BRATISLAVA - Európu trápi ďalšia choroba. Niekoľko štátov hlási výskyt opičích kiahní, ktoré sa už šíria aj v USA. Ohniská sú lokálne, prvý prípad sa vyskytol už aj v Rakúsku a v Británii sa už šíria komunitne. Na Slovensku zatiaľ žiadny prípad neevidujeme. Podľa amerického prezidenta by nás malo šírenie znepokojiť, podľa odborníkov však dôvod na obavy nie je.
Tri krajiny v európskom regióne - Veľká Británia, Portugalsko a Španielsko - zaznamenali v priebehu prvej polovice mája 2022 potvrdené prípady opičích kiahní. Prvé prípady boli zaznamenané vo Veľkej Británii a predpokladá sa, že išlo o importovanú infekciu z Afriky. Aktuálne sa nákaza objavila aj v Rakúsku a v Británii sa šíri komunitne.
Slovensko zatiaľ neeviduje žiadny prípad
"Slovensko k dnešnému dňu nezaznamenalo žiaden potvrdený ani podozrivý prípad opičích kiahní. Prípady ochorenia na Slovensku neevidujeme ani v minulosti," uviedol Úrad verejného zdravotníctva. Európa, a to vrátane Slovenska, nie je endemickou oblasťou výskytu opičích kiahní. V dobe širokých možností cestovania a vzhľadom na aktuálny výskyt ochorenia mimo doteraz známych endemických oblastí však nie je možné vylúčiť, že by mohol byť zaznamenaný importovaný prípad ochorenia aj u nás.
Rozsiahle epidémie však ÚVZ nepredpokladá. "Úrad verejného zdravotníctva SR dôkladne monitoruje situáciu vo výskyte opičích kiahní v Európe a je v kontakte s európskymi štátmi prostredníctvom európskeho systému včasného varovania a reakcie EWRS," uviedol úrad. Aj keď nejde o nové ochorenie a ohniská sa vyskytujú sporadicky, prípady ochorenia mimo endemických území Afriky vyvolávajú odborný záujem. "V nasledujúcich dňoch budú preto prebiehať odborné diskusie na medzinárodnej úrovni o pôvode, možnostiach šírenia vírusu a vhodnej forme prevencie. Upozorňujeme, že informácie o tomto ochorení sa preto môžu v nasledujúcom období upraviť, spresniť, či korigovať," uviedol ÚVZ SR.
Čo sú to opičie kiahne?
V prípade opičích kiahní ide o vírusové, zoonotické ochorenie spôsobené vírusom rodu Orthopoxvirus z čeľade Poxviridae. Prvýkrát bolo u človeka ochorenie hlásené v roku 1970 v Demokratickej republike Kongo. Vírus opičích kiahní je podobný vírusu varioly (ovčích kiahní) - pôvodcovi dodnes jediného úspešne celosvetovo eradikovaného (zničeného, pozn. red.) infekčného ochorenia (eradikácia bola oficiálne deklarovaná WHO ešte v roku 1980). Symptómy opičích kiahní sú podobné, avšak miernejšie ako v prípade pravých kiahní.
V krajinách, kde sa vírus vyskytuje endemicky, sa predpokladá šírenie na ľudí najmä z infikovaných divo žijúcich zvierat, ktoré sú lovené a spracúvané na mäso. Dosiaľ sa však nepodarilo jednoznačne stanoviť, čo presne je rezervoárom vírusu. Objavil sa však u hlodavcov a primátov na území Afriky.
Po tom, čo vírus prejde zo zvieraťa na ľudského hostiteľa, môže dochádzať aj k prenosu z človeka na človeka.
Kedy sa opičie kiahne vyskytli prvýkrát?
Opičie kiahne (monkeypox) dostali názov podľa opice makak, u ktorej bol vírus po prvýkrát objavený koncom 50. rokov 20. storočia vo výskumnej stanici. Hostiteľom tohto ochorenia sú však skôr hlodavce a menšie cicavce. Aj preto niektorí odborníci hovoria, že by sa malo ochorenie správne nazývať hlodavčie kiahne.
Vírus opičích kiahní bol u človeka prvýkrát zistený v roku 1970 u deväťročného chlapca v Konžskej demokratickej republike (KDR). Práve v tejto oblasti sa len dva roky predtým podarilo úplne eliminovať omnoho smrteľnejší vírus pravých kiahní. Väčšina prípadov opičích kiahní bola odvtedy zaznamenaná v oblasti dažďových pralesov, okrem Konga (KDR) aj v 11 ďalších afrických krajinách. Ochorenie sa vyskytuje najčastejšie na západe a v strednej časti Afriky. Počet prípadov v západnej Afrike sa v poslednom desaťročí zvyšoval.
