BRATISLAVA - Aj keď sme usilovný národ, veľa z nás trávi čas sťažovaním sa, ako veľa času zo svojho života prežijeme v práci a že je to už neznesiteľné. Predstavte si, že v Európskej únii sú krajiny, kde je to podľa jasných dát ešte dlhšie. Slováci, skôr naopak, za európskym priemerom stráveného času v práci zaostávajú!
archívne video
Hovoria o tom posledné štatistiky a prieskum Eurostatu za rok 2021. V roku 2021 bola očakávaná priemerná dĺžka pracovného života 15-ročných v EÚ 36 rokov. Od roku 2001 sa očakávaná priemerná dĺžka pracovného života v EÚ neustále predlžovala, potom sa v roku 2020 prvýkrát znížila v súvislosti s krízou spôsobenou ochorením covid-19 (z 32,0 rokov v roku 2001 na 35,9 rokov v roku 2019, potom na 35,6 rokov v roku 2020), aby sa v roku 2021 vrátila na úroveň pred pandémiou.
Kto z krajín EÚ trávi najviac času v práci a kto najmenej?
Dáta z 2021 hovoria jasnou rečou - najdlhšie sa v rámci Európskej únie narobia v Holandsku, kde sa výška času stráveného v práci dostala na 42,5 roka. Druhí najdlhší pracanti sú zo Švédska s dĺžkou 42,3 roka a tretí Dáni s 40,3 roka.
Opačná strana rebríčka je tiež zaujímavá. Tam je Rumunsko, ktoré sa s časom 31,3 roka dostalo na dno prieskumu. Za nimi rastú Taliani s 31,6 roka a nakoniec Gréci s 32,9 roka.
A Slováci? Sú pod priemerom!
Na stole je ešte jedna zásadná a národná otázka. Kde je v rebríčku Slovensko? Nuž, sme pod priemerom a očakáva sa u nás práve kratší variant pracovného času. Aspoň to tvrdí Eurostat. Dosiahli sme dĺžku 34,9 odpracovaných rokov. Na rebríček nahliadneme ešte podrobnejšie podľa pohlavia. Kým u mužov sa očakáva, že budú pracovať 36,4 roka, pri ženách je to o tri roky menej, a teda 33,4 rokov.
Rozdiel medzi mužmi a ženami sa zmenšil
Hoci sa očakáva, že muži budú pracovať dlhšie ako ženy, rodový rozdiel sa v EÚ zmenšil s rastúcou účasťou žien na trhu práce (rodový rozdiel bol +4,5 roka v roku 2021 v porovnaní s ďalšími 7 rokmi v roku 2001). V roku 2021 bol tento rozdiel medzi pohlaviami najvýraznejší v Taliansku (+9,1 roka), nasledovala Malta (+8,4 roka) a Rumunsko (+7,6 roka). Litva bola jediným členským štátom EÚ, kde bol rodový rozdiel negatívny, pričom ženy zvyčajne pracovali o 1,3 roka viac ako muži, zatiaľ čo Estónsko (+0,1 roka), Lotyšsko (+0,8 roka) a Fínsko (+1,1 roka) mali veľmi malé rodové rozdiely.
