BRATISLAVA - Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorkovom hlasovaní odmietli novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú predložil nezaradený poslanec Miroslav Kollár. Odmietli aj návrh legislatívy, ktorou chcel nezaradený poslanec Tomáš Valášek zaviesť transparentnejší model výberu riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS).
Kollár chcel novelou zakotviť základné princípy pri nakladaní s verejným majetkom. Zaviesť chcel zavinenie založené na vedomej nedbanlivosti z hľadiska subjektívnej stránky konania. Podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody spôsobenej verejným činiteľom by bolo právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu.
Kollár tvrdí, že v súčasnosti podľa zákona nesmú štatutári v súkromných obchodných spoločnostiach pri výkone svojej pôsobnosