BRATISLAVA - Aj keď nás stále sužuje pandémia, priestor na ďalšie vedecké výskumy tu stále ostáva a v týchto dňoch je potrebný ako soľ. Svitá zrejme aj na iné, možno lepšie časy, pretože na obzore je ďalšia alternatíva boja s koronavírusom. Niektorí ľudia možno spochybňujú striekačky alebo sa ich boja. Možno aj pre túto skupinu obyvateľstva bude priaznivou správou to, že sa pracuje na novej vakcíne, ktorá by bola podávaná formou nosového spreja.
Téme sa venoval portál Denník N. Vo vývoji je stále niekoľko variantov vakcín proti covidu, no jedna z nich sa venuje primárne tejto forme. Ide o to, že niektorí vedci zdieľajú názor, že klasickým injekčným očkovaním sa bunky na boj s koronavírusom roztrúsia po celom tele a nesústredia sa na jedno podstatné miesto v ľudskom tele - dýchaciu sliznicu. Koronavírus primárne totiž napadá ľudské telo práve cez nos a ústa človeka. Práve tu by mohol nový spôsob cez nosový sprej vybudovať akúsi "slizničnú imunitu" v dýchacích cestách, čo by zrejme znamenalo ešte vyšší pokrok v boji s týmto neviditeľným nepriateľom.
Hlavné výhody sprejov
"Hlavnou výhodou takých vakcín je, že pri aplikácii sa nepoužíva ihla a do tela sa dostávajú tou istou cestou ako patogén – vzduchom,“ potvrdil pre spomínaný portál imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
"Povedie to k podobným typom imunity ako prirodzená nákaza, t. j. k slizničnej imunite," myslí si Leksa. Lekár vidí nádej aj v tom, že z ľudí opadne strach z ihiel, ktorý je pri aktuálnych vakcínach stále prítomný. Je tu však aj ďalšie plus. Výhodou sprejov sú aj nižšie nároky na skladovanie.
Prečo je teoreticky sprej lepšou cestou?
Injekčné vakcíny sa v týchto dňoch pichajú do ramena a podľa vedeckých záverov iniciujú v tele imunitnú odpoveď na príchod možného vírusu. Niektorí s tým však nie sú celkom stotožnení, pretože imunitné bunky sú v takom prípade roztrúsené do celého tela a nesústreďujú sa na miestach, ktorými koronavírus vstupuje do nášho tela. V tomto prípade je to práve spomínaná sliznica dýchacích ciest.
S touto teóriou vydalo súhlasný článok aj periodikum Scientific American. Slizničná imunita by podľa autorov článku vedcov Erica Topola a Daniela Orana mala predchádzať infekcii a znížiť aj pravdepodobnosť šírenia vírusu.
Sú tu už aj prvé výsledky z testov
V súvislosti s touto cestou už dokonca prebiehajú aj klinické testy, čo potvrdil časopis Science Advances. Tie prebiehajú na fretkách a myšiach. Testy zatiaľ ukazujú, že táto vakcína plne ochránila myši pred ťažkým a fatálnym priebehom covidu, pričom blokovala aj prenos vírusu z fretky na iné zvieratá v klietke.
"Naše predklinické údaje ukazujú, že táto vakcína chráni nielen pred infekciou, ale významne znižuje aj riziko prenosu,“ poskytol výsledky lekár a spoluautor štúdie Biao He z univerzity v Georgii. Nemožno však vopred oslavovať. "Myši sú zradné, lebo majú skvelú imunitnú odpoveď a poskytujú len čiastkovú informáciu. Ak vakcíny fungujú na nich, nie je to automaticky garancia, že budú fungovať aj na ľuďoch,“ tvrdí slovenský neuroimunológ Norbert Žilka, ktorý pôsobí ako riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV.
Ten navyše hovorí, že bude potrebný ďalší výskum, aby sa ukázalo, či metóda naozaj funguje. Žilka má totiž obavy, či slizničná imunita postačuje na ochranu ľudí proti vírusu. "Je otázne, či benefit z celkovej stimulácie imunity, keď sa vakcína pichá do svalu, nie je väčší," uvažuje Žilka, ktorý by ich ale v prípade úspechu určite naplno podporil.
Archívne video
