BRATISLAVA/PRAHA – Očkovanie je sloboda. Vetu, ktorú slovenskí odborníci použili ako kampaň na zvýšenie očkovania, potvrdzujú viaceré štúdie a prax zo zahraničia. Napriek tomu očkovanie na Slovensku nepostupuje tak, ako by sa očakávalo, čo má za následok zhoršovanie epidemickej situácie. Na čo však poukazujú štatistiky z Česka, kde v jeden deň zomrelo viac očkovaných ako neočkovaných? Analytik Martin Smatana to vysvetlil.
Ako vysvetlil, posledné týždne sa pandémii veľmi nevenoval a nepísal žiadne predikcie či štatistiky, pretože sa stalo to, čo sa očakávalo. A to, že na Slovensku prudko začali rásť počty infikovaných, hospitalizovaných, aj úmrtí. Ako dodal, práve tento stav mohol byť odvrátiteľný, a to vakcínou, o ktorú v súčasnosti nie je veľký záujem. Stačilo zaočkovať dostatočný počet ľudí, a najmä rizikové skupiny – teda ľudí nad 50 rokov. Naďalej je neočkovaných v tejto skupine viac ako 720-tisíc ľudí.
Archívne VIDEO Prežívame najhoršie obdobie epidémie za posledné mesiace, minister Lengvarský pripustil lockdown pred Vianocami
Podľa Smatanových slov rovnako neprekvapili ani štúdie u iných krajín. „Z každej krajiny, kde sú dostupné dáta vidíme, že očkovanie je najefektívnejší nástroj ochrany obyvateľstva. Je jedno či sa jedná o Nemecko, Singapur, USA či Slovensko. Očkovanie násobne znižuje riziko hospitalizácie alebo úmrtia danej osoby,“ vysvetlil Smatana s tým, že nové štúdie poukazujú na to, že tretia dávka očkovania je u zraniteľných skupín ľudí veľmi efektívna. Totižto, rizikovým skupinám obyvateľstva ako starí či chronickí chorí mali po určitom čase významne klesli protilátky po očkovaní na koronavírus a týmto skupinám osôb je vysoko odporúčaná tretia dávka vakcíny. Tá sa v súčasnosti podáva aj na Slovensku.
Smatana poukázal aj na to, že ochrana po očkovaní bude zrejme lepšia ako tá po prekonaní. Z viacerých strán sa totiž vynárali informácie, že najlepšie na tom budú tí, ktorí prekonali koronavírus a následne sa dali zaočkovať. Mnohí však po tom, ako koronavírus prekonali, sa nechceli dať zaočkovať. Britská štúdia ukázala, že až štvrtina tých, čo ochorenie prekonalo, nemá vytvorené dostatočné protilátky. Vytvorenie protilátok závisí od mnohých faktorov, napríklad aj od toho, ako silný priebeh mal daný človek.
Podľa Smatanu sú toto všetko dôležité informácie na nastavovanie pandemických opatrení, ale ani to však nepomôže už poznanému – tie krajiny, ktoré majú nízku zaočkovanosť populácie, zažívajú počas delta vlny enormný nápor na nemocnice a pohrebníctvo. V posledných dňoch však Smatanu zarazila aj ďalšia informácia. A to, že v Česku pribudlo za jeden deň viac očkovaných obetí ako neočkovaných. „Áno, väčšina mŕtvych v Česku bola v ten deň zaočkovaná. Keď sa to však prepočíta na počet očkovaných zistíme, že opak je pravdou. To sa v článku však už nespomína a preto sa toho chytili viacerí dezinformátori. Aká je pravda?“ zamyslel sa.
Vysvetlil, že od začiatku septembra zomrelo v Česku 549 ľudí, z toho 239 bolo očkovaných a 302 neočkovaných, pričom 90 percent úmrtí bolo za posledných 30 dní a 99 percent obetí malo viac ako 65 rokov. Ďalším faktom je, že 84,5 percenta populácie staršej ako 65 rokov bola plne zaočkovaná a 14,8 percenta ľudí nemalo ani jednu dávku.
„Pomer úmrtí na 100 000 obyvateľov je po prepočítaní na očkovaných a nezaočkovaných: 65 – 69: 0,2 očkovaní vs 4 neočkovaní (20 násobný rozdiel), 70 – 74: 2,8 očkovaní vs 207,6 neočkovaní (73 násobný rozdiel), 75 – 79: 29,2 očkovaní vs 258,2 neočkovaní (8,9 násobný rozdiel), 80+: 31,3 očkovaní vs 43,9 neočkovaní (1,4 násobný rozdiel)...pomerovo teda neočkovaní zomierajú násobne viac, obdobne ako tomu je v ostatných krajinách,“ upozornil Smatana. Na záver poznamenal, že ak sa poukáže na to, že v Česku zomiera viac očkovaných ako neočkovaných po infikovaní sa koronavírusom, ide o živnú pôdu pre dezinformátorov, ktorí sa takejto správy radi chytia. „Zbytočne to polarizuje spoločnosť a vytvára atmosféru nedôvery a strachu,“ uzavrel.
