BRATISLAVA - Rok 2021 je už za nami. Síce ho vo veľkej miere poznačila pandémia koronavírusu, ale určite na neho máte aj mnoho pekných spomienok vďaka viacerým krásnym úkazom na oblohe. Rok 2022 bude ale v tomto smere ešte bohatší! Tešiť sa môžeme napríklad na početné meteorické roje či pohľad na päť planét naraz viditeľných voľným okom. Všetko to zavŕši vzácny zákryt Marsu Mesiacom v splne.
JANUÁR (4.1. - nebeský ohňostroj)
Takmer pravidelne sa každý kalendárny rok začína z astronomického hľadiska jedným z najbohatších meteorických rojov - Kvadrantidami. Roj je aktívny v období od 1. do 10. januára. Ide o jeden z najsilnejších rojov celého roka, o čom svedčí jeho frekvencia až 120 meteorov za hodinu. V jeho neprospech, naopak, hrá krátke trvanie maximálnej aktivity (zhruba šesť hodín) a všeobecne vysoká pravdepodobnosť oblačného počasia.
FEBRUÁR (29.1 - 17.2. - planetárne lastovičky)
Na prelome januára a februára si krásne nebeské predstavenie vychutnajú najmä ranné vtáčatá. Pred siedmou hodinou ráno totiž budete môcť pozorovať trojicu výrazných planét nízko nad juhovýchodným obzorom. Žiariacu Venušu doplní slabší Mars a prchavý Merkúr. Ešte na konci januára sa k planétam pripojí kosáčik ustupujúceho Mesiaca. Samotnú trojicu planét najlepšie uvidíme medzi 13. a 17. februárom.
MAREC (tretia dekáda - svetlo zvieratníka)
Posledná štvrť nastáva už 24. marca, teda krátko po jarnej rovnodennosti, vďaka čomu bude možné na konci mesiaca vždy v prvej polovici noci vidieť marcovú žiaru, tzv. zvieratníkové svetlo. To sa tiahne pozdĺž ekliptiky (roviny zemskej dráhy). Ide vlastne o prach v okolí Slnka sústredený do rozsiahleho disku, na ktorý sa zo Zeme pozeráme zboku a ktorý rozptyľuje slnečné žiarenie. "Celým javom sa zaoberal napríklad astrofyzik a gitarista skupiny Queen Brian May. Na pozorovanie zvieratníkového svetla potrebujete veľmi tmavé nebo ďaleko od zdrojov svetelného znečistenia. Na území Slovenska a Česka odporúčame ísť niekam do hôr, ideálne do tzv. parkov tmavej oblohy. Nad západným obzorom proti hviezdnemu pozadiu je potom možné nájsť hmlistý kužeľ neostrej žiary," radí astronóm Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.
APRÍL (29.4. - prchavý Merkúr medzi hviezdokopami)
V apríli sa naskytne jeden z najlepších pohľadov na Merkúr. Tá sa bude nachádzať v najvýraznejšej východnej elongácii so Slnkom, teda uhlovo najďalej od Slnka, 29. apríla. Vtedy planétu nájdete po súmraku veľmi vysoko v súhvezdí Býka, navyše vo fotogenickej "spoločnosti" prekrásnej otvorenej hviezdokopy Plejády. Najtesnejší prechod planéty pred hviezdokopou sa odohrá medzi 28. a 30. aprílom, pozorovať ju je možné z miesta s úplne odkrytým západo-severozápadným obzorom od 21:10 SELČ. Merkúr bude vidieť voľným okom.
MÁJ (veľká prvomájová konjukcia)
Hneď na začiatku mája skoro ráno sa nad východným obzorom schýli k veľmi nezvyčajnému javu. Najjasnejšie planéty Venuša a Jupiter sa stretnú uhlovo veľmi tesne blízko seba. Táto veľká konjukcia bude, bohužiaľ, z našich končín vidieť len nízko nad obzorom za svitania. I tak ale pôjde o vzácne pozorovanie; naposledy k tak výraznej pozorovateľnej konjukcii došlo v novembri 2017 a znovu sa niečoho podobného dočkáme až 7. februára 2032.
