BRATISLAVA - Len pred pár dňami sa skončila v Glasgowe Klimatická konferencia OSN (COP26). Jedným z jej kľúčových posolstiev je nevyhnutnosť poklesu emisií skleníkových plynov, najmä najškodlivejšieho metánu. Medzi hlavných producentov metánu patria skládky, ktoré v porovnaní s inými spôsobmi nakladania s odpadom zanechávajú najväčšiu uhlíkovú stopu. Ako sú na tom v tomto smere slovenské mestá?
Krajské mestá ročne vyprodukujú až štvrtinu z celkového množstva komunálneho odpadu v SR
Vlani sme na Slovensku vyprodukovali 2,4 milióna ton komunálneho odpadu. Jeho najväčšími producentmi sú krajské mestá, ktoré každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu. Miera triedenia sa pohybuje v jednotlivých krajských mestách v rozpätí 29 až 53 percent. Zvyšný nevytriedený odpad končí väčšinou na skládkach. Výnimkou sú Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO). Jednoznačne najväčšiu uhlíkovú stopu zanecháva ukladanie odpadu na skládky v dôsledku tvorby mimoriadne silného skleníkového plynu metánu. Z jednej tony skládkovaného komunálneho odpadu sa vyprodukuje 870 - 880 kg ekvivalentu CO2 (t. j. skleníkových plynov). Podstatne nižšie emisie skleníkových plynov vznikajú pri premene odpadu na elektrinu a teplo v ZEVO.
Krajské mestá, v závislosti od spôsobu spracovania komunálneho odpadu, zanechávajú rozdielnu uhlíkovú stopu. Miera triedenia či recyklácie z roka na rok rastie. Veľkú zásluhu na lepších štatistikách má však vysoký podiel kovov v triedenom zbere, čo štatistiky trochu skreslilo. Aj z tohto dôvodu sú v analýze uvedené dva pohľady na uhlíkovú stopu nakladania s odpadom v krajských mestách SR, čiže so započítaním recyklácie kovov a bez nej.
Svetové hodiny bijú na poplach: Sme len desať rokov od tejto KATASTROFY
Košičania nakladajú s odpadmi ako Škandinávci
Podľa prepočtov, do ktorých je zarátaná recyklácia kovov, vychádza ako najekologickejšie mesto Košice. To má najnižší negatívny vplyv na zmenu klímy aj v prípade, ak sa pri výpočte uhlíkovej stopy neuvažuje s kovovým odpadom. Spomedzi všetkých slovenských krajských miest tak majú Košice najnižšiu uhlíkovú stopu pri nakladaní s odpadom na úrovni 132 kg ekvivalentu CO2 na jednu tonu komunálneho odpadu. Nasleduje Bratislava s hodnotou 243. Všetky ostatné krajské mestá majú uhlíkovú stopu nad 350 kg ekvivalentu CO2/t komunálneho odpadu. Ani mierne vyššia miera recyklácie v niektorých krajských mestách nedokáže vykompenzovať negatívny vplyv emisií skleníkových plynov zo skládkovania na celkovú uhlíkovú stopu nakladania s komunálnym odpadom.
Mesto Košice svoj zodpovedný prístup k zmene klímy pri nakladaní s odpadom ešte zvýrazňuje aj najnižšou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa spomedzi všetkých slovenských krajských miest. Košičan vyprodukuje za rok o 30 percent menej odpadu ako napríklad Trnavčan či obyvateľ Nitry. Za touto pozitívnou štastitikou stojí kombinácia recyklácie odpadov s energetickým zhodnotením nerecyklovateľnej zložky odpadov v ZEVO. "Ide o kombináciu, ktorá je najviac rozšírená vo vyspelých krajinách Európy ako Fínsko, Dánsko, či Švédsko. Prináša so sebou nielen zabránené emisie skleníkových plynov z dôvodu recyklácie odpadov, ale aj z náhrady fosílnych palív pri výrobe energií. Navyše skládkovanie, ktoré vo všeobecnosti zanecháva najväčšiu uhlíkovú stopu, sa v Košiciach realizuje minimálne," skonštatoval odborník na odpadové hospodárstvo Ladislav Halász.
Horší výsledok Bratislavy spôsobuje, že ZEVO v hlavnom meste vyrobené teplo zatiaľ neodovzdáva do systému centrálneho zásobovania teplom, zatiaľ čo v Košiciach sa teplom z odpadu vykuruje až 2400 bytov. Bilanciu Bratislavy zhoršuje aj fakt, že časť komunálneho odpadu vyprodukovaného v metropole SR je stále skládkovaná
