BRATISLAVA - Šíria sa síce rýchlejšie, ako odborníci predpokladali, no nie je dôvod na paniku. Reč je o opičích kiahňach, ktoré sa v posledných dňoch objavili aj v krajinách, kde sa bežne nevyskytujú, resp. kam sa v minulosti dostali len veľmi ťažko. Dôvodom je zrejme aj oveľa rozšírenejšie cestovanie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uviedla, že oficiálne zatiaľ evidujú 257 prípadov po celom svete.
Šírenie opičích kiahní vzbudilo pozornosť odborníkov po celom svete. Napriek tomu však upokojujú verejnosť, že pandémia nehrozí. Opičie kiahne sa šíria oveľa ťažšie, no stále rýchlejšie, než inštitúcie očakávali. Na Slovensku ešte nemáme ani jeden prípad, no Úrad verejného zdravotníctva očakáva, že menšie ohniská sa tu môžu vyskytnúť. Pozrite si MAPU prípadov.
Všetky dôležité informácie nájdete v našom článku >>
Najviac prípadov je v troch európskych krajinách
WHO aktuálne eviduje zhruba 300 potvrdených prípadov nákazy v 24 krajinách, kde sa predtým choroba nevyskytovala. Je medzi nimi aj Česká republika. "Nevieme ale, či nejde o povestnú špičku ľadovca," uviedla riaditeľka WHO pre globálnu pripravenosť na infekčné choroby Sylvie Briandová. K dnešnému dňu ich je už vyše 320. Najväčšie ohnisko prípadov je vo Veľkej Británii. Krajina eviduje zatiaľ celkovo 106 prípadov, no krajina očakáva, že ich bude ešte viac. Na Britániu sa doťahuje Španielsko, odkiaľ sa predpokladá, že sa vírus začal šíriť. Španielske úrady aktuálne evidujú celkovo 84 prípadov.
Minulý týždeň vo štvrtok to oznámilo španielske ministerstvo zdravotníctva. Španielsky rezort zdravotníctva uviedol, že zaznamenal aj 73 osôb s podozrením na toto ochorenie. Trojicu krajín s najvyšším počtom potvrdených prípadov mimo endemických oblastí v strednej a západnej Afrike uzatvára Portugalsko, kde zatiaľ úrady registrujú okolo potvrdených prípadov.
Budeme sa očkovať?
Čoraz viac sa začalo hovoriť o potrebe očkovania, najmä čo sa týka blízkych kontaktov ľudí, u ktorých kiahne potvrdili. Proti ovčím kiahňam vás ochráni vakcína proti pravým kiahňam, no tou sa v roku 1980 (na Slovensku 1976) prestalo očkovať, keďže vírus bol eliminovaný. Aj preto sa Veľká Británia rozhodla vakcíny nakúpiť.
Európska únia však koncom minulého týždňa oznámila, že rozhodla o spoločnom nákupe vakcín a antivirotík na boj proti opičím kiahňam. V rozhovore pre švédsky denník Dagens Nyheter to podľa agentúry Reuters uviedol Richard Bergström, generálny riaditeľ Európskej federácie farmaceutického priemyslu a združení (EFPIA). "Zmluvu by sme mali mať hotovú približne do týždňa a možno v júni nejaké obmedzené dodávky," citoval denník vyjadrenie Bergströma. K spoločnému nákupu sa pridá aj španielsko.
WHO ešte predtým uviedlo, že chce posilniť dostupnosť vakcíny proti tejto chorobe. Proti opičím kiahňam neexistuje vakcína, možno ale použiť tú proti pravým kiahňam, ktorých je ale vo svete obmedzené množstvo. WHO preto uvažuje, že by vytvorila centrálny sklad, ktorý by mohli využiť zasiahnuté krajiny.
Šíreniu opičích kiahní možno zamedziť, plošné očkovanie nie je potrebné
Šírenie opičích kiahní možno v krajinách, ktoré nie sú oblasťami pôvodného výskytu, stále zamedziť, ak zdravotnícke úrady zavedú tie správne opatrenia, upozorňuje WHO. Za vhodné opatrenia WHO v súčasnej situácii považuje trasovanie a izoláciu nakazených. Masové a plošné očkovanie zatiaľ podľa nej nie je potrebné.
