BRATISLAVA - V súčasnosti existujú právne nástroje na postihovanie verejných činiteľov, ktorí spôsobia štátu škodu. Návrh zákona, ktorý by mal zaviesť hmotnú zodpovednosť politikov, by mohol byť problematický z hľadiska uplatňovania. Myslí si to poslanec Národnej rady (NR) SR Ondrej Dostál (SaS). Lukáš Kyselica (OĽANO) mu odpovedal, že podľa vyjadrenia ministerstva spravodlivosti chýba efektívnejšia právna úprava v tejto oblasti.
Dostál má pochybnosti o tom, ako sa bude zákon uplatňovať a vymáhať. Verejných funkcionárov, ktorí spôsobia škodu, rieši podľa neho trestné právo. Pokiaľ už dnes nedokážeme efektívne uplatňovať ich postihovanie, pýta sa, ako sa to podarí novou úpravou. Orgány činné v trestnom konaní majú podľa neho pomerne silné oprávnenia, ako zisťovať skutkový stav veci.
Poslanec sa tiež pýtal predkladateľov, na základe čoho si myslia, že generálny prokurátor bude v tomto efektívnejší. Pýta sa, či každé konanie verejného funkcionára, ktorým spôsobí škodu, bude postihované. "Môže ísť o politicky nesprávne rozhodnutie, o ktorom je presvedčený, že je správne. Napokon sa ukáže, že je nesprávne, nemusí ísť o korupciu," povedal Dostál v diskusii k návrhu. Ako príklad uviedol nákup vakcíny proti ochoreniu COVID-19 Sputnik V, keďže to stálo veľa a efekt bol podľa neho minimálny. Zároveň má Dostál výhradu, ako sa bude úprava uplatňovať na verejných činiteľov, ktorí disponujú majetkom, ale previedli ho na svojich príbuzných.
Kyselica hovorí o politikárčení zo strany Dostála
Kyselica pripomenul Dostálovi, že v minulosti za podobný návrh hlasoval. Odmietol politikárčenie, ktoré podľa neho použil Dostál. "Mohol by som povedať, že čo pán Sulík napáchal na ministerstve hospodárstva a teraz by mal niesť za to zodpovednosť. To sú také politické veci, ktoré nerád používam v rozprave, lebo pokiaľ nepoznám fakty, sú to obyčajné politické prekáračky," povedal.
Pokiaľ Najvyšší kontrolný úrad SR alebo Úrad pre verejné obstarávanie skonštatuje, že došlo k porušeniu a je sankcionovaný subjekt, Kyselica sa pýta, či sa to zo subjektu neprenesie na konkrétnu osobu. Ministerstvo spravodlivosti podľa Kyselicu uviedlo, že aktuálna právna úprava neobsahuje jednotný štandard hmotnej zodpovednosti osôb s priamymi rozhodovacími právomocami v súvislosti s nakladaním s verejným majetkom a jeho správou. "Neexistuje všeobecná právna úprava povinností týchto osôb konať pri výkone svojich právomocí s odbornou starostlivosťou a právna úprava sankcionovania porušenia tejto povinnosti okrem trestnoprávnej zodpovednosti," citoval poslanec vyjadrenie rezortu spravodlivosti.
Plénum odmietlo návrh OĽaNO
Na Slovensku sa nezavedie hmotná zodpovednosť verejných činiteľov. Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dielne poslancov OĽANO. Poslanci chceli zaviesť funkčný mechanizmus "trestania" prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Zo 128 prítomných návrh podporilo 54 poslancov, proti bolo 27 a zdržalo sa 45 poslancov. Novelu podporili len poslanci OĽANO a niekoľkí nezaradení poslanci, ako aj Ján Podmanický zo Smeru-SD a Romana Tabák zo Sme rodina.
Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa mal byť podľa návrhu koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, ale aj nedbanlivostného konania. Za jediný možný dôvod vyvinenia sa, tzv. exkulpácie, navrhovali poslanci prípad, keď verejný funkcionár preukáže, že konal spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, "pretože všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie vydané na jeho základe mu ukladali povinnosť konať takýmto spôsobom".
Novou legislatívou sa mal definovať pojem verejný činiteľ. Uplatniť nárok na náhradu škody mohol podľa návrhu štát alebo územná samospráva. Podmienkou malo byť právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti pri nakladaní a správe majetku. Iniciovať konanie malo byť z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo územnej samosprávy by konal generálny prokurátor.