JÚN (nočné oblaky)
Celý jún a polovica júla ponúkne pohľad na mrazivú krásu Nočných svietiacich oblakov (NLC), ktoré úzko súvisia s meteorickým prachom a kolísaním slnečnej aktivity. Tá bude v tomto roku medzi minimom a maximom, i tak by sa ale mali vytvoriť stabilné podmienky v tých vrstvách zemskej atmosféry, v ktorých sa NLC tvoria, teda vo výške okolo 85 kilometrov.
V druhej polovici júna nás čaká vzácna planetárna prehliadka, kedy uvidíme všetky očami viditeľné planéty Slnečnej sústavy a Mesiac v jeden okamih. Také obdobie nastáva vtedy, keď sa planéty pri pohľade zo Zeme nachádzajú uhlovo nie veľmi ďaleko od seba a k tomu i prchavý Merkúr leží uhlovo dostatočne ďaleko od Slnka. Najbližšie sa takéto stretnutie zopakuje až v roku 2036. Najlepšie podmienky na pozorovanie budú mať obyvatelia okolo rovníka a na južnej pologuli. Ak si túto vzácnu udalosť nebudete chcieť nechať ujsť, vyrazte vysoko do hôr, na miesto s dokonale odkrytým severovýchodným až východným obzorom. "Merkúr bude vychádzať až pred štvrtou hodinou ráno. Jasná Venuša bude po Mesiaci najjasnejším objektom na oblohe. Nad východom potom nájdeme Mesiac a Mars. Jupiter bude ležať vysoko nad juhovýchodom a Saturn, ktorý bude zo všetkých planét možné vidieť v priebehu noci najdlhšie, bude vychádzať ešte pred polnocou," uvádza Horálek.
JÚL (najväčší spln roka)
Ako každý rok, aj tento nastane spln, počas ktorého bude Mesiac zároveň prechádzať na svojej eliptickej dráhe tzv. prízemím, teda spln bude uhlovo najväčší v celom roku. Tento moment podľa Horálka pripadá na stredu 13. júla. Mesiac sa ocitne vo fáze splnu o 20:38 SELČ.
AUGUST (letné rojenie meteorov)
Najobľúbenejší kozmický ohňostroj roka - meteorický roj Perzeidy - sa v roku 2022 nebude tešiť dobrým podmienkam. Maximum roja vychádza na ranné hodiny 13. augusta, jeho pozorovanie ale bude rušiť svojím svitom Mesiac. Na oblohe sa Perzeidy najviac oplatí vyhliadať v týždni pred maximom, teda medzi 5. až 11. augustom v skorých ranných hodinách.
SEPTEMBER (planetárni obri aj Mliečna dráha)
S neskorým letom, kedy sa noci začnú predlžovať, sa ponúkne množstvo príležitostí tráviť čas pod nočnou oblohou s najkrajším úsekom Mliečnej dráhy. Ten nízko nad južným obzorom doplnia dfve jasné planéty. Najmä Saturn, ktorý bude v opozícii so Slnkom už 14. septembra o 19:02 SELČ v súhvezdí Kozorožca, určite poteší svojim prstencami. Sú totiž tak rozsiahle, že hoci je Saturn od nás viac ako jednu miliardu kilometrov ďaleko, sú ako svetlý krúžok obopínajúci kotúč planéty viditeľné už vo väčšom binokulári na pevnom statíve. Jasnejší Jupiter sa ocitne v opozícii so Slnkom 26. septembra o 21:25 SELČ. Pomocou ďalekohľadu bude možné vidieť jeho štyri Galileovské mesiace (Ió, Európu, Ganymeda a Callistó).
Mliečnu dráhu bude najlepšie vidieť predovšetkým na prelome septembra a októbra, kedy bude Mesiac vo fáze novu. Letný úsek Mliečnej dráhy je pozorovateľný počas letných mesiacov celú noc, v júli vrcholí v polovici noci, v septembri už je nad hlavou po zotmení. Ak budete v oblasti tmavej oblohy (Jizerské hory, Beskydy, Veľká Fatra či Poloniny). uvidíte strieborný pás hviezd s bohatými štruktúrami až k južnému obzoru, kde sa v súhvezdí Škorpióna dráha rozširuje. Tým smerom sa pozeráme do centra našej galaxie. V prvej polovici a potom ešte na konci septembra taktiež na skorej rannej oblohe sledujte neostrý kužeľ zvieratníkového svetla, idúceho od súhvezdia Blížencov vysoko do Barana.
