Okresný súd v Považskej Bystrici oslobodil spod obžaloby inštruktorku plávania Moniku B. (30). (Zdroj: SITA)
POVAŽSKÁ BYSTRICA - Okresný súd v Považskej Bystrici dnes oslobodil spod obžaloby inštruktorku plávania Moniku B. (30), ktorá podľa prokuratúry nevenovala začínajúcim plavcom počas plaveckého kurzu v Púchove dostatočnú pozornosť a tým zavinila smrť tretiaka Adama (1996). Ten sa utopil.
Inštruktorka mala v apríli 2006 dohliadať na žiakov z novodubnickej základnej školy, na konci výcviku mali voľné plávanie, v čase topenia Adama sa podľa obžaloby namiesto dohliadania na deti rozprávala s kolegami. Prokurátorka sa voči rozsudku na mieste odvolala. Prípad sa dostane na Krajský súd v Trenčíne. Za prečin usmrtenia hrozí Monike B. dva až päť rokov väzenia.
Monika B. uviedla, že je nevinná. "Je mi to strašne ľúto, aj keď sa to nejaví, súcitím s matkou. Sama mám dcéru. Preto som aj odišla z plávania," povedala v záverečnej reči Monika B. Prokurátorka v záverečnej reči uviedla, že žena s osemročnou praxou a viac ako 50 výcvikmi za sebou nedávala v kritický moment taký pozor, ako mala. Obhajoba sa bránila tým, že išlo o nešťastnú náhodu počas súhry viacerých nešťastných udalostí. Navyše, nikto vôbec nepostrehol, že by sa Adam topil, pretože to nebolo vidieť. To potvrdili aj jeho kamaráti. Podľa obhajoby mala skôr na lavici obžalovaných sedieť plavčíčka, ktorá bola v čase úmrtia na obede a nebola vôbec vypočutá.
Na súde sa aj rozoberalo, či nie je vinný skôr plavčík. Pavel Vršanský, ktorý v tom čase vykonával funkciu strojníka, len zaskakoval kolegyňu počas obedňajšej prestávky, uviedol, že v tom čase tam bolo asi 90 detí. V kritický moment zašiel do strojovne, podľa neho len na maximálne dve minúty. "Pred tým som riadil plavecké výcviky, nikdy sme tam nemali plavčíka," hájil sa.
Podľa neho plavčík dohliada na bezpečnosť počas verejného plávania a nie výcvikov. Vršanský na plavárni pôsobil vyše 30 rokov. S ním nesúhlasí prezident Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža Igor Baran, ktorý k priebehu výcviku predložil v prípravnom konaní stanovisko. Na súde uviedol, že na bezpečnosť detí má dozerať plavčík, ktorého najíma zriaďovateľ plavárne. Baran ako chybu vidí aj to, že Adam mal na sebe potápačské okuliare, ktoré bývajú väčšinou prevádzkovým poriadkom zakázané. Aj za to podľa Barana niesol zodpovednosť plavčík. "Podľa mňa mal byť na mieste plavčík, či aj na lavici obžalovaných, to nechám na iných," uviedol Baran.
"Podľa mňa to bola nešťastná náhoda," povedala na súde kolegyňa obžalovanej. Uznala, že keby chlapec patril do jej skupiny, sedela by na lavici obžalovaných ona. "Nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Chcem zdôrazniť, že súd nie je citlivý orgán, musí sa objektívne pozerať a vysporiadať. Na strane obžalovanej nedošlo k porušeniu platného predpisu či dokonca porušeniu dôležitej povinnosti," uviedol v odôvodnení rozsudku sudca.
Adam mal podľa obžaloby nasadené potápačské okuliare a ponáral sa v hlbšej vode. Pod vodou ostal veľmi dlho a utopil sa. Podľa znaleckého posudku musel byť chlapec najmenej tri až päť minút bez kyslíka. Napriek tomu, že Adamovi poskytli predlekársku a následne odbornú lekársku pomoc, o týždeň v banskobystrickej nemocnici zomrel.
Monika B. uviedla, že je nevinná. "Je mi to strašne ľúto, aj keď sa to nejaví, súcitím s matkou. Sama mám dcéru. Preto som aj odišla z plávania," povedala v záverečnej reči Monika B. Prokurátorka v záverečnej reči uviedla, že žena s osemročnou praxou a viac ako 50 výcvikmi za sebou nedávala v kritický moment taký pozor, ako mala. Obhajoba sa bránila tým, že išlo o nešťastnú náhodu počas súhry viacerých nešťastných udalostí. Navyše, nikto vôbec nepostrehol, že by sa Adam topil, pretože to nebolo vidieť. To potvrdili aj jeho kamaráti. Podľa obhajoby mala skôr na lavici obžalovaných sedieť plavčíčka, ktorá bola v čase úmrtia na obede a nebola vôbec vypočutá.
Na súde sa aj rozoberalo, či nie je vinný skôr plavčík. Pavel Vršanský, ktorý v tom čase vykonával funkciu strojníka, len zaskakoval kolegyňu počas obedňajšej prestávky, uviedol, že v tom čase tam bolo asi 90 detí. V kritický moment zašiel do strojovne, podľa neho len na maximálne dve minúty. "Pred tým som riadil plavecké výcviky, nikdy sme tam nemali plavčíka," hájil sa.
Podľa neho plavčík dohliada na bezpečnosť počas verejného plávania a nie výcvikov. Vršanský na plavárni pôsobil vyše 30 rokov. S ním nesúhlasí prezident Vodnej záchrannej služby Slovenského Červeného kríža Igor Baran, ktorý k priebehu výcviku predložil v prípravnom konaní stanovisko. Na súde uviedol, že na bezpečnosť detí má dozerať plavčík, ktorého najíma zriaďovateľ plavárne. Baran ako chybu vidí aj to, že Adam mal na sebe potápačské okuliare, ktoré bývajú väčšinou prevádzkovým poriadkom zakázané. Aj za to podľa Barana niesol zodpovednosť plavčík. "Podľa mňa mal byť na mieste plavčík, či aj na lavici obžalovaných, to nechám na iných," uviedol Baran.
"Podľa mňa to bola nešťastná náhoda," povedala na súde kolegyňa obžalovanej. Uznala, že keby chlapec patril do jej skupiny, sedela by na lavici obžalovaných ona. "Nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Chcem zdôrazniť, že súd nie je citlivý orgán, musí sa objektívne pozerať a vysporiadať. Na strane obžalovanej nedošlo k porušeniu platného predpisu či dokonca porušeniu dôležitej povinnosti," uviedol v odôvodnení rozsudku sudca.
Adam mal podľa obžaloby nasadené potápačské okuliare a ponáral sa v hlbšej vode. Pod vodou ostal veľmi dlho a utopil sa. Podľa znaleckého posudku musel byť chlapec najmenej tri až päť minút bez kyslíka. Napriek tomu, že Adamovi poskytli predlekársku a následne odbornú lekársku pomoc, o týždeň v banskobystrickej nemocnici zomrel.
