BRATISLAVA - Generálna prokuratúra na čele s Marošom Žilinkom v utorok poriadne rozvírila vody. Viacerým osobám zrušili obvinenie a na slobodu prepustili bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského. Kollárovci dlhodobo poukazovali na nezákonnosť jeho zadržania. Pokiaľ by takéto nezákonnosti pokračovali, v tom prípade šéf hnutia pripustil predčasné voľby.
Zrušenie obvinení pre exšéfa SIS Pčolinského poukázalo na ich nezákonnosť, uviedlo hnutie Sme rodina. Podľa odborníkov ide o vydieranie a hrozbu zo strany Kollára a jeho hnutia. Ak by boli predčasné voľby teraz, neexistuje alternatíva, ktorá by vládla.
VIDEO Sme rodina reaguje na prepustenie Pčolinského: Kollár pripúšťa predčasné voľby
Budú predčasné voľby?
Pokiaľ by sa v nezákonnosti obvinení či v manipulácii svedkov malo pokračovať, hnutie Sme rodina sa na tom nechce zúčastňovať a začalo by s koaličnými partnermi rozhovory o predčasných voľbách. "Pokiaľ by niečo takéto malo pokračovať, nie sme ochotní sa na tom zúčastňovať. Potom je čestné povedať ľuďom, aby znova rozhodli v predčasných voľbách," povedal Kollár.
Šéf Sme rodina podľa svojich slov nechce byť súčasťou toho, že by sa za tejto vlády vytvárala skupinka, ktorá by si privatizovala spravodlivosť, hoci aj v mene "peknej" myšlienky boja proti korupcii či očisty spoločnosti. "Dnes sú už jasné dôkazy na to, že sa to dialo," povedal Kollár s tým, že keď na to Pčolinský upozornil, našli sa dvaja kajúcnici a prišlo jeho obvinenie. Minister práce Milan Krajniak pripomenul, že od začiatku boli presvedčení, že stíhanie Pčolinského bolo nezákonné.
Premiér ich odmieta
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) odmieta predčasné voľby. "Ani ja, ani hnutie OĽANO nie sme za predčasné voľby. Sme za plnenie programového vyhlásenia vlády, za pokračovanie boja proti korupcii a za zlepšovanie životných podmienok našich občanov," povedal Heger.
Nevidíme dôvod otvárať túto otázku
Hnutie OĽaNO nevidí dôvod na to, aby sa otvárala otázka predčasných volieb. "Naše hnutie od začiatku robí všetko pre to, aby orgány činné v trestnom konaní nečelili nenáležitým politickým tlakom, a tak to aj zostane. Rovnako tak našou červenou líniou zostáva nulová tolerancia voči korupcii a zachovanie princípu rovnosti všetkých občanov pred zákonom bez ohľadu na pôvod a majetok," uviedol pre Topky predseda poslaneckého hnutia OĽaNO.
"Chceme veriť, že na týchto hodnotových pilieroch panuje v koalícii stále zhoda, a preto nevidíme dôvod otvárať otázku predčasných volieb. O to viac, že nás čaká ešte veľmi veľa práce pri oprave inštitúcií a hospodárskej modernizácii Slovenska," dodal Šipoš.
Vydieranie nie je cesta
Podľa koaličnej strany Za ľudí sa majú problémy riešiť a nie vydierať sa pri každej nezhode predčasnými voľbami. Aj to bol dôvod zvolania mimoriadnej koaličnej rady. "Túto vládu ľudia volili preto, aby bojovala proti korupcii a urobila koniec praktikám Smeru. Dnes nie je otázkou kto odchádza z koalície. Dnes je na stole otázka, kto má skutočný záujem na boji proti korupcii a obnove dôvery v právny štát," uviedla strana v stanovisku. Na koaličnej rade chceli s partnermi riešiť aj komplexnú reformu prokuratúry vrátane zrušenia sporného paragrafu.
Hrozba koaličným partnerom
Podľa politológa Michala Cirnera Boris Kollár pohrozil svojim koaličným partnerom. "Skoro by sme mohli povedať, že je to vyhrážanie," uviedol pre Topky. "Vzhľadom na konflikt záujmov, ktorý generálna prokurátora vždy bude mať v prípade procesov s politickými nominantami Sme rodina, sa dajú slová Borisa Kollára spochybniť," povedal politológ Radoslav Štefančík.
"Bolo by skutočne spravodlivejšie, keby o vine a treste rozhodovali na Slovensku sudcovia na verejnom pojednávaní a nie člen generálnej prokuratúry mimoriadnym opravným prostriedkom," dodal na adresu slov Borisa Kollára.
Aj politologička Darina Malová vníma slová Borisa Kollára ako pohrozenie koaličným partnertom. "Že jeho strana môže odísť, ak polícia bude vyšetrovať jeho straníkov alebo iné jemu blízke osoby. Skrátka je presvedčený, že obvinenie bolo nesprávne. Zásah Generálnej prokuratúry a zrušenie obvinenia Pčolinského poukazuje na napätie a nedôveru medzi políciou a prokuratúrou a ovplyvňovanie vyšetrovania politikmi," myslí si Malová.