V roku 2003 popísali výskyt 47 prípadov opičích kiahní vo viacerých štátoch USA. Príčinou bol dovoz infikovaných zvierat z Ghany, od ktorých sa infikovali americké svište prériové, ktoré sa chovajú aj ako domáce zvieratá. Nikto z infikovaných vtedy nezomrel. V roku 2018 boli v UK hlásené tri prípady ochorenia, dva u cestovateľov z Nigérie a jeden u zdravotníckeho pracovníka, ktorý sa o nich staral. USA odhalili v roku 2021 dva prípady, oba u cestujúcich, ktorí sa vrátili z Nigérie. Spojené kráľovstvo zaznamenalo v posledných rokoch viacero importovaných ochorení a prípady zaznamenali aj Izrael a Singapur.
Kde sa prvýkrát vyskytli opičie kiahne teraz?
Aktuálne sa prvý prípad opičích kiahní objavil začiatkom mája v Spojenom kráľovstve. Ďalšie prípady nakazených neskôr hlásilo aj Portugalsko, Spojené štáty americké, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Do piatka 20. mája už prvé prípady potvrdili aj v Kanade, Austrálii, Nemecku, Francúzsku a Belgicku. U niektorých nakazených sa preukázalo, že pricestovali z krajiny, kde sa vírus už šíri. Prvý prípad už odhalili aj v Rakúsku.
Ako sa opičie kiahne šíria?
Vírus sa prenáša na človeka uhryznutím, poškrabaním alebo priamym kontaktom s krvou infikovaných zvierat. Šíri sa vzduchom i telesnými tekutinami nakazených, nákaza ľudi medzi sebou je však menej častá.
Za štandardnú cestu šírenia infekcie medzi ľuďmi sa považuje prenos:
- prostredníctvom kvapôčok – vírusom obohatených slín a výlučkov z dýchacích ciest, ktoré môžu infikovať sliznice očí, nosa a hrdla,
- kontaktom s léziami opičích kiahní alebo telesnými tekutinami, respektíve preniknutím vírusu cez (aj voľným okom neviditeľné) ranky na koži,
- k prenosu môže dochádzať aj kontaktom s predmetmi alebo bielizňou kontaminovanou materiálom z lézií opičích kiahní.
Odkiaľ sa začal šíriť?
Do iných krajín sa vírus dostával najmä cestovaním alebo sa človek nakazil od importovaného zvieraťa. Zväčša išlo o niekoľko prípadov, kde sa dala zmapovať cesta vírusu. Aktuálne to však neplatí, keďže medzi nakazenými sú aj ľudia, ktorí neopustili Európu alebo necestovali vôbec. Kiahne sa objavili aj v krajinách, kde je ich výskyt neobvyklý. "Toto vypuknutie je vzácne a nezvyčajné," povedala epidemiologička, Susan Hopkinsková, ktorá je hlavnou lekárskou poradkyňou britskej Agentúry pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA). "Presne to, kde a ako sa ľudia nakazili, je naďalej predmetom naliehavého vyšetrovania," uviedla agentúra vo svojom vyhlásení.
Problémom je, že v Anglicku až 7 z 8 prípadov nemá súvisieť s nedávnou cestou do Afriky, a teda sa kiahnami nakazili zrejme vo svojom bežnom prostredí. Situáciu veľmi nezľahčuje ani fakt, že nakazené osoby neprišli do kontaktu s pacientom, o ktorom vedia, že v nedávnej dobe cestoval do Nigérie či jej priľahlých oblastí. To jasne značí, že vírus sa šíri nepozorovateľne. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súčasnosti vypracúva usmernenia na obmedzenie šírenia opičích kiahní. Existuje obava, že počet prípadov môže v letných mesiacoch naďalej stúpať.
V uplynulých dňoch sa objavili domnienky, že by opičie kiahne mohli súvisieť s pohlavným stykom, keďže viacero prípadov sa objavilo v komunite LGBTI. WHO predpokladá, že prepuknutie šírenia tohto ochorenia bolo vyvolané sexuálnym kontaktom. Hopkinsová predpokladá, že opičie kiahne sa šíria najmä v komunitách LGBTI. Podľa odborníkov však neexistujú dôkazy, že by šlo priamo o sexuálne prenosnú chorobu, ako je napríklad HIV. Pravdepodobnejšie je, že prenos nákazy nesúvisí so samotným stykom, ale s blízkym kožným kontaktom dvoch ľudí počas sexuálnych aktivít.
