BRATISLAVA – Prechod Juraja Krúpu z OĽaNO a SaS opäť rozvíril koaličné vody, no potom sa situácia na chvíľu upokojila... až kým nezačal ďalší kolotoč. Koaličná kríza sa prehupla do druhej polovice a odchod liberálov je takmer istý. Nasledovala sporná SMS, návrh opozičnej zmluvy, ústavný zákon o dôchodkoch a znechutenie vyjadril aj minister obrany Jaroslav Naď. Smeruje kríza k predčasným voľbám?
Prechod Krúpu k liberálom matovičovcov naštval, no zdalo sa, že bude chvíľu pokoj. Potom však nastala ďalšia séria udalostí, ktorá vyprovokovala ďalšie reakcie. Čoraz viac sa skloňujú predčasné voľby, aj keď ich nikto z koaličných lídrov nechce a šéf SaS Richard Sulík opakuje, že ich odchodom vláda nepadá. Odchod SaS z vlády však naberá čoraz reálnejšie kontúry.
Archívne VIDEO Krajniak reaguje na slová Sulíka: SaS nás chce predložením zákona o dôchodkoch zatiahnuť do sporu!
SMS-ka a egotrip
Krúpa síce rozvíril koaličnú hladinu, no pozornosť lídra OĽaNO a ministra financií Igora Matoviča upútala až SMS komunikácia medzi ním a lídrom SaS. Sulík v rozhovore pre Denník N povedal, že minulý rok na jeseň poslal Matovičovi SMS-ku v znení „Igor, čo keby sme zakopali vojnovú sekeru?“. Matovič mu vraj odpísal len „Hm“. Matovičova verzia však bola inak a svoj obsiahly status začal slovami „Rišo, klamať sa nepatrí“. Podľa lídra OĽaNO to bolo x-té klamstvo, na ktoré síce pôvodne nechcel reagovať, no po týždni mu to predsa len nedalo.
SMS od Sulíka začala tak, ako šéf SaS uviedol, no podľa Matoviča to nebolo všetko. „Ak sa rozhodneš vyprevadiť Borisa z koalície, môžeš rátať s 20 hlasmi klubu SaS (predbežne aj Miro Kollár). Ty máš 52, Veronika 4, to je 76.“ Takto sa mala SMS podľa Matoviča skončiť a s výzvou na odchod nielen Kollára, ale aj Veroniky Remišovej mal prísť niekoľkokrát. „V skutočnosti od samého počiatku našej koalície neustále robil systematické a zákerné kroky na jej rozbitie. Mňa nahováral na vyhodenie Borisa a Veroniky. Borisa a Veroniku na vyhodenie mňa,“ skonštatoval Matovič v statuse na Facebooku a druhej polovici sa venoval osobným útokom s tým, že nenávisť vraj necíti a verí, že svoj „egotrip“ skončí krokom späť.
Ďalší spor ostal visieť vo vzduchu
Sulík však v reakcii na reakcii potvrdil zvyšok správy, no príbeh sa dočkal ďalšieho zvratu. „Moja správa adresovaná Igorovi Matovičovi reflektovala snahy Borisa Kollára zastaviť boj proti mafii. V tom čase, po paragrafe 363 pre Vladimíra Pčoliného a chaose v bezpečnostných zložkách, sa Boris Kollár verejne vyjadroval pre odchod Sme rodina z koalície a predčasné voľby. Bolo mi ľúto, keď som videl ako Boris Kollár s Igorom Matovičom zametá. Navrhol som preto Igorovi Matovičovi ústretový krok - zakopať vojnovú sekeru, a tiež som ho uistil o podpore 20 poslancov SaS v prípade, že by sa rozhodol vyprevadiť Borisa Kollára z koalície,“ znie Sulíkova verzia.
Matovič údajne deň po spornej SMS vyhlásil, že si musia položiť otázku, či dokáže koalícia fungovať aj bez Sme rodina, a Sulíkovu ponuku odignoroval a uistenie o podpore využil na silácke reči voči Sme rodina, ktorej dokázal veľkoryso prehliadnuť všeličo. O SMS vedel aj premiér Eduard Heger. „Ten mi poďakoval a napísal, že si váži, čo som napísal Igorovi Matovičovi. Klobúk dole, doplnil Eduard Heger,“ uzavrel Sulík. Ďalší spor tak ostal visieť vo vzduchu.
