BRATISLAVA - Tento rok bol ako na horskej dráhe. Nikto nečakal, že pandémia tu s nami bude tak dlho... a zrejme ešte neskončila. Pomôcť by nám mali vakcíny, no plne zaočkovaných je na Slovensku zatiaľ málo. Aj preto sa čoraz viac hovorí o povinnom očkovaní. Búrlivé obdobie prežili občania, ale aj politici. Lockdowny, opatrenia, zmena pravidiel, očkovanie, výhody, koaličné šarvátky. Prečítajte a pozrite si kľúčové momenty druhého roka pandémie COVIDU.
Minulé Vianoce boli pre nás naozaj skľučujúce. Práve v tom čase sa druhá vlna začala naplno prejavovať a my sme nevedeli, či uvidíme našich blízkych. Nakoniec sme mohli vytvoriť aspoň bubliny, teda počas Vianoc sa mohli stretnúť dve domácnosti. Koncom decembra však svitla nádej v podobe očkovania. No dnes je miera zaočkovanosti nízka a aj tieto sviatky trávime s obmedzeniami.
Začali sme očkovať
Prvým zaočkovaným Slovákom bol profesor Vladimír Krčméry. Prvú dávku vakcíny Pfizer dostal v nemocnici v Nitre 26. decembra 2020. O deň neskôr sa zaočkovala aj prezidentka Zuzana Čaputová a niekoľkí ďalší ministri, aby podporili ľudí na Slovensku v tom, aby sa prišli zaočkovať. Zo začiatku sa očkovanie rozdelilo do niekoľkých fáz podľa veku.
Ako prví sa očkovali najstarší a postupne sa pridávali aj mladšie ročníky. V polovici februára 2021 sa pristúpilo k očkovaniu učiteľov, ktorí dostávali prevažne vakcínu AstraZeneca. Všetci ostatní sa mohli prihlasovať postupne v apríli a v máji.
Problém s AstraZenecou
Spočiatku dostávali ľudia starší ako 18 rokov vakcínu AstraZeneca, no netrvalo to dlho. V polovici mája pozastavil rezort zdravotníctva očkovanie touto vakcínou, jedným z dôvodov boli závažné vedľajšie účinky. Aktuálne evidujeme tri úmrtia po podaní vakcíny AstraZeneca, jedno po podaní Moderny a tri po podaní vakcíny Pfizer.
MIMORIADNE Slovensko pozastavilo očkovanie AstraZenecou: Možnosť voľby vakcíny je na spadnutie
Zo začiatku bol záujem veľký, no nemohli sa prihlásiť všetci, po niekoľkých mesiacoch začal záujem klesať. Mnohí kritizovali nedostatočnú očkovaciu kampaň. Aktuálne máme plne zaočkovaných okolo 48 % ľudí.
Vakcína, ktorá spustila najväčšiu koaličnú krízu
Na trhu sa objavila okrem troch známych vakcín aj ruská vakcína Sputnik V, ktorá stála za najväčšou koaličnou krízou. Problémom bolo to, že ruská vakcína nebola registrovaná Európskou liekovou agentúrou. Časť koalície odmietala, aby sme ňou ľudí očkovali. Vtedajší premiér Igor Matovič bol však za. Do sporu sa dostal s líderkou strany Za ľudí Veronikou Remišovou i so šéfom liberálov Richardom Sulíkom.
Vrcholom bolo, keď spolu s vtedajším ministrom zdravotníctva Marekom Krajčím uvítal v pondelok 1. marca na košickom letisku 200-tisíc dávok vakcíny. Ostatných vládnych predstaviteľov to pobúrilo, nevedeli ani o rokovaniach s Ruskom. Matovič sa obával „vyvolávania skupinovej nevraživosti voči tejto vakcíne“, čo by ruských predstaviteľov mohlo odradiť od podpisu zmluvy.
Korčok o dovoze Sputnika V nevedel
Tento krok ostro kritizoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok, ktorý v tejto súvislosti požiadal o prijatie u troch najvyšších ústavných činiteľov. Bral to ako možné spochybnenie zahraničnopolitického smerovania krajiny, preto sa chcel uistiť, že na smerovaní Slovenska sa nič nemení a nevylúčil ani demisiu.
