BRATISLAVA – K dohode nedošlo, takže strana Sloboda a solidarita v pondelok odišla z koalície. Napriek tomu, že Igor Matovič venoval niekoľko statusov tomu, že odchodom liberálov Sulík povalí už tretiu vládu, nič také sa nekonalo. Premiér Eduard Heger oznámil, že koalícia bude pokračovať v menšine. Čo bude nasledovať? Má trojkoalícia potenciál vydržať do konca volieb?
Po odchode SaS budú zvyšné tri strany koalície vládnuť v menšine, do nadpolovičnej väčšiny im chýba minimálne šesť hlasov, keďže navyše prídu ešte o dva v prospech SaS. Podľa politológov je nepravdepodobné, že v takomto zložení dovládnu.
Archívne VIDEO Matovič počíta s odvolávaním z funkcie ministra financií v Národnej rade Slovenskej republiky
Názory na to, či by mali čeliť hlasovaniu o vyslovení dôvery vláda sa rôznia. Podľa ústavného právnika sa predpokladá, že vláda dôveru má. SaS by si však podľa politológov mala niektoré veci upratať rovnako, ako šéf OĽaNO. Možný odchod Matoviča a návrat SaS do vlády by bola len mocenská hra, je to nedospelé a neúctivé voči voličom.
Vláda nepadá
Napriek tomu, že minister financií Igor Matovič sa v niekoľkých statusoch a na tlačovkách vyhrážal, že SaS už tretíkrát povalí vládu, nestalo sa tak. Vláda nepadá, bude v menšine. Na pád vlády je totiž potrebné viac, ako len odchod jednej strany. „Demisia vlády je povinná len po ustanovujúcej schôdzi NR SR, teda po parlamentných voľbách. Demisia vlády teda v našom prípadne nemusí nastať (a takmer istotne) nasledovať ani nebude,“ povedal pre Topky ústavný právnik z Univerzity Komenského Marek Domin.
Archívne VIDEO Ministri za SaS podali demisiu: Budeme konštruktívnou, odbornou, ale aj tvrdou opozíciou
Jediným priamym dôsledkom demisie ministrov za SaS je povinnosť prezidentky o demisiách rozhodnúť. „Ak ich prijme, buď poverí niektorého zo súčasných členov vlády (jedného alebo viacerých) dočasným vedením rezortov ministrov, ktorí podali demisiu, alebo rovno vymenuje ministrov nových. Za ministrov však môže vymenovať len osoby, ktoré jej navrhne predseda vlády,“ skonštatoval právnik.
Predpokladá sa, že vláda dôveru má
Zostávajúce tri strany sa môžu rozhodnúť podpísať novú koaličnú zmluvu, no je to čisto politická vec, ktorú neupravuje Ústava ani iný právny predpis. „Keďže sa nemení vláda ako celok, rovnako ďalej platí, resp. sa predpokladá, že má dôveru NR SR, ktorú získala po tom, ako bol Eduard Heger vymenovaný za predsedu vlády. Hlasovanie o dôvere by nasledovalo len v prípade, ak by o vyslovenie dôvery požiadala samotná vláda, alebo ak by aspoň pätina poslancov (=30) navrhla hlasovanie o vyslovenie nedôvery vláde,“ vysvetľuje Domin.
Na hlasovanie o dôvere vláde tlačia opozične strany. Ak by o tom parlament hlasoval a nedôveru vyslovila, za čo musí zahlasovať 76 a viac poslancov, prezidentka je povinná vládu odvolať. „Následne by ju však poverila vládnutím do času, pokiaľ by nevymenovala novú vládu. Takýto stav vládnutia vlády odvolanej no poverenej prezidentkou by teoreticky mohol trvať aj do volieb v roku 2024,“ ozrejmil ústavný právnik s tým, že takáto vláda by však mala z Ústavy obmedzený rozsah svojich právomocí. „Niektoré by nemohla vykonávať vôbec, niektoré len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky.“
Menšinová vláda bude mať 70 poslancov, liberáli zamiešali kartami
Odchod liberálov však zamieša kartami aj v poslaneckých laviciach, nielen na ministerských stoličkách. Poslanecký klub hnutia OĽaNO má aktuálne 47 poslancov a Sme rodina po príchode troch nových členov 20. Keďže odchádzajúci ministri sa vrátia do poslaneckých lavíc, SaS získa o dvoch poslancov viac a koalícia stratí dva hlasy.