Opozičná zmluva s SaS? Podľa liberálov vylúčené, podľa politológa nezmysel
Do toho prišiel návrh zo strany Za ľudí. Poslankyňa Jana Žitňanská v rozhovore uviedla, že jedným z riešení koaličnej krízy a usporiadania vzťahov by mohlo byť uzavretie tzv. opozičnej zmluvy koalície so stranou SaS. Neskôr na svojom profile na sociálnej sieti Instagram napísala, že s týmto nápadom prišiel Juraj Šeliga.
SaS však vylúčilo akúkoľvek formu opozičnej zmluvy. „Je na zamyslenie, prečo poslanci Za ľudí vidia radšej alternatívu s Igorom Matovičom, extrémistami a bez SaS, ako štvorkoalíciu bez človeka, ktorý škodí našej krajine. Bol to práve Igor Matovič, ktorý prelomil veto prezidentky spolu s fašistami napriek vôli SaS a Za ľudí. Ak chcú kolegovia vládnuť s takýmto politikom, majú možnosť uzatvoriť opozičnú zmluvu s ĽSNS, Republikou či Smerom,“ uviedol Richard Sulík.
SaS zároveň vyzvala Za ľudí, aby sa nebáli konečne na rovinu povedať, kto škodí tejto krajine. Šeliga to neskôr na rovinu povedal. „Milí kolegovia, Vašim odchodom padá vláda. Bodka. Samozrejme je možné, že ešte nejaký čas bude pokračovať, ale už nebude disponovať parlamentnou väčšinou,“ napísal a priznal, že Matovič nahneval veľa ľudí, no brzdiť ho treba vetovaním a nie odchodom. Podľa politológa Radoslava Štefančíka je opozičná zmluva nezmysel. „Ak jednotliví aktéri nedokážu dodržiavať koaličnú zmluvu a zámerne ju porušujú, rovnako sa budú stavať ku každej inej zmluve, ktorá by stanovovala podmienky ich ďalšej spolupráce,“ povedal pre Topky.
Obranca OĽaNO je znechutený, Naď zvažuje odchod
Minister obrany Jaroslav Naď patrí jednoznačne k najväčším obrancom svojho domovského hnutia OĽaNO a viackrát hovoril o tom, že spory by sa mali riešiť za zatvorenými dverami. Rovnako nerozumel niektorým vyjadreniam svojich kolegov pred kamerami, keď počas rokovaní na vláde nepadlo ani jedno krivé slovo. Večné bránenie a nezmyselné šarvátky si vybrali daň aj u tohto ministra. V diskusii na festivale Atmosféra povedal, že uvažuje o odchode z politiky, pretože je z nej znechutený.
„Oznámil som Igorovi aj Edovi Hegerovi, že zvažujem, čo ďalej. Nikdy nebudem človek, ktorý by nebol lojálny, ale keď sa rozhodnem odísť z politiky, tak úplne. To sa môže stať zajtra, človek toho už má plné zuby. Reálne hovorím, úprimne, že zvažujem, čo ďalej,“ povedal Naď. Nepáči sa mu, že niektorí politickí lídri uprednostňujú stranícke alebo osobné priority pred prioritami krajiny a sklamali ho aj poslanci z OĽaNO. Na margo koaličnej krízy podľa denníka poznamenal, že „neformálne stretnutia prebiehajú neustále“, stranu SaS však chce mať vo vláde.
OĽaNO hovorí o neprestávajúcej kampani SaS
Nielen minister obrany, ale aj ďalší predstavitelia hnutia sú čoraz viac unavení. Za úvahami šéfa rezortu obrany o odchode z politiky vidia neprestávajúcu zbytočnú kampaň SaS proti OĽaNO i Hegerovej vláde. „Na rozdiel od SaS, my nikoho z vlády nevyhadzujeme a nevyvolávame napätie. Vnášanie osobných pocitov a animozít do riadenia krajiny je neprofesionálne a nezodpovedné,“ odkázalo hnutie.
Predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák v jednej z víkendových debát pripomenul, že na stretnutí s premiérom mal Richard Sulík priznať, že OĽaNO neporušilo koaličnú zmluvu. „Nevidíme tiež dôvod odvolať ministra financií, ak sa na to pozrieme z pohľadu výsledkov ministerstva,“ uviedlo OĽaNO.