Matovič vynechal Korčoka nielen z rokovaní s ruskou stranou, ale aj z celého procesu dovozu vakcíny. O tom, že Matovič posiela do Moskvy lietadlo sa minister dozvedel v nedeľu v noci od veľvyslanca v Moskve. To však nebol jediný spor. Práve Sputnik V rozpútal zatiaľ najväčšiu koaličnú krízu, akej sme boli svedkom.
Za ľudí a SaS žiadali odchod ministra zdravotníctva
Najhlasnejšie sa ozvala šéfka Za ľudí Veronika Remišová, ktorá už pred dovozom hovorila o tom, že ľudia na Slovensku nemôžu byť očkovaní neregistrovanou vakcínou. Začali sa nekonečné týždne rokovaní koaličných lídrov a poslancov. Skloňovali sa všetky možnosti, štvorkoalícia bez Matoviča, trojkoalícia bez SaS, odchod SaS aj Za ľudí, odvolanie ministra zdravotníctva, predčasné voľby...
Najsilnejšími požiadavkami boli odchod premiéra Igora Matoviča a ministra zdravotníctva Mareka Krajčího. Práve vtedy sa do hry k Za ľudí pridala SaS a takisto žiadala odchod Matoviča. Veronika Remišová postupne zmenila rétoriku a jej hlavnou požiadavkou bol odchod Sulíka a Matoviča.
Marec – mesiac demisií
Prvým obetným baránkom sa stal minister zdravotníctva. Stalo sa to 11. marca, teda deň potom, čo koalícia ohlásila, že sa dohodli a kríza je zažehnaná. Trvalo to však len niekoľko hodín. Po tlačovke Matoviča a Krajčího, kde minister zdravotníctva ohlásil svoju demisiu, sa Richard Sulík vyjadril, že Matovič celú dohodu porušil a sú na bode nula.
V tom momente začal marec – mesiac demisií. Po emotívnom odchode Krajčího podal nečakane demisiu minister práce Milan Krajniak. Odôvodnil to tým, že to je krok k čo najskoršiemu ukončeniu krízy. Jeho demisia však bola prekvapivá a prišla v čase, keď zadržali šéfa SIS a nominanta Sme rodina Vladimíra Pčolinského. V kuloároch sa šuškalo, že práve Krajniak by sa mal stať šéfom SIS. Tieto dohady sa nakoniec nepotvrdili.
Výzva prezidentky: Matovič by mal podať demisiu
Nasledovali ďalší. Demisiu podali všetci traja ministri SaS – Branislav Gröhling, Richard Sulík, Ivan Korčok a odstúpila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Po štvrtej demisii zasiahla prezidentka vyzvala prezidentka Zuzana Čaputová Matoviča, aby podal demisiu. „Neodchádzajú pritom len ministri zodpovední za stav krízy, ale aj najlepšie hodnotení ministri, na ktorých práci vláda stojí,“ povedala.
VLÁDNA KRÍZA Rázne slová Čaputovej: Matoviča vyzvala na demisiu! Vláda nie je eseročka
Pravidelnú schôdzu musel prerušiť aj parlament. „Vláda nie je eseročka, v ktorej si podielnici dohadujú svoje ďalšie fungovanie podľa osobných záujmov," povedala. „Je nevyhnutné, aby premiér svojou demisiou umožnil uzavretie dohody koaličných partnerov na rekonštrukciu vlády,“ uviedla.
Nová vláda na čele s Eduardom Hegerom
Nakoniec sa pred novinárov postavil Igor Matovič a oznámil, že si vymení miesto s ministrom financií Eduardom Hegerom. Prezidentka novú vládu vymenovala 1. apríla. Zmena nastala na poste ministra zdravotníctva, ktorým sa stal bývalý riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku Vladimír Lengvarský, ministrom financií sa stal Igor Matovič a premiérom Eduard Heger. Po vládnej kríze sa mohli naplno opäť venovať pandémii.
Tvrdý lockdown
V čase vládnej krízy sme mali na Slovensku núdzový stav a nočný zákaz vychádzania a platil tvrdý lockdown. Od 8. februára 2021 platil na Slovensku COVID automat, ktorý s niektorými obmenami poznáme dodnes. Koncom marca sa blížila Veľká Noc a konzílium vydalo veľkonočné desatoro, niekoľko pravidiel, aby sme zabránili tomu najhoršiemu. Počas sviatkov platil zákaz cestovania medzi okresmi.