"Domnievame sa, že môžeme (šírenie nákazy) ľahko skrotiť, ak teraz zavedieme tie správne opatrenia," uviedla Briandová. Podľa odborníčky z WHO Rosamundy Lewisovej medzi opatrenia, ktoré je vhodné zaviesť, patrí trasovanie prípadov nákazy či izolácie nakazených ľudí.
Nie je to COVID
Podľa predstaviteľov WHO sa štáty nachádzajú v časovom okne, kedy sa dá šíreniu choroby zabrániť. Vírus opičích kiahní sa navyše medzi ľuďmi neprenáša ľahko. Preto by verejnosť nemala byť prehnane znepokojená. "Nie je to covid-19," povedala Briandová.
Riziko, že sa opičie kiahne rozšíria medzi všeobecnú populáciu, je "veľmi nízke", zostáva však vysoké pre určité skupiny obyvateľstva, uviedlo v pondelok Európske centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (ECDC). "Väčšina súčasných prípadov sa prejavila miernymi príznakmi ochorenia a pre širšiu populáciu je pravdepodobnosť šírenia veľmi nízka," spresnila riaditeľka ECDC Andrea Ammonová. Ako dodala, pravdepodobnosť ďalšieho rozšírenia tohto zriedkavého ochorenia prostredníctvom blízkeho kontaktu medzi osobami s viacerými sexuálnymi partnermi sa považuje za "vysoké".
Všetky doterajšie poznatky, ktoré o víruse a ochorení opičích kiahní sú k dispozícii, nenaznačujú, že by sa vírus šíril tak ako COVID-19, potvrdil to aj virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied (BMC SAV). "Aj pri súčasnom šírení v Európe bol k prenosu potrebný pomerne intenzívny, blízky kontakt – často išlo o pohlavný styk," uviedol Klempa. Aj prenos kvapôčkovou cestou je podľa jeho slov síce možný a zdokumentovaný. "Nejde však o prenos aerosólom ako pri novom koronavíruse, ale prenos väčšími kvapôčkami, ktoré sa nevznášajú vo vzduchu, a teda treba veľmi blízky kontakt tvárou v tvár," vysvetlil virológ.
Okrem toho infekční by podľa neho mali byť predovšetkým ľudia, ktorí už majú príznaky ochorenia, takže ich izolácia by mala byť jednoduchšia. Ako ďalej poznamenal, na rozdiel od ochorenia COVID-19, izolačné a karanténne opatrenia by v tomto prípade mali byť účinné. Klempa poukázal na to, že starší ľudia (narodení pred rokom 1980) boli ešte zaočkovaní proti pravým kiahňam. "Keďže pôvodca pravých kiahní, variola vírus, a pôvodca opičích kiahní, monkeypox vírus, sú blízko príbuzné, prichádza tu k skríženej ochrane. Táto ochrana však určite nebude stopercentná a nemali by sme sa na ňu spoliehať," povedal.
Opičie kiahne sa šíria kvôli zmením v ľudskom správaní
Podľa predstaviteľov WHO teraz nie je potrebné spustiť masovú kampaň očkovania proti opičím kiahňam. Očkovanie ale odporúča ľuďom, ktorí mali blízky kontakt s nakazeným. Zdravotnícke služby v jednotlivých krajinách zatiaľ hlásia, že väčšina chorých má len mierne príznaky. Vyššie riziko vzniku choroby s vážnym priebehom hrozí u tehotných žien, detí či ľudí s problémami s imunitou.
Ohľadne šírenia nákazy v krajinách, kde sa predtým opičie kiahne nevyskytovali, Briandová povedala, že prvé analýzy nepotvrdili domnienky o genetickej mutácii vírusu. "Je pravdepodobnejšie, že šírenie spôsobila zmena v ľudskom správaní," uviedla predstaviteľka WHO.
Nie je dôvod na paniku
V prípade opičích kiahní, ktoré sa začali šíriť v Európe, nie je podľa hlavného hygienika SR Jána Mikasa dôvod na paniku. "Na Slovensku zatiaľ nebolo hlásené toto ochorenie v súvislosti s mini epidémiou v Anglicku. Samozrejme nemôžeme vylúčiť importované prípady a môžeme očakávať, že v najbližšom období sa takýto prípad objaví aj u nás," uviedol Mikas.