SaS hľadá spôsoby, ako vycúvať tak, aby nebola spájaná s rozpadom vlády
Napriek tomu ešte stále všetci lídri chcú zachovanie štvorkoalície. Matovič sa však nikam nechystá, rovnako ani Sulík, pokiaľ by v koalícii požadovali na upokojenie situácie odchod oboch ministrov. Je ešte vôbec možná dohoda? „V politike by človek nikdy nemal hovoriť nikdy. Aj v minulosti sme boli svedkami rozpadajúcich sa vládnych koalícií, ktoré nakoniec prekonali vnútorné rozbroje a išli ďalej. Dôležité však je, aby všetci chceli pokračovať ďalej,“ povedal Štefančík.
„Tu to však vyzerá tak, že SaS sa už vládnuť v tejto partii nechce a hľadá spôsoby, ako z vlády vycúvať tak, aby nebola spájaná s rozpadom vlády. Predsa len, ktorý príčetný volič by dal hlas strane, ktorá je síce schopná povaliť vládu, ale vždy tú svoju vlastnú,“ uviedol.
Sulík si už predstavuje nového ministra financií
Zatiaľ SaS stále opakovala, že trvá na odchode Matoviča a prijala aj nové uznesenie, aby to bolo všetkým jasné. Sulík už však zrejme má predstavu aj o tom, kto by lídra OĽaNO nahradil. Na jeho mieste si totiž vie predstaviť súčasného štátneho tajomníka Marcela Klimeka. „Je veľmi zdatný a má aj vlastnú hlavu,“ povedal s tým, že aj fungovanie rezortu by tak bolo lepšie. „Koalícia existuje, ale my sme ju opustili,“ zopakoval Sulík na pondelkovej tlačovej konferencii. Naďalej tvrdí, že predčasné voľby nechcú, no pokračovať vo vláde s Matovičom sa podľa neho nedá.
A znova bol oheň na streche. Starať sa do personálnych nominácií iných strán je však podľa šéfa poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša cez čiaru. V súvislosti s koaličnou krízou a jej riešením Šipoš poznamenal, že v najbližšej dobe budú informovať o ďalšom postoji hnutia OĽaNO.
Provokujú liberáli novým návrhom zákona?
Šipoš kritizoval aj predloženie ústavného zákona o dôchodkoch, ktoré avizovalo SaS v pondelok. Do parlamentu totiž smeruje ústavný zákon o dôchodkoch, ktorým chcú liberáli zabezpečiť udržateľnosť dôchodkového systému. Návrh ústavného zákona z dielne SaS je podľa Sulíka kompromisným znením, ktoré vzniklo po konzultáciách s odborníkmi. Tento návrh však naštartoval ministra práce Milana Krajniaka. Podľa neho ide o pokus liberálov vtiahnuť do sporov medzi SaS a OĽaNO aj hnutie Sme rodina.
Dá sa to zo strany SaS považovať za provokáciu? „V tomto prípade nie je dôležitý obsah návrhu, ale jeho zdôvodnenie. Okrem iného v ňom zaznelo, že SaS to môže urobiť, lebo už nie je viazaná koaličnými dohodami. Inak povedané, už nie je súčasťou vlády. Je najvyšší čas, aby ministri a štátni tajomníci, ako aj všetci ostatní nominanti SaS podali demisiu a nechali riešenie ďalšej situácie na predsedu vlády,“ myslí si Štefančík.
Koalícia troch strán s tesnou väčšinou? Neviem si to predstaviť
Ešte stále nevieme, ako kríza dopadne, no vízia menšinovej vlády prípadne predčasných volieb nie je vôbec vylúčená. Menšinovú vlády však v koalícii nechcú. Nechce ju Kollár a ani Za ľudí. Prípustná by bola len koalícia troch strán s tesnou väčšinou. To však po odchode Krúpu veľmi reálne nie je. „Neviem si to predstaviť. Tesnú väčšinu predsa nemajú. Hlasy by im mohli dodať nezaradení poslanci, pôvodne kandidáti krajnej pravice. S tým však otvorene nesúhlasia nielen niektorí poslanci vládnych strán, ale protestný hlas zaznie aj priamo z vlády. Vyzerá to tak, že by to fungovalo len chvíľu. Neviem si predstaviť, ako by vyzerala slovenská politika, ak by podmienky vládnej politiky diktovali takí ľudia ako Taraba, Kuffovci či ľudia napojení na Kotlebu,“ uviedol politológ.