Španielske úrady vyšetrujú, či festival pre LGBTQ komunitu na kanárskom ostrove Gran Canaria na začiatku mája nebol zdrojom viacerých prípadov nákazy opičími kiahňami či existuje spojitosť medzi týmito prípadmi. Na zhromaždení s názvom Gay Pride Maspalomas sa v dňoch 5.-15. mája zúčastnilo približne 80-tisíc ľudí z rôznych krajín. V Madride v posledných dňoch zaznamenali výskyt tohto ochorenia u viacerých osôb, ktoré boli na tomto festivale, vrátane mužov z Talianska i ďalšieho kanárskeho ostrova Tenerife.
Ohnisko opičích kiahní v Španielsku predtým odhalili v jednej zo štvrtí hlavného mesta Madrid v saune, kde mali pohlavný styk homosexuáli. Tá z tohto dôvodu dočasne pozastavila svoju prevádzku. V krajine doteraz potvrdili 30 prípadov nákazy týmto ochorením. Tri potvrdené prípady opičích kiahní v Belgicku súvisia s fetišistickým festivalom pre gejov Darklands, ktorý sa uskutočnil na začiatku mája v prístavnom meste Antverpy. Organizátori podujatia v piatok varovali návštevníkov, že belgické úrady našli spojitosť medzi festivalom a všetkými tromi potvrdenými prípadmi opičích kiahní.
Aké sú symptómy?
Medzi prvé príznaky patria zvýšená telesná teplota, horúčka, bolesť hlavy, bolesti svalov, bolesť chrbta, opuch lymfatických uzlín, zimnica, únava až vyčerpanie. Infikované osoby pociťujú najskôr príznaky podobné chrípke - horúčku, únavu, bolesti svalov, zimnicu - ako aj opuch lymfatických uzlín. Obvykle v priebehu 1 až 5 dní od nástupu horúčky sa objavuje už aj typická vyrážka.
Výsev často začína na tvári a následne sa rozširuje na iné časti tela vrátane dlaní, nôh a genitálnej oblasti. Vyrážka sa síce objavuje aj pri iných infekčných ochoreniach, no v prípade opičích kiahní má výsev niektoré špecifické vlastnosti - objavuje sa aj na dlaniach a spodnej časti chodidiel.
Aká je inkubačná doba?
Inkubačný čas je obvykle 6 až 16 dní, ale môže kolísať od 5 až do 21 dní. Keďže môžu mať opičie kiahne inkubačnú dobu od jedného do troch týždňov, je pravdepodobné, že sa vírus prejaví u ľudí, ktorí boli v kontakte s prvými nakazenými.
Aký je rozdiel medzi ovčími a opičími kiahňami?
Klinické príznaky ochorenia sú podobné príznakom pri ovčích kiahňach. Rozdiel je vo vývoji kožných lézií. Kožné lézie sa vo všeobecnosti všetky objavujú v rovnakom štádiu, čo je charakteristickým znakom varioly (pravé kiahne) a opičích kiahní. Lézie ovčích kiahní sa objavujú postupne, takže na tele sa v jednom čase nachádzajú vyrážky v rôznych štádiách.
Vyrážka má postupne niekoľko fáz: fliačiky, pupienky, pľuzgieriky, pľuzgieriky so zakaleným obsahom a chrasty. Pre ovčie kiahne je typické, že vyrážka je na tele v rôznych fázach zároveň. Monkeypox môže spôsobiť zväčšenie lymfatických uzlín. Ovčie kiahne sú detským vírusovým ochorením, na ktoré si zrejme pamätá väčšina z nás. Je to silne nákazlivé ochorenie, no na rozdiel od pravých kiahní sa dajú ovčie dobre liečiť. Infekciu spôsobuje varicella-zoster vírus (VZV), nazývaný tiež ľudský herpes vírus 3.
Kedy je človek neinfekčný?
Výsyp sa začína červenými škvrnami, ktoré sa menia na pupienok, neskôr sa plnia čírou až hnisavou tekutinou a následne vzniká chrasta. Po odpadnutí chrasty je človek neinfekčný, príznaky zvyčajne zmiznú do 2 až 4 týždňov. Symptómy choroby obvykle pretrvávajú dva až štyri týždne. U menších detí a osôb s oslabenou imunitou môže byť priebeh choroby vážnejší.
Aký je priebeh a aká je liečba a prevencia?
