BRATISLAVA - Dusno pred parlamentnými bránami, ktoré sa začalo koncom týždňa a postupne opadalo počas víkendu bolo veľmi zriedkavé a dovtedy nevídané. Pred Národnou radou totiž padali vajíčka na okenné rámy, vulgarizmy či iné násilné heslá. Na všetko musela dohliadať polícia a rozhnevaný dav to ešte viac popudilo. Čo na toto všetko hovorí politológ?
Na naše otázky nám odpovedal politológ Michal Cirner. V prvom rade nás zaujímalo, ako on sám túto situáciu čítal. "Protesty sú súčasťou demokracie, a tá zaručuje zhromaždovacie právo. Podľa formy a obsahu protestu je však možné vidieť aké prúdy spoločnosti sú súčasťou davu. Podľa sympatie alebo antipatie k davu sa potom rozdeľuje verejná mienka. Domnievam sa, že väčšine občanov bol tento dav protestujúcich nesympatický," tvrdí Cirner.
Na mieste bola aj otázka, prečo niektorí demonštranti ani po odhlasovaní zákona, ktorý nebude znevýhodňovať nezaočkovancov stále zotrvávali pred parlamentom. "Sú presvedčení o ich pravde a motivovaní, respektíve "hecovaní" politikmi. V konečnom dôsledku je to malá skupina, ktorá síce robí hluk, ale nemá reálny politický výtlak," povedal na margo zostatkových protestujúcich politológ.
Upratovanie vchodu bolo po demonštrácii náročné
Porovnanie s americkým Capitolom
Pri piatkových desivých záberoch to dokonca vyzeralo tak nebezpečne, že by mohli demonštranti zobrať budovu Národnej rady útokom, ako niekdajší protestujúci v americkom Washingtone pri útoku na Kapitol z januára tohto roka. "Áno, mohla to byť inšpirácia, ale tento nápad im asi pošepkali opoziční politici, ktorí týmto davom manipulujú pre vlastné ciele," myslí si Cirner, ktoré nevylúčil podobnosť s incidentom v Amerike.
Hnev ľudí bol spôsobený aj koronavírusovými opatreniami, o ktorých práve v danom momente vo vnútri poslanci NR SR rokovali. "Ľudia nemajú radi obmedzenia. Neradi sa prispôsobujú a ešte viac ich iritujú zákazy a príkazy. Podporujú ich v tom aj politici, ktorí chcú mať voči sebe naklonenú verejnú mienku," hľadá súvislosti Cirner.
Na vine je aj populizmus
Na záver ešte prirodzene ostala otázka, či tieto emócie nevygradoval do takýchto výšin aj samotný populizmus, ktorý sa v politike v týchto dňoch teší mimoriadnej obľube. "Populizmus politikov je zásadným vinníkom, pretože populisti ľuďom hovoria len to, čo chcú ľudia počuť a sľubujú to, čo si ľudia žiadajú. Ale zlé správy hovoriť nikto nechce a nikto nechce byť lídrom, ktorí musí verejnosť presviedčať o nepopulárnych opatreniach. Politici ľudí rozmaznali, lebo im ide len o popularitu," varuje Cirner.