Predčasné voľby by definitívne vyriešili tento pretrvávajúci marazmus
Minister Naď v diskusii hovoril aj o tom, že Sulík mal plánovať predčasné voľby na december. Údajne malo prebehnúť stretnutie šéfa liberálov so šéfom prieskumnej agentúry AKO Václavom Hříchom a predčasné voľby sa mali zdať ako výhodné. „Richard Sulík prišiel so šéfom výskumnej agentúry AKO a povedal, že im vychádza, že teraz vlastne Matovič je nepopulárny, ale oni majú dobrý nárast. Bude zdražovanie od januára, tak poďme urobiť predčasné voľby a poďme spoločne zahlasovať, aby náhodou SaS-ka nebola tá, ktorá povalila ďalšiu vládu. A my sme to odmietli,“ povedal Naď. Sulík však tieto informácie odmietol s tým, že si ich minister obrany „cucia z prsta“.
„Ústava umožňuje viacero možností, ako by po odchode SaS mohla exekutíva ďalej pokračovať, ale zrejme by šlo len o dočasné riešenia. Predčasné voľby by boli vhodným nástrojom, ako tento pretrvávajúci marazmus definitívne vyriešiť. A to aj napriek tomu, že to bude mať negatívny vplyv na každú súčasnú vládnu stranu,“ dodal Štefančík.
Odchodom SaS vláda nepadá, nepadá ani vyslovením nedôvery
Aký je však postup, ak by SaS po 31. auguste odišla z vlády? „Dôsledkom demisie ministrov by automaticky nebol „pád“ vlády ani predčasné voľby. Ak by prezidentka prijala demisiu ministrov, určila by, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať ich rezort. Mohol by to byť jeden člen vlády alebo viacerí členovia vlády, napr. aj predseda vlády. To, dokedy má takéto dočasné spravovanie trvať, Ústava neurčuje. Teoreticky by to preto mohlo trvať aj do konca volebného obdobia,“ povedal pre Topky ústavný právnik z Univerzity Komenského v Bratislave Marek Domin.
Ak by však SaS odišla z vlády, dá sa podľa Domina očakávať, že by jej poslanci spolu s ostatnými členmi opozície mohli odhlasovať vyslovenie nedôvery vláde, na čo je potrebných minimálne 76 hlasov. „Avšak, ani vyslovenie nedôvery by automaticky neviedlo k predčasným voľbám. Dôsledkom by bola povinnosť prezidentky odvolať celú vlády, no súčasne ju poveriť vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. Ani tu nie je určená lehota, takže teoreticky by takáto vláda mohla vládnuť až do konca volebného obdobia. Takáto vlády by však mala obmedzený rozsah právomocí, pričom výkon niektorých z nich by musela schváliť prezidentka,“ vysvetlil ústavný právnik.
Predčasné voľby v decembri? Je to reálne
Ak by však hypoteticky nastala situácia, kedy by sa Slováci vydali k hlasovacím urnám predčasne, decembrový termín, o ktorom hovoril minister obrany, je podľa Domina reálny. „Decembrový termín je reálny. Naposledy totiž napr. boli voľby vyhlásené v novembri 2019 a konali sa na konci februára 2020, čo je približne rovnako dlhé obdobie ako od augusta 2022 do decembra 2022,“ uviedol Domin. Podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva sa musia voľby vyhlásiť najneskôr 110 dní predo dňom ich konania. „To by sa zrejme stihnúť mohlo. Každopádne, toto pravidlo je obsiahnuté v „obyčajnom“ zákone, takže sa dá pomerne ľahko zmeniť,“ skonštatoval.
Pokiaľ však ide o predčasné voľby, Ústava počíta len s jednou možnosťou, a tou je rozpustenie parlamentu prezidentom. K tomu však zatiaľ nikdy neprišlo, keďže Ústava na to stanovuje pomerne prísne podmienky, napr. ak Národná rada nie je dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa. „Vyvinula sa však prax, že predčasné voľby sa dosiahnu prijatím ústavného zákona o skrátení volebného obdobia (1994, 2006 a 2011). Ústavnoprávna teória i ústavný súd však takýto postup kritizujú ako prelamujúci ústavné pravidlá,“ vysvetľuje ústavný právnik.
Za takýto ústavný zákon by však musela zahlasovať kvalifikovaná väčšina poslancov, teda muselo by sa nájsť 90 a viac hlasov. „Z ústavnoprávneho hľadiska by bolo vhodnejšie, aby rovnaká väčšina poslancov najskôr schválila novelu Ústavy, ktorá by do nej doplnila všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa môže Národná rada sama rozpustiť a až následne by si sami poslanci odhlasovali rozpustenie,“ dodal Domin.
