BRATISLAVA – Politické rozpory medzi ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS) a vtedajším premiérom a neskôr ministrom financií Igorom Matovičom (OĽANO) spôsobili, že vplyv rezortu hospodárstva na riešenie dosahov koronakrízy na podnikateľov a priemysel sa stal bezvýznamným. Do konkrétnych krokov zasahuje rezort buď minimálne alebo vôbec, zhodnotil uplynulý rok rezortu exminister hospodárstva a člen predsedníctva mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Žiga. Rok 2021 bol podľa neho pre ministerstvo hospodárstva v znamení pasivity a rezignácie.
"Rezort hospodárstva v tomto roku pôsobil bezradne a s veľkou mierou pasivity len oneskorene reaguje na vážne hrozby. Rezignoval na legislatívu a počet návrhov zákonov v Národnej rade SR sa dal spočítať na prstoch jednej ruky," uviedol Žiga. "Dozvedeli sme sa síce, že Slovensko sa zúčastňuje na EXPO v Dubaji, ale napriek odvážnym vyjadreniam v minulosti rezort podporil minimum investičných projektov, osobitne v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti," zdôraznil Žiga.
Pasivita a rezignácia rezortu hospodárstva sa podľa exministra obzvlášť prejavila v energetike, kde čelí celá Európa cenovému šoku nebývalých rozmerov. "Namiesto včasnej a predvídavej reakcie pripustil rezort problémy až na jeseň, a to až pod tlakom opozície," myslí si Žiga. Doteraz podľa neho nie je jasné, aké konkrétne kroky napríklad v prípade ceny elektriny alebo plynu rezort už pripravil a podnikol, nehovoriac o serióznej a odbornej analýze situácie.
Vážne riziká vidí Žiga aj v oblasti zásobovania plynom, pričom za pripravenosť a dostatočné rezervy zodpovedá vláda a ministerstvo hospodárstva. Správy o poloprázdnych zásobníkoch sú preto znepokojujúce. "Keby ministerstvo hospodárstva situáciu nezľahčovalo a včas obozretne zasiahlo, nemuseli by sme počúvať čierne scenáre o možnom vypínaní podnikov a spoliehať sa na teplú zimu," dodal.