Liečba je symptomatická, choroba sa lieči len podporne. Pri ťažkých priebehoch sa experimentálne používajú antivirotiká. Medzi preventívne opatrenia patria obmedzenie kontaktu so zvieratami a očkovanie vakcínou proti pravým kiahňam (variola). Vakcíny pôvodne určené proti vírusu pravých kiahní majú podľa viacerých odborných štúdií približne 85-percentnú účinnosť pri prevencií nákazy opičími kiahňami.
Táto vakcína však už nie je bežne dostupná. Vzhľadom na celosvetovú elimináciu varioly v roku 1980 sa však očkovanie už nevykonáva. Niektoré krajiny, ako napríklad Británia, však už túto vakcínu zakúpili a ponúkli zdravotníckym pracovníkom, pričom sú v prípade potreby pripravené poskytnúť ju aj ohrozeným osobám. Medzi preventívne opatrenia však patrí napríklad okrem očkovania aj obmedzenie kontaktu so zvieratami či nakazenými osobami. Pri podozrení na toto ochorenie musí byť pacient izolovaný a zdravotníci k nemu chodia v špeciálnych ochranných odevoch, ako je to aj v prípade koronavírusu.
OPATRENIA A ODPORÚČANÁ FORMA PREVENCIE
ÚVZ SR upozorňujeme, že tieto odporúčania môžu byť v dohľadnom čase odborne prehodnotené, upravené či doplnené. V súčasnosti sa odporúčania zameriavajú prioritne na osoby žijúce v západnej a centrálnej Afrike, prípadne na osoby cestujúce do týchto oblastí.
- vyhýbajte sa úzkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí majú príznaky alebo potvrdenú infekciu opičích kiahní,
- vyhýbajte sa kontaktu so zvieratami a predmetmi, ktoré môžu byť kontaminované výlučkami zvierat,
- konzumujte tepelne upravenú stravu, nekonzumujte mäso divoko žijúce zvierat,
- dodržiavajte dôslednú a častú hygiena rúk a to použitím vody a mydla, alebo použitím dezinfekcie na alkoholovej báze,
- nepoužívajte spoločnú posteľnú bielizeň či uteráky.
Opatrenia na kontrolu verejného zdravia sú zamerané predovšetkým na zníženie prenosu ochorenia z človeka na človeka prostredníctvom:
- včasného rozpoznania prípadov na základe odborného lekárskeho a laboratórneho vyšetrenia,
- izolácie infikovaných pacientov,
- implementácie vhodných opatrení na prevenciu a kontrolu infekcií v zdravotníckych zariadeniach,
- včasnej detekcie možných nových a pravdepodobných prípadov sledovaním kontaktov.
V súčasnosti by zdravotnícki pracovníci mali v rámci diferenciálnej diagnostiky zvážiť infekciu opičími kiahňami u jedincov so zodpovedajúcimi klinickými príznakmi. Je nutné informovať odbornú a laickú verejnosť o potenciálnom riziku šírenia opičích kiahní, najmä u osôb, ktoré majú príležitostný sex, viac sexuálnych partnerov a LGBTQ komunity. Jedinci so zodpovedajúcimi príznakmi by mali bezodkladne vyhľadať odbornú starostlivosť.
Holandskú úrady budú napríklad vyžadovať, aby boli všetky prípady ochorenia alebo podozrenia na opičie kiahne hlásené úradu a registrované, keďže nákaza sa v krajine ďalej šíri. Medzi protiopatreniami môže byť napríklad umiestnenie do karantény každého človeka, ktorý bol v kontakte s chorým na opičie kiahne.
Aká je úmrtnosť?
Mortalita opičích kiahní sa veľmi rôzni, celosvetovo však nepresahuje 10 percent infikovaných. V Afrike sa uvádza úmrtnosť až 10 percent. Riziko úmrtia pri ochoreniach na opičie kiahne spôsobené západoafrickou skupinou vírusu je 3,6 %. Smrtnosť je vyššia u detí a mladých dospelých a osôb s oslabenou imunitou, ktoré sú obzvlášť ohrozené závažným priebehom ochorenia.
Je dôvod na obavy?
Hoci je podľa vedcov nárast počtu nových prípadov znepokojujúci, nateraz je nepravdepodobné, že by v Európe vznikli veľké ohniská opičích kiahní. K súčasnému šíreniu opičích kiahní môže podľa odborníkov prispievať aj to, že v mnohých štátoch sa už prestáva očkovať na pravé kiahne a populácia tak stráca imunitu. Preto sa už uvažuje o tom, že ak by sa nákaza naďalej šírila, citlivé skupiny by mohli preočkovať na pravé kiahne. Dôvod na obavy však zatiaľ nie je.
