovanie o štátnom rozpočte. Demokratickí a protikorupční poslanci nemôžu spájať podporu rozpočtu s oslabovaním boja s korupciou,“ uviedli.
„Poslanci Občiansko-demokratickej platformy súčasne očakávajú, že koalícia v rozpočte zabezpečí kompenzácie pre samosprávy za daňový bonus. Rovnako sa zasadzujeme za zavedenie výdavkových limitov, resp. za takú dohodu s Európskou komisiou, ktorá neohrozí čerpanie financií z Plánu obnovy,“ prízvukovali.
Platforma v strane OĽaNO má 10 členov, ktorí sú v rámci hnutia považovaní za liberálnejších. Sú nimi Kristián Čekovský, Róbert Halák, Monika Kozelová, Anna Mierna, Anna Remiášová, Jaromír Šíbl, Tomáš Šudík, Jarmila Vaňová, Vladimír Zajačik a Martina Brisudová, ktorá sa k nim pridala neskôr. V súvislosti s počtami v parlamente môže o tom, či rozpočet bude alebo nebude schválený, rozhodnúť jediný hlas. Desiatka poslancov v tomto kontexte predstavuje nezanedbateľné číslo.
Okrem toho, že Matovičovi aktuálne robia členovia platformy problémy pri schvaľovaní štátneho rozpočtu, sa však v kuloároch hovorí aj o tom, že majú uvažovať o výmene na poste lídra strany. Ako uviedol Denník N s odvolaním sa na svoje zdroje, okrem týchto úvah mali rozmýšľať aj o odchode z poslaneckého klubu. Nakoniec sa však mali rozhodnúť byť skôr niečím ako vnútornou opozíciou. Hnutie čaká v decembri snem.
Aktualizované 16:20
Čo sa týka samotného rozpočtu, platforma po počiatočnom tlaku informovala, že ich snaha o nájdenie kompromisu medzi vládou a samosprávami pri kompenzáciách za daňový bonus viedla k prvému úspechu. Na stole je predbežná dohoda, ktorá samosprávam garantuje sumu 100-300 miliónov eur navyše. "Som rád, že naše požiadavky sa začínajú postupne plniť,“ povedal poslanec Kristián Čekovský. „Ako poslanci vnímame, že rozpočet je dôležitý a musíme byť zodpovední k verejným financiám, ako aj k hodnotám ku ktorým sa táto vláda zaviazala. Preto naďalej prebiehajú rokovania s predsedom vlády a ministrom financií,“ dodal.
Poslankyňa Anna Mierna upozornila na to, že kompenzácie príjmov samospráv sú dôležité z hľadiska riešenia energetickej krízy. „Chcem oceniť prístup predsedu vlády a ministra financií, vďaka ktorému sa nám podarilo nájsť kompromisné riešenie. V ruke držím pozmeňovací návrh, ktorý poslanci predložia. Návrh pomôže nielen kompenzovať príjmy samospráv, ale pôjde o konkrétnu pomoc občanom, obyvateľom obcí a miest,“ povedala.
Pripomenili tiež, že k štátnemu rozpočtu majú tri požiadavky: kompenzácie pre samosprávy za zvýšený daňový bonus, ďalej zavedenie výdavkových limitov, prípadne takej dohody s Európskou komisiou, ktorá neohrozí čerpanie financií z plánu obnovy a do tretice, aby sa hlasovanie o opozičných návrhoch, ktoré negatívne zasahujú do trestnej politiky štátu, presunulo pred hlasovanie o štátnom rozpočte.