Slovensko očakáva lokálne ohniská
K dnešnému dňu na Slovensku zatiaľ oficiálne nezaznamenali žiaden potvrdený ani podozrivý prípad opičích kiahní. "Prípady ochorenia na Slovensku neevidujeme ani v minulosti. Slovensko nie je endemickou oblasťou výskytu opičích kiahní, avšak máme široké možnosti cestovania, a preto nemôžeme vylúčiť, že budeme mať potvrdený prípad opičích kiahní aj u nás. Reálne riziko vzniku ochorenia existuje. Rozsiahle epidémie nepredpokladáme, ale očakávame sporadické ohniská," uviedla ešte minulý týždeň pre Topky hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková.
Podľa Mikasa zatiaľ nie je potrebné pristúpiť k nejakým opatreniam ako napríklad pozastavenie letov z Afriky či iným celoplošným zákrokom. "Treba zvážiť opatrenia, adekvátne reagovať, to znamená zachytiť prípad, izolovať, dať do karantény a prípadne vyhľadať kontakty," poznamenal hlavný hygienik. Slovenskí epidemiológovia podľa neho v súčasnosti situáciu sledujú aj z medzinárodného hľadiska vďaka účinnému systému rýchleho varovania a reakcie v rámci Európskej komisie a členských štátov. "Sme informovaní o týchto prípadoch, urobili sme určité opatrenia, vydali sme usmernenie Úradu verejného zdravotníctva, kde sú všetky náležitosti, týkajúce sa prevencie, diagnostiky, liečby a správania ľudí," dodal Mikas.
Do karantény by mali asi ísť i blízke kontakty
Do karantény by mali zrejme ísť aj identifikované blízke kontakty chorého človeka, ktorý má opičie kiahne, uviedol virológ Boris Klempa z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied. "Pri chorom človeku sa dá orientovať podľa kožných príznakov. Človek prestane byť infekčný, až keď mu zmiznú chrastičky na koži, ktoré obsahujú vírus. Obvykle to trvá dva až tri týždne," ozrejmil virológ. Zrejme by však však podľa neho mali ísť do karantény aj identifikované blízke kontakty človeka, ktorý má opičie kiahne. "V tomto prípade by sa malo orientovať podľa dĺžky inkubačnej doby, ktorá môže byť tiež až tri týždne," doplnil.
Klempa poukázal na to, že proti ochoreniu sa teoreticky dajú použiť aj staré vakcíny, ktoré sa používali proti pravým kiahňam. "Je pravdepodobné, že štáty si uchovávajú ich strategické zásoby. Okrem toho však existujú aj novšie generácie týchto vakcín, jedna z nich, Imvanex je proti pravým kiahňam už schválená aj Európskou liekovou agentúrou a dala by sa teraz využiť aj proti opičím kiahňam," vysvetlil. Podobne sa podľa neho dajú využiť aj niektoré liečivá, ako napríklad Cidofovir alebo Tecovirimat.
Opičie kiahne
Medzi príznaky patrí horúčka a vyrážka. Západoafrický kmeň opičích kiahní, ktorý bol zistený v súčasnej epidémii, má smrtnosť v afrických podmienkach zhruba jedno percento. Vírus sa šíri predovšetkým blízkym kontaktom a podľa predchádzajúcich vyhlásení Briandovej bolo mnoho zistených výskytov hlásených u mužov, ktorí mávajú pohlavný styk s mužmi. Podľa Organizácie Spojených národov pre boj s AIDS (UNAIDS) sa ale pravdepodobne nakazili pri tesnom fyzickom kontakte s niekým, kto už bol vírusom infikovaný. Organizácia zdôraznila, že nakaziť sa môže ktokoľvek. Medzi typické príznaky nákazy týmto ochorením patria vyrážky. Nakazení môžu mať teplotu a pociťovať bolesť hlavy, chrbta a únavu. Inkubačná lehota ochorenia je zvyčajne 6 – 13 dní, no v ojedinelých prípadoch môže byť aj dlhšia.