Mária Kolíková totiž nahradí Alexandru Pivkovú a Juraj Krúpa po odchode z OĽaNO vstúpil ešte v lete do strany SaS. Menšinová vláda tak bude mať k dispozícii 70 poslancov a na väčšinu ich treba minimálne o šesť viac. Podporu menšinovej vláde navyše vyjadrili aj niektorí nezaradení poslanci zvolené na kandidátke OĽaNO. Ide o Jána Mičovského, Katarínu Hatrákovu a za istých podmienok aj Martina Čepčeka. Koalíciu zvykli podporiť aj Miroslav Kollár a Tomáš Valášek.
Hazard s počtom poslancov?
Výhradou viacerých bol fakt, že súčasná koalícia tak bude „visieť na šnúrke“ fašistov alebo opozičných poslancov zo strany Smer či Hlas. Takto si fungovanie nevie predstaviť ani minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Rožky včera vystrčil aj šéf Sme rodina Boris Kollár. Už dnes by mali s premiérom Hegerom a ministrom financií Matovičom rokovať o cieľoch, ktoré sú podmienkou ich podpory menšinovej vlády.
Archívne VIDEO Kollár o menšinovej vláde a nových ministroch
Kollár uviedol, že hnutie Sme rodina rozkol vo vláde a vznik menšinového kabinetu nezapríčinilo. Skonštatoval, že pri každom zákone bude potrebné uchádzať sa o hlasy opozície. „Nerád by som bol vo vláde, ktorá by bola na špagáte od ĽS NS alebo Republiky,“ uviedol. V prípade blokovania parlamentu či obštrukcií nemá podľa neho zmysel „len kúriť a svietiť 20 mesiacov“, vtedy treba predčasné voľby.
Bežné zákony sa v parlamente prijímajú väčšinou prítomných poslancov. Záležať tak bude na počte poslancov prítomných na schôdzi, čo Kollár naznačil už začiatkom septembra. „Môžeme mať aj menej ako 76 poslancov a dovládnuť, ak nás ad hoc podporia aj ostatní poslanci alebo nás podporí neúčasť poslancov. Pokiaľ budeme disponovať 71 až 73 poslancami a v pléne bude 140 poslancov, tak nám budú prechádzať zákony,“ povedal. Práve s počtom poslancov v rokovacej sále sa dá hazardovať, čo sme videli aj pri hlasovaní o vydaní poslanca Roberta Fica. Prvýkrát bolo historicky prítomných všetkých 150 poslancov.
Že dovládnu v menšine? Je to nepravdepodobné...
Aká je však pravdepodobnosť, že táto vláda dovládne v menšine? Podľa politológov Radoslava Štefančíka a Michala Cirnera je to nepravdepodobné. „Je to viac nereálne ako reálne. Menšinová vláda sa bude musieť vždy na niekoho spoľahnúť. SaS garantovala, že rozumné návrhy podporí, ale pri tých ďalších bude mať vláda problém. Preto sa bude musieť spoliehať na tichú podporu krajnej pravice, tú ale odmietajú niektorí poslanci, ako aj ministri,“ skonštatoval pre Topky Štefančík.
„Nehovoriac o tom, že Igor Matovič je mimoriadne konfliktný typ politika, ktorý si určite nájdu svoju obeť a tam, kde predtým konflikt nebol, si nejaký určite vymyslí. Netreba zabúdať, že sa blíži ťažké obdobie z pohľadu cien energií, takže rásť bude aj nespokojnosť obyvateľov,“ uviedol Štefančík s tým, že existuje viac dôvodov, prečo táto vláda skončí predčasne, ako by to mala dotiahnuť do skončenia riadneho volebného obdobia. „V politike je možné všetko, ale vyzerá to byť veľmi nepravdepodobné,“ povedal pre Topky Cirner.