Po sviatkoch sa však situácia začala postupne zlepšovať. Opatrenia sa od polovice apríla začali uvoľňovať, otvorili sa terasy reštaurácií či fitnescentrá. Slovensko sa rozdelilo na dve časti – na bordovú a červeno-ružovú. V máji a v júni sa tak Slovensko po ťažkých týždňoch konečne nadýchlo, prípady klesli a znížili sa aj počty hospitalizovaných.
Núdzový stav konečne končí, školy sa otvorili
Od 12. mája sa otvorili aj školy. Slovensko bolo jednou z krajín, v ktorej boli školy zatvorené najdlhšie. O tri dni neskôr skončil na Slovensku aj núdzový stav, ktorý trval od novembra 2020. V lete sa Slováci chystali na dovolenky, no vláda upozorňovala, že musíme byť opatrní a dovolenkovať doma. Už vtedy sa totiž hovorilo o tom, že sa pripravujeme na možnú tretiu vlnu, aj keď to vtedy vyzeralo, akoby pandémia ani nebola.
V júli to vyzeralo takmer ako keby žiadna pandémia nebola. Na hraniciach však platili isté opatrenia. Voľnejší vstup mali len plne zaočkovaní, očkovaní prvou dávkou museli nastúpiť do povinnej karantény. To isté platilo aj pre pendlerov. Ak sa však preukázali PCR testom nie starším ako 7 dní, do karantény nastúpiť nemuseli. Všetci sa však museli nahlásiť do eHranice.
Zelené Slovensko a delta variant
Od 19. júla bolo celé Slovensko zelené, no práve v tom čase už svetom šíril nový variant delta. Bol nákazlivejší a spôsoboval aj ťažší príebeh. Prvé prípady u nás potvrdili ešte koncom júna, no podľa vyhlásenia predstaviteľov vlády nebol dôvod na paniku a situácia bola pod kontrolou. Začiatkom augusta však už na Slovensku delta variant dominoval. O delta variante sa však vedelo skôr a v čase, keď sa u nás situácia zlepšovala, prípady začali mierne rásť v Portugalsku a Veľkej Británii.
Protestné letné mesiace a prvé výhody pre očkovaných
Letné mesiace sa niesli aj v znamení protestov. Jeden z najväčších protestov sa konal pred parlamentom. Ľudia protestovali proti pandemickým opatreniam. Prvýkrát sa totiž hovorilo o výhodách očkovaných. Na nedodržiavani opatrení pravidelne vyzývali opozičné strany a takisto hovorili o delení ľudí na dve kategórie.
Zároveň ľudí pozývali aj na protesty. Protestujúci vtedy blokovali vstup do budovy parlamentu a zasahovať musela aj polícia, použili aj slzotvorný plyn, jedna z policajtiek skončila v nemocnici. Protestovať proti opatreniam sa rozhodli aj pendleri, ktorí zablokovali hraničný priechod s Maďarskom. Po dovolenkách zaznamenali aj mierny rast prípadov, no ten sa stabilizoval. Vakcínou Sputnik V, ktorá mala na svedomí krízu a rekonštrukciu vlády, sa očkovalo nakoniec v období od 7. do 30 júna. Zaočkoval sa ňou aj Igor Matovič.
Rozpad strany Za ľudí
Koncom prázdnin sa v základoch otriasala najmenšia koaličná strana Za ľudí. Problémy v nej pretrvávali od vládnej krízy. Spor nastal medzi šéfkou strany Veronikou Remišovou a dvojkou strany ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Problémom bol najmä postoj k predčasným voľbám. Kým Remišová ich odmietala, Kolíková ich považovala za prijateľné riziko.
Členovia strany okolo Kolíkovej požadovali mimoriadny snem, Remišová to odmietala a preto bolo zvolané predsedníctvo. Dovtedy už zo strany odišlo niekoľko členov. Mnohí sa sťažovali, že Remišová nepokračuje v odkaze Andrej Kisku. Na predsedníctve odovzdala Remišová odvolací dekrét Romanovi Krpelanovi a vtedy sa skupinka okolo Kolíkovej postavila a odišla. Ministerka následne oznámila vytvorenie frakcie v strane.
Škoda je urobená, mlieko je rozliate, strana je rozbitá... Kolíková odišla k Sulíkovi
Pár dní po kľúčovom sneme Remišová, ktorá sa dovtedy ostrým komentárom vyhýbala, prehovorila otvorene. „Skupina Kolíkovej odišla z rokovania, buchla dverami, oznámila, že vytvára frakciu a chcú samostatne rokovať s koaličnými partnermi. Škoda je urobená, mlieko je rozliate, strana je rozbitá,“ skonštatovala.
