BRATISLAVA - Slovensko sužuje extrémne sucho už niekoľko mesiacov. Situácia sa však zhoršila po extrémnych horúčavách, ktoré sme zažili v posledných týždňoch. Odborníci upozorňujú, že o probléme už vieme roky. Vysychajú aj korytá riek, problémy sú s pitnou vodou, ale aj s úrodou. Podľa klimatológa môže v najsuchších oblastiach hroziť aj voda na prídel.
Na väčšine územia vládne aktuálne extrémne sucho a nepomáhajú tomu ani vysoké teploty. Vo štvrtok má byť na Slovensku takmer 40 stupňov a zrážky sú v nedohľadne. Ružovo to nevyzerá ani v auguste. Na niektorých miestach sa síce vyskytnú búrky, no to nestačí. Klimatológ hovorí o hrozbe vody na prídel a rovnako ako Slovenský vodohospodársky podnik má na situáciu niekoľko riešení. Štát by mal podľa nich zakročiť včas.
Situácia sa zhoršuje
Na viac ako polovici územia Slovenska panuje extrémne sucho a situácia sa stále zhoršuje. "Prognostické modely nepredpovedajú do konca júla žiadne významnejšie celoplošné zrážky. Otázne sú aj zrážky v auguste," uviedol pre Topky klimatológ Pavel Matejovič. Skôr je pravdepodobné, že zrážky sa budú vyskytovať pri búrkach, čo však situáciu veľmi nezlepší.
Archívne VIDEO V Moldave nad Bodvou vyschlo koryto rieky Bodva
V niektorých oblastiach hrozí voda na prídel
Sucho ešte umocňujú vysoké teploty, ktoré zvyšujú výpar. V nasledujúcich dňoch sa budú horúčavy ešte stupňovať, pričom vyvrcholiť by táto vlna mala vo štvrtok, kedy môže byť až 39 stupňov Celzia. "V prípade, že sa do konca leta nevyskytnú výdatnejšie zrážky, môžu na mnohých miestach nastať vážne problémy so zásobovaním pitnou vodou. Oblasti, ktoré postihne akútny nedostatok vody, budú musieť byť zásobované cisternami, pričom voda bude pravdepodobne na prídel," zhodnotil Matejovič.
Suchom je postihnutá veľká časť európskeho kontinentu, pričom najhoršia situácia je v južnej časti. Či sa situácia v najbližších mesiacoch zmení a vyskytnú sa výdatnejšie a dlhotrvajúce dažde, sa aktuálne nedá predpovedať. "No v dôsledku klimatickej zmeny sa riziko extrémneho sucha zvyšuje. Takéto situácie sa budú teda vyskytovať častejšie a ich dôsledku budú v najbližších rokoch a desaťročiach ešte vážnejšie," skonštatoval klimatológ.
"Treba si uvedomiť, že pitná voda najvzácnejšou komoditou, bez ktorej nie je možný život. Ak sa nezmení náš prístup k hospodáreniu s vodou, čakajú nás veľké problémy. Opatrenia na zmiernenie dôsledkov takýchto situácií sa mali robiť už dávno," dodal.
Vysychajú aj rieky či vodné stavby
Hydrologické suché obdobie zažíva nielen Slovensko, ale aj zvyšok Európy. Okrem dôsledkov čo sa týka nedostatku vody alebo nekvalitnej úrody, má sucho vplyv aj na nižší stav vody v riekach aj vo vodných stavbách. "Sú rieky, ktoré sú počas sucha úplne prázdne. Tam, kde sú na vodných tokoch vybudované vodné stavby je hladinu riek pod nimi možné regulovať a to v zmysle zákonom stanoveného manipulačného poriadku," uviedol pre Topky Tomáš Januš z referátu komunikácie a marketingu SVP.
Inak povedané, vodné stavby slúžia prioritne (okrem protipovodňovej ochrany) na akumulovanie vody v čase prebytku a dotovaní vodných tokov pod nimi v čase nedostatku ako je tomu teraz tak, aby bol zachovaný život v rieke a potreby všetkých užívateľov. Hovoríme najmä o dotovaní pre pitné účely, priemysel, ČOV a podobne.
Nad týmto by mal štát začať uvažovať
Budúcnosť klímy na území Slovenska je ťažko predpovedať, ale trendy posledných rokov nasvedčujú tomu, že sa situácia s teplom a suchom bude zhoršovať. "Je dôležité včasne zareagovať a dostatočne sa na suché obdobia pripraviť. Aj preto by mal každý obyvateľ začať od seba a viac sa zaoberať šetrením v rámci domácnosti a akumulovaním vody pri prehánkach. Zároveň by mal štát začať uvažovať o budovaní ďalších akumulátorov vody v krajine, medzi ktoré bezpochyby patria aj veľké vodné stavby, ktoré sa najmä v posledných rokoch stretli s nepochopením a nevôľou obyvateľov oblastí, kde boli vyhliadkovo plánované," skonštatoval Januš.
"Náš podnik tiež aktívne pristupuje k obnove mokradí, sprietočňovaní mŕtvych ramien či renaturalizácii vodných tokov," uviedol. Ďalším významným krokom by podľa SVP mohol byť zmodernizovaný priemysel, kde by vďaka moderným čistiarňam odpadových vôd dochádzalo k návratu aspoň nejakej časti spotrebovanej vody späť do korýt vodných tokov, čo by malo tiež priaznivý vplyv na problematiku ich vysychania. "Dlhodobo poukazujeme aj na problém s odlesňovaním, potrebným rozrušením bývalých zváčnic dreva, nakoľko pri daždi fungujú, ako akési lesné tobogány," ozrejmil Januš.
Najväčšie suchá zažíva bezpochyby juhovýchod Slovenska. "No aktuálne je problém takmer na celom území krajiny keďže prebieha hydrologické sucho a zrážky sú nedostatočné a ojedinelé. V súčasnosti v žiadnej z vodný nádrží v správe SVP nie je znepokojujúca situácia a hladiny vôd sú v rozpätí v zmysle platných manipulačných poriadkov jednotlivých stavieb," dodal.
V krajine treba akumulovať čo najviac vody
V krajine treba akumulovať čo najviac vody. Dá sa to napríklad vybudovaním vodných nádrží, jazier, rybníkov, vodných kanálov alebo prostredníctvom opatrení v krajinnej infraštruktúre, uviedol Matejovič. "Rovnako treba zachytávať aj vodu zo striech rôznymi akumulačnými nádržami. Na tieto účely sú ideálne vodné sudy," poukázal Matejovič. Dodal, že takúto zachytenú vodu možno potom využiť na polievanie. Povinnosť zachytávať dažďovú vodu do akumulačných nádrží by podľa neho mohla patriť do kompetencie samospráv.
Na Slovensku sú podľa klimatológa lokality, kde sú zásoby pitnej vody. Musela by sa nejaký spôsobom prepravovať, a to cisternami alebo vodovodnými potrubiami. "Tie však nedokážu na väčšiu vzdialenosť prepraviť toľko vody, aby stačila na bežnú spotrebu," poznamenal. Matejovič doplnil, že vybudovanie vodnej infraštruktúry, ktorá by dokázala čiastočne eliminovať dôsledky sucha, by trvalo desaťročia. Vyžadovala by si tiež veľa financií.