Politológ Jozef Lenč rozmýšľa o niečo pozitívnejšie. „Možné to je, za predpokladu, že sa im podarí vyvarovať sa chýb z minulosti a opätovne sa nezmenšia na dvojkoalíciu, resp. im nebudú naďalej odchádzať poslanci z klubov a tiež ak sa im podarí presvedčiť kritickú časť opozície, aby nehlasovala za vyslovenie nedôvery v NR SR,“ skonštatoval.
Mala by menšinová trojkoalícia čeliť hlasovaniu o dôvere?
Odchodom jednej strany z koalície teda vláda nepadá, dôjde len k vymenovaniu nových ministrov. Vláda by padla len za predpokladu, že by demisiu podal premiér Eduard Heger alebo by ju odvolala prezidentka. Po prípade by mohli zozbierať podpisy a na mimoriadnej schôdzi vysloviť vláde nedôveru. Zatiaľ však ani jeden zo scenárov nenastal a zrejme ani nenastane. Sulík sa totiž v diskusii Denníka N vyjadril, že majú záujme, aby vláda dovládla. „Neviem si predstaviť, že by sme hlasovali za vyslovenie nedôvery vláde ako celku a premiérovi,“ povedal.
Čo sa týka hlasovania o vyslovení dôvery vláde, vynárajú sa dve otázky – či by menšinová vláda Eduarda Hegera mala čeliť takému hlasovaniu a či by obstála aj vzhľadom na vyjadrenia Richarda Sulíka. Keďže podľa Lenča zatiaľ nová vláda nevzniká nie je to nutné. „Vláda pokračuje, mení sa len zloženie koalície. Vláda tak má stále svoju legitimitu, ktorú jej nik (hlasovaním v NR SR) nateraz nezobral,“ uviedol Lenč. Pri Sulíkových vyjadreniach a postojoch ostatných poslancov SaS je však opatrnejší. Či by skutočne vláde vyjadrili podporu, je podľa neho otázne. „Práve táto neistota, ako by sa v tomto prípade zachovala SaS, je aj dôvodom, prečo Eduard Heger zostáva „hluchý“ k požiadavkách opozície, aby sa menšinová vláda uchádzala o vyslovenie dôvery,“ skonštatoval.
Na formalitách nezáleží, všetko ide voľným pádom
Podľa Štefančíka by však menšinová vláda takémuto hlasovaniu čeliť mala. „Bolo by to poctivé voči voličom. Ľudia by mali vedieť, ktorí poslanci podporujú túto vládu, o akú väčšinu sa v parlamente opiera,“ uviedol s tým, že SaS je v tomto prípade podľa neho mimo reality. „Najskôr dajú víťazovi volieb nesplniteľné ultimátum, potom hovoria, že budú podporovať dobré zákony, ale budú tvrdou opozíciou, odídu do opozície, ale nechcú predčasné voľby a potom nechcú vysloviť dôveru menšinovej vláde, ale zároveň nechcú, aby vláda hľadala podporu u krajnej pravice. Členovia SaS by si to mali v hlavách poriadne utriasť a následne komunikovať jasné, zrozumiteľné a hlavne reálne stanoviská,“ povedal.
Vláda ide podľa Cirnera už len na „voľnobeh“, resp. akýmsi voľným pádom. „Už im na formalitách nezáleží. Vláda hlasovaniu o vyslovení dôvery môže čeliť, ale kým SaS nezmení postoj, že nebude hlasovať za pád vlády, dovtedy pád vlády nehrozí. Vláda závisí na šnúrke od hlasov poslancov za SaS,“ uviedol s tým, že keďže sa situácia v koalícii stále vyvíja, môže dôjsť k rôznym zvratom.
Heger nepovažuje za potrebné žiadať parlament o dôveru
Požiadať parlament o vyslovenie dôvery vláde nie je potrebné, myslí si premiér Eduard Heger a pripustil, že by hlasovanie nemusel ustáť. „Myslím si, že v tomto momente ísť pred parlament, keď viete, že máte 70 hlasov a dať si deklarovať dôveru, to môžem rovno dať demisiu. Ale ak by som dal teraz demisiu, nevedeli by sme ľuďom dať nič. Do najbližších volieb, a nevieme, kedy budú, by Slovensko bolo v agónii a nevedeli by sme ľuďom priniesť žiadne opatrenia. Takémuto riziku Slovensko nevystavím,“ povedal s tým, že podľa neho to nie je potrebné. Za nezmysel to označil aj Kollár.
