BRATISLAVA - Už nejaký ten týždeň náš vzdušný priestor ochraňujú poľské a české stíhačky. To v niektorých ľuďoch to môže vyvolávať neistotu a nejasnosti v tom, kto by v prípade hypotetického nebezpečenstva či narušenia vzdušného priestoru rozhodol o možnom zásahu. Odpovede na tieto otázky prináša ministerstvo obrany.
archívne video
Kto by vydal príkaz?
Keďže aj české Gripeny ochraňujú naše územie až do konca budúceho roka, zaujímalo nás, kto by vydal posledný rozkaz na vzlietnutie do vzduchu či prípadný protiútok, ak sa na našom území objaví nebezpečný objekt, ktorý nekomunikuje s našou stranou. "Ochrana vzdušného priestoru SR nebude vopred teritoriálne rozdelená medzi Poľsko a Česko, ale bude prebiehať súčasne resp. podľa konkrétnej situácie by vzlietli buď české lietadlá, alebo poľské. V prípade potenciálnej vojenskej hrozby o postupe rozhodne NATO tak, ako je to od čias kedy Slovensko vstúpilo do Aliancie," vysvetlila problematiku hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.
Prerušenie letu za pomoci zbraní je až posledný krok
Rozhodovať o prípadnom prerušení letu civilného lietadla prostredníctvom použitia zbraňových systémov bude minister obrany SR. "Prerušenie letu je však až posledný krok, kedy je vyhodnotená maximálna miera rizika. Tomuto predchádza súbor krokov a opatrení ako nadviazanie kontaktu s pilotmi a podobne," doplnil rezort.
Na stole je však aj hypotetický scenár. Čo ak by bolo nebezpečných lietajúcich objektov viac a súbežne by sa objavili u nás a napríklad aj v Česku? Ako by v takom prípade reagovali jednotlivé české a poľské stíhačky a ako by sa pri zásahu delili? "Pri takomto hypotetickom scenári by české/poľské stíhačky vzlietli k narušiteľovi aliančného vzdušného priestoru podľa konkrétnej situácie a v zmysle stanovených postupov NATO (NATINAMDS). Každý objekt je vždy dôkladne monitorovaný, preto o potrebnom počte lietadiel, ktoré by vzlietli, rozhoduje konkrétna situácia," prezentoval rezort možnú stratégiu.
Česí a Poliaci nás chránia už od septembra
Od septembra chránia slovenský vzdušný priestor české a poľské stíhačky. Stíhacie lietadlá MiG-29, ktoré od vzniku Slovenskej republiky až doteraz tvorili základ nadzvukového taktického letectva SR, uzemnili. "V prospech ochrany vzdušného priestoru SR odviedli migy počas dlhých rokov pre naše ozbrojené sily dobrú službu. Celkovo s nimi naši piloti nalietali vyše 20.240 hodín pri plnení množstva cvičných a operačných úloh. Pre SR však neexistuje žiadna perspektíva použitia techniky sovietskeho typu v budúcnosti," uviedol minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
Zaručená ochrana až do konca roka 2023
Česká republika a Poľsko majú chrániť vzdušný priestor SR do konca roka 2023. So stíhačkami Gripen a F-16 tak dočasne vyplnia spôsobilosť, ktorú Slovensko opäť plnohodnotne nadobudne po dodaní stíhacích lietadiel F-16 z USA.