OKTÓBER (výrazné zatmenie Slnka)
Na októbrovej oblohe sa na nás "usmeje" Slnko pri jeho výraznom zatmení. Bude síce len čiastočné, ale zato pri priaznivých pozorovacích podmienkach. Slovensko i Česko sa budú nachádzať v oblasti, kde úkaz dosiahne viac ako 40 percent zákrytu slnečného disku Mesiacom. Najväčšie zatmenie sa odohrá v Rusku, úkaz ale bude môcť pozorovať väčšina Európanov a veľká časť obyvateľov Ďalekého východu. Na území SR a ČR bude viditeľné okolo poludnia, je nutné pri tom použiť špeciálny filter pre ochranu zraku.
NOVEMBER (žiarivé Tauridy)
O ďalšie bolidy sa ešte na konci októbra, ale najmä na začiatku novembra postarajú severná a južná vetva meteorického roja Tauridy. Južné Tauridy majú obdobie aktivity trvajúce zhruba dva mesiace (medzi 10. septembrom a 20. novembrom) s maximom okolo 2. - 3. novembra.
DECEMBER (najlepší výhľad na Mars)
Mars bude v priebehu roka pozvoľna naberať na jase. 1. decembra o 3:18 SELČ sa najviac priblíži k Zemi na vzdialenosť 81,5 milióna kilometrov. O týždeň neskôr - 8 decembra o 6:36 SELČ dosiahne opozíciu so Slnkom (bude na opačnej strane oblohy než Slnko) a najväčšiu jasnosť - 1,9 magnitúdy. V tom čase planétu nájdeme veľmi vysoko v súhvezdí Býka, bude tak najlepšie pozorovateľná z našich končín, ako je to len možné. Na povrchu červenej planéty bude možné zbadať základné albedové útvary (miesta s menšou či väčšou odrazivosťou slnečného svetla) a taktiež polárnu čiapočku. Mars sa celý čas bude pozvoľna pohybovať pred súhvezdím Býka, ktorému dominujú nádherné otvorené hviezdokopy Hyády a Plejády.
Práve v okamih opozície Marsu 8. decembra nastane ešte vzácnejší zákryt Marsu Mesiacom v splne. Mesiac bude Mars zakrývať zhruba okolo šiestej hodiny ráno, teda len polhodiny pred opozíciou Marsu so Slnkom. Na pozorovanie postačí malý ďalekohľad. V piatok 23. decembra, len tri minúty pred Štedrým dňom, sa Mesiac ocitne vo fáze novu. Vianočné sviatky teda budú bezmesačné. Pokiaľ ich budete tráviť niekde v prírode, za jasného počasia sa sama príroda postará o krásnu žiarivú výzdobu. Bezmesačné zimné noci totiž nahrávajú vyhliadaniu najjasnejších hviezd nočnej oblohy neďaleko slabej Mliečnej dráhy v okolí súhvezdia Orion. V jeho ramene leží hviezda Betelgeuze, veľký červený obor na sklonku svojho života. Tú vo veľkom nebeskom priestore obklopujú jasné hviezdy Rigel, Aldebaran, Capella, Pollux, Procyon a Sírius. Tieto výrazné hviezdy vytvárajú na nebi veľký obrazec, tzv. asterizmus, nazývaný aj "zimný šesťuholník". Najlepšie je viditeľný okolo polnoci, a to dokonca aj z miest.
V decembri na nás čaká ešte jeden vzácny výhľad ku všetkým piatim jasným planétam Slnečnej sústavy a Mesiacu v jeden okamih, a to medzi 27. decembrom a Silvestrom. Venušu a Merkúr ale budeme musieť hľadať na oblohe ešte za jasného svetla počas súmraku veľmi nízko nad juhozápadným obzorom okolo 16:40 SELČ. Saturn, Jupiter a Mars sa budú na nebi nachádzať dosť vysoko. Mesiac bude v priebehu pozorovania pozvoľna dorastať.