Ak by parlament stagnoval, prezidentka môže, no nemusí zasiahnuť
Nastať by teoreticky mohla aj situácia, že parlament nie je tri mesiace schopný uznášať sa. V Ústave existujú aj ďalšie dôvody na rozpustenie NR SR, no toto je aktuálne zrejme najviac pravdepodobný variant, ktorý by mohol nastať, ak by sa menšinová vláda nedokázala s opozíciou a ani s SaS dohodnúť. V takom prípade prezidentka môže, ale nemusí NR SR rozpustiť. Ak by ju rozpustila, dôsledkom by boli predčasné parlamentné voľby a po nich povinná demisia aktuálnej vlády.
„Neschopnosť NR SR uznášať sa znamená, že viac ako tri mesiace by sa nenašla nadpolovičná väčšina poslancov, ktorá by takpovediac na jej schôdzu prišla a prezentovala sa. Ako istá forma politického nátlaku majúceho za cieľ dosiahnutie predčasných parlamentných volieb je to možné, no v danej situácii, vzhľadom na viacero kríz (hospodárska, vojenská...) by to bolo nezodpovedné, keďže by NR SR nebola schopná vykonávať svoje právomoci, t. j. najmä prijímať zákony. Nemyslím si preto, že je to pravdepodobné,“ skonštatoval Domin.
Či by zákony boli prijímané s pomocou hlasov opozičných strán, to je z pohľadu Ústavy a právneho poriadku ako celku úplne jedno. „Je úplne jedno, ktorí poslanci za zákony zahlasujú, pokiaľ ich bude dostatočný počet,“ uviedol. A ako sme spomenuli vyššie, pokiaľ je NR SR uznášaniaschopná, teda pokiaľ je prítomných aspoň 76 poslancov, na schválenie zákonov stačí nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. „Nie je teda vylúčené, že niektoré vládne návrhy zákonov prejdú aj bez podpory opozičných poslancov,“ dodal Domin.
Odvolajú Matoviča a SaS sa vráti? Takéto mocenské hry sú neúctivé a nedospelé
Richard Sulík však včera síce uviedol, že nebude hlasovať proti tejto vláde, no čo sa týka hlasovania o Matovičovi, to už je niečo iné. V poslaneckom klube SaS sa dohodli na tom, že pokiaľ pristane v NR SR návrh na odvolanie Igora Matoviča od Hlasu, Smeru či iných, za by hlasovalo všetkých 21 poslancov. Ak by Matovič následne odišiel, SaS by bola ochotná vrátiť sa do vlády. Podľa Štefančíka to svedčí o neúctivom správaní sa k voličovi. „Takéto mocenské hry sa možno dajú realizovať v dobrých časoch, ale v období, ktoré prežívame a ešte len budeme prežívať, by sa politici mali správať k voličovi korektne. Lebo sa opäť môže stať, tak ako sa to už v minulosti mnohokrát stalo, že im tie ich mocenské hry nevyjdú a Slovensko sa dostane na dlhé roky do hlbokého marazmu,“ uviedol.
Cirner si myslí, že je to dôkaz o tom, že je naša politická scéna nedospelá a nevyspelá. „Kto to kedy videl trikrát odísť z ministerského kresla a trikrát sa doň vrátiť v priebehu niekoľkých mesiacov? Mala by zasiahnuť aj prezidentka a nehrať s politikmi tieto infantilné hry. Ona nie je povinná vymenovať tie isté osoby trikrát za sebou do ministerských kresiel, lebo podávajú demisie a potom sa chcú do vlády vrátiť,“ skonštatoval.
Podľa Lenča by to v prvom rade ukazovalo na charakter Igora Matoviča. „Svedčilo by to, že on ani SaS nemajú úctu k postojom a náladám (niekto by povedal citom) verejnosti a tiež o tom, že problémom koalície je Igor Matovič, ktorý by ním neprestal byť ani po jeho odchode do parlamentu,“ dodal.
