BRATISLAVA - Ministerstvo životného prostredia predpokladá, že uhynuté raky, ktoré sa objavili na Dunaji v lokalite Hrušovská zdrž, doplavilo z Rakúska. Na tlačovej konferencii to uviedol šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO). Ozrejmil to tým, že raky neboli nikdy videné v zátoke pred Gabčíkovom.
"Nevidíme žiadnu ekologickú katastrofu, nevidíme žiadnu príčinu. Predpokladáme, že tieto nálezy sú zahraničného pôvodu," povedal Budaj.
Príčinou úhynu živočíchov môže byť podľa medializovaných informácií testovanie pravej plavebnej komory na vodnom diele Gabčíkovo Vodohospodárskou výstavbou (VV). Tá mala následne úroveň vody opäť zvýšiť, čo mohlo zapríčiniť odplavenie mŕtvych živočíchov po prúde rieky. Budaj hovorí, že podľa jeho informácií VV postupovala podľa presného technologického plánu. "Pokiaľ nič iné nerobili, než majú robiť, nemohli sa tam zjaviť nejaké uhynuté raky," podotkol Budaj. Dodal, že vodohospodári zisťujú, čo sa stalo a odkiaľ sa tam raky vzali. V okolí Bratislavy je však uhynutý druh rakov neznámy.
Na dostupnej fotodokumentácii ako aj priamo v teréne boli podľa Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR identifikované nepôvodné druhy rakov a lastúrnikov ako Rak pruhovaný, Rak signálny a Kopýtko prirastené. "Úhyn pôvodného zákonom chráneného druhu Raka bahenného nebol na mieste ako ani na základe fotodokumentácie dokázaný," spresnila Kristína Bocková, manažérka pre komunikáciu ŠOP. Zároveň dodala, že ŠOP neidentifikovala úhyn chránených druhov kôrovcov ani iných živočíchov. "Preto nepredpokladáme výrazný vplyv tejto udalosti na ochranu prírody v príslušnej lokalite. Hrušovská zdrž tvorí súčasť umelo vytvorenej technickej sústavy vodnej stavby Gabčíkovo, kde sa nejedná o prirodzený tok rieky Dunaj. Oblasť patrí medzi chránené vtáčie územie avšak úhyn vtákov počas zníženia hladiny zaznamenaný nebol," vysvetlila Bocková.
O uhynutých rybách, ktoré mali byť vyplavené spolu s rakmi, Budaj nič nevie. "Mne hovorili z Vodohospodárskej výstavby iba o rakoch," povedal. Masívny úhyn rakov, rýb a ďalších vodných živočíchov na vodnom diele Gabčíkovo - Hrušovská zdrž prešetruje Slovenská inšpekcia životného prostredia. Inšpekcia dostala v utorok (3. 8.) občiansky podnet. V stredu (4. 8.) vykonali inšpektori obhliadku miesta.
Zber BRKO je vecou zodpovedného prístupu ku krajine
Zber biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu (BRKO) je vecou zodpovedného prístupu ku krajine a zároveň spôsobom, ako vrátiť pôde potrebné živiny. Rezort chce pomôcť samosprávam zadovážiť si fermentory, ktoré umožnia premenu BRKO na prírodný kompost. Zároveň vyvíja aktivity na bezplatnú distribúciu vrecúšok potrebných na zber BRKO v domácnostiach.
"Toto je nielen vec vynucovania zákona, je to vec nášho zodpovedného prístupu k slovenskej krajine. Tento projekt by sme mali všetci prijať ako celonárodný projekt vracania živín pôde, ktoré roky nedostávala," povedal Budaj. Miera skládkovania humenskej samosprávy sa podľa jeho slov zavedením separovaného zberu BRKO zatiaľ len na najväčšom sídlisku znížila o desať percent. "Pokiaľ nezačneme oddeľovať kuchynský odpad, nebudeme vedieť ukončiť skládky a znovu sa budú vŕšiť stotisíce ton každý rok na miestach, ktoré raz budú naše deti čistiť, lebo sme netriedili. Stačí trocha disciplíny," upozornil.
Envirorezort si je podľa Budajových slov vedomý, že samosprávam by v zbere BRKO boli nápomocné fermentory na jeho zhodnotenie, dôležitou je tiež dostupnosť kompostovateľných vreciek pre jednotlivé domácnosti. Dodal, že starostovia a primátori majú už v súčasnosti možnosť využiť pomoc kancelárie prvého kontaktu na Environmentálnom fonde v súvislosti s podávaním žiadostí o fermentory. Envirorezort tiež vytvoril program na podporu domácich inovátorov s cieľom vyvinúť a vyrábať rozložiteľné materiály, keďže sa na Slovensku aktuálne nenachádza žiaden výrobca rozložiteľných kompostovateľných vreciek.
Otázkou efektívneho zaobchádzania s BRKO je tiež dopyt po prírodnom komposte, ktorý zatiaľ u slovenských poľnohospodárov absentuje. "Očakávam, že minister pôdohospodárstva prejaví záujem podporiť odoberanie kompostu a zároveň sa pozrie na to, koľkí ľudia sa naozaj zúčastňujú nejakej poľnohospodárskej výroby a koľkí iba kosia a nevracajú pôde nič," uviedol Budaj. Poľnohospodár, ktorému ide o úrodu, by mal byť podľa neho nadšený, že je k dispozícii hnojivo, ktoré pomôže zvýšiť výnos.
