BRATISLAVA – Pandémia dáva našej krajine poriadne zabrať, a to vo viacerých smeroch. Mnohí ľudia prišli o prácu, zadlžili sa, mnohé prevádzky skrachovali. Okrem toho sú lekári vyčerpaní a zdravotníctvo bolo na pokraji kolapsu. Avšak, pandémia odhalila aj ďalšie problémy, a tie sa týkajú marginalizovaných skupín. Podľa analytika Martina Smatanu je Slovensko krajinou kontrastov. Vysvetlil aj dôvod.
Pandémia odhalila mnohé problémy, nad ktorými sme doteraz zatvárali oči. Kolaps nemocníc a zdravotníctva či odchádzajúci personál však mnohých postavil do pozoru a rozhodli sa konať. Okrem toho však poukázala na problémy marginalizovaných skupín. Podľa analytika a bývalého šéfa Inštitútu zdravotnej politiky Martina Smatanu je Slovensko krajinou kontrastov.
Archívne VIDEO Recept na pandémiu je známy! TOTO hovorí známy analytik Smatana
„Niektoré dávajú našej krajine typický charakter. Rozdiel medzi Tatrami či Beskydami a prírodou našich nížin je jeden z mnohých príkladov. Iné kontrasty až tak krásne nie sú a za mnohé by sme sa mali hanbiť,“ napísal na sociálnej sieti. Ako vysvetlil, jeden z nich sa týka práve marginalizovaných skupín. Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze totiž zistili, že z hľadiska úrovne nadmerných úmrtí počas pandémie zomierali obyvatelia rómskych komunít v roku 2021 dvakrát viac, ako majorita populácie. Celkovo však v tejto skupine zomierali o 40 percent viac, ako pred pandémiou. V marginalizovaných skupinách je však problém so zaočkovanosťou – aj keď ide o rizikovú skupinu obyvateľstva, je tu zaočkovaných len približne 20 percent populácie.
Hrozí ďalšia priepasť!
Podľa Smatanu však nejde len o problém pandémie. Ako vysvetlil, už pred koronavírusom boli na Slovensku výrazné rozdiely v dĺžke a kvalite života medzi rómskymi komunitami a zvyškom Slovenska. „Dojčenská úmrtnosť marginalizovaných komunít je takmer trojnásobná v porovnaní so zvyškom populácie. Dĺžka dožitia (v tridsiatke) je vyššia o 7,4 roka u žien a 14,8 roka u mužov ak dokončili vysokú školu v porovnaní s ľuďmi, ktorí majú ukončenú len povinnú školskú dochádzku,“ poukázal Smatana s tým, že tieto hodnoty sú na Slovensku násobne vyššie, ako je priemer Európy.
Avšak, ani tým zoznam rozdielov medzi majoritou a marginalizovanými skupinami nekončí. Ako vysvetlil, stačí sa pritom pozrieť na množstvo výskytu chronického ochorenia pľúc, črevných ochorení, výskytu rakoviny. Pri týchto číslach je podľa Smatanu zrejmé, že sme krajinou mnohých kontrastov.
„Naše zdravotníctvo má na nasledujúce roky vďaka Plánu obnovy k dispozícií viac ako 1,5 miliardy EUR. Väčšina projektov z Plánu má za cieľ priblížiť Slovensko k priemeru Európy, čo je bez pochýb korektný cieľ. So zlepšovaním však treba začať „doma“, a to znižovaním spomínaných rozdielov. Ak na to zabudneme, tak hrozí, že sa ešte viac prehĺbi priepasť medzi občanmi a Slovensko nebude známe len kontrastami v prírode, ale aj medzi ľuďmi,“ uzavrel Smatana.
Čo navrhujú?
Smatana spolu s analytikmi z Útvaru hodnoty za peniaze preto odporúčajú podporiť a zefektívniť mobilné očkovanie pre zraniteľných priamo v obciach s marginalizovanými rómskymi komunitami. Rovnako navrhujú, aby štát nahradil prax komunitných karantén celých osídlení v marginalizovaných komunitách cielenými intervenciami. A to v spolupráci s intervenčným tímom ministerstva zdravotníctva.
Poukázali pritom na prax z viacerých marginalizovaných rómskych komunít, ktoré boli počas prvej a druhej vlny celé zavreté. Podľa analytikov sa však ukázalo, že tieto opatrenia neboli v chudobnejších oblastiach bez potrebnej infraštruktúry účinné. Aj preto je podľa analytikov vhodné, aby štát pri tvorbe pandemických opatrení zapájal aj expertov na zdravie sociálne zraniteľných skupín.