Kollárovým vyjadrením stratila koalícia zmysel
Ak by sa Sme rodina rozhodla vystúpiť z vládnej koalície, tá by stratila väčšinu v parlamente a zrejme by to vyústilo do predčasných volieb. "Predčasné voľby sú samozrejme možné, a to parlamentnou cestou, bez nutnosti zvolať referendum," uviedla Malová. "Ak sa Sme rodina spojí s opozíciou, nie je problém odvolať premiéra a potom vláda bude musieť podať demisiu," dodala politologička.
Na predčasné voľby sa musí v parlamente nájsť 90 poslancov. "To nie je len o tom, že opozícia predčasné voľby logicky podporuje, ale aj o tom, že v koalícii môže kedykoľvek nastať okamih, že takisto viaceré vládne strany môžu podporiť predčasné voľby - napríklad ak ich koaličný partner bude neprimerane vydierať," uviedol Cirner. "Vyzerá to tak, že existencia tejto vlády visí na šnúrke od prelietavých gatí Borisa Kollára, takže odpoveď na otázku, či budú predčasné voľby, treba hľadať v centrále Sme rodiny. Boris Kollár sa jasne vyjadril, že predčasné voľby budú, ak sa niečo podobné, ako v prípade Pčolinského, zopakuje znovu," skonštatoval Štefančík.
"Takže nie polícia, generálna prokuratúra, prípadne súdy, ale Boris Kollár má rozhodnúť, či niekto bude, alebo nebude obvinený. Táto koalícia vznikla na protikorupčnom ťažení z čias opozície. Vyjadrením Borisa Kollára k prípadu Pčolinský táto koalícia stratila svoj pôvodný zmysel. Ten hlavný motív, ktorý túto družinu drží momentálne pokope, tak už nie je plán nastoliť novú politickú kultúru bez prejavov korupcie, ale len obyčajná túžba po moci," dodal.
Je to veľká facka demokracii
Mali by predčasné voľby zmysel? "Ak by sa ponúkala nejaká protikorupčná alternatíva, bolo by na mieste vymeniť niektoré koaličné strany. Ale alternatívou je zatiaľ iba koalícia Smer, Hlas a Sme rodina, prípadne Republika. A toto nie je lepšou alternatívou k súčasnej situácii," skonštatoval Štefančík.
Podľa Malovej je to v zásade veľká facka demokracii. "Lebo polícia, prokuratúra a súdy majú konať nezávisle na politikoch. Môže to znamenať aj návrat pred voľby 2020 a k notoricky známemu systému „našich ľudí“," dodala na margo predčasných volieb. Podľa Cirnera by mali to, či predčasné voľby majú zmysel, posúdiť politici. "Vláda má silný mandát, ktorý dostala len v roku 2020 na 4 roky, ale pokiaľ nemajú silu a chuť vládnuť, môžu to rozpustiť," dodal.
Mimoriadna koaličná rada
Na zrušenie obvinenia využila generálna prokuratúra paragraf 363 Trestného poriadku. Viaceré koaličné strany žiadajú, aby šéf GP Žilinka vysvetil rozhodnutia prokuratúry. Šéfka Za ľudí Veronika Remišová včera uviedla, že chce zvolať mimoriadnu koaličnú radu, ktorá mala zasadať včera večer. Vládny kabinet sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazal, že bude "dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúma zúženie právnej úpravy paragrafu 363 Trestného poriadku tak, aby zodpovedala jej pôvodnému zmyslu".
So zmenou súhlasí aj SaS. Rozhodnutia Žilinku o zrušení obvinení exšéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému a ďalším potvrdzujú podľa šéfa SaS Richarda Sulíka správnosť zámeru programového vyhlásenia vlády zrušiť takéto oprávnenia šéfa prokuratúry. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) uviedla, že je na mieste diskusia o využití paragrafu, a to bez toho, aby spochybňovala využitie tohto priestoru pre generálnu prokuratúru.
"Aj keď sa Maroš Žilinka z rozhodnutia vylúčil a nechal rozhodovať svojho zástupcu, skutočnosť, že kontroverzné uznesenie Generálna prokuratúra verejnosti doteraz dôveryhodne nevysvetlila, vzbudzuje pochybnosti, či bolo nestranné," uviedla riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.
Generálna prokuratúra zrušila viaceré obvinenia
Generálna prokuratúra SR zrušila obvinenia Pčolinského z prijímania úplatku a podplácania. Exšéf SIS bol v utorok zároveň prepustený z väzby. Pčolinský po svojom prepustení vyhlásil, že od počiatku boli jeho obvinenia nezákonné a neboli založené na pravdivých informáciách. Jeho obhajcovia poukázali na 17 porušení Trestného poriadku a 11 porušení Trestného zákona.
Okrem toho v utorok prokuratúra zrušila obvinenie aj šéfovi Penty Jaroslavovi Haščákovi, ale aj Ľubomírovi Arpášovi a jeho manželke. Obvineniu z prečinu podplácania už nečelí ani kontroverzný podnikateľ Zoroslav Kollár. Podľa námestníka generálneho prokurátora Jozefa Kanderu neboli splnené zákonné podmienky na trestné stíhanie.