Nakoniec Kolíkova a ďalší členovia zo strany odišli a ako platforma Za spravodlivé Slovensko vstúpili do poslaneckého klubu SaS. Niekoľko dní sa ešte diskutovalo o tom, či sa budú prehodnocovať posty ministerky spravodlivosti a ministerky investícií, regionálneho rozvoja a investícií, keďže pomery a zastúpenie strán sa od volieb zmenili. Debata však utíchla a obe rivalky ostali na svojich postoch.
Tretej vlne sa nevyhneme...
Začiatkom septembra už bolo jasné, že sa tretej vlne nevyhneme. Začali stúpať počty nových prípadov, ktoré sme postupne začali počítať v tisíckach. Dokonca sme prekonali rekord z 30. decembra. Denne pribúdalo viac ako 10- až 15-tisíc prípadov. Problémom bolo, že sa zvyšoval aj počet hospitalizovaných v nemocniciach. Tie sa rýchlo plnili a pribúdali aj pacienti v ťažkých stavoch na UPV a JIS.
VIDEO Detaily o omikrone: Čaká nás štvrtá vlna, dôležitá je tretia dávka
V septembri a októbru začínali postupne pribúdať oranžové, červené, bordové i čierne okresy. V polovici októbra sme mali v čiernej fáze prvé okresy, v ktorých platili tie najprísnejšie pravidlá podľa COVID automatu. Slovensko sa pripravovali aj na Dušičky a od konca novembra na Slovensku opäť zaviedli núdzový stav a zákaz vychádzania s výnimkami napriek tomu, že sme mali byť na tretiu vlnu pripravení.
Opäť lockdown a chaos v opatreniach
Prvý lockdown trval zhruba štyri dni a bol pre všetkých. Niektoré koaličné strany však požadovali výnimky pre očkovaných. Preto sa o pár dní dohodli, že očkovaní a prekonaní budú môcť ísť do všetkých obchodov, otvoria sa pre nich aj základné služby starostlivosti o ľudské telo, lyžiarske strediská, bohoslužby i fitness. Obetou za otvorené obchody boli zavreté školy, proti čomu bol minister školstva.
Novinkou je otvorenie reštaurácií a prevádzok pre očkovaných a prekonaných od 3. januára. Tlačil na to Sulík spolu s Borisom Kollárom. Otvoriť ich chceli od 25. decembra spoločne s hotelmi, penziónmi či wellnessom pre ubytovaných, čo je ďalšia fáza uvoľňovania. Aktuálne opatrenia platia do 9. januára a po tomto dátume by sa mali otvoriť aj školy. Výnimku dostali aj tí, ktorí sa očkovať nemôžu. Budú patriť do skupiny „OP“ a potvrdenie im bude vydávať lekár na základe formulára, kde budú zoradené všetky kontraindikácie.
Tretia dávka, omikron a povinné očkovanie
Vláda zároveň na jeseň začala očkovanie treťou posilňujúcou, tzv. booster dávkou. Svetom sa totiž začal šíriť nový variant omikron, ktorý je niekoľkokrát nákazlivejší než delta variant. Zatiaľ sa nevie, čo to spôsobí, no nie je vylúčené, že sa nemocnice budú opäť plniť. Keďže zaočkovanosť na Slovensku je stále nízka, minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský spolu so šéfkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou majú do 10. januára vypracovať právnu analýzu, či povinné očkovanie u nás je.
Povinné očkovanie by malo platiť pre rizikovú skupinu 60 + a niektoré povolania. Povinné očkovaní by mali byť podľa Lengvarského aj zamestnanci štátnej správy a zároveň pre Topky povedal, že jednou z možností je aj plošné povinné očkovanie od 18 rokov. Proti tomu sú však aj niektorí koaliční lídri vrátane Richarda Sulíka či Borisa Kollára.
Prvé prípady omikronu už máme aj na Slovensku a ako nový variant ovplyvní situáciu zatiaľ nie je známe. Dominovať by u nás mal už v polovici januára. No s nízkou zaočkovanosťou a podľa výsledkov štúdie aj nízkou premorenosťou je takmer isté, že nás čaká nemenej ťažká štvrtá vlna, ktorá opäť preťaží nemocnice. Zdravotníci sú unavení a čelia mnohým útokom. Ako sa vláda postaví ďalším pandemickým výzvam, je tak zatiaľ vo hviezdach.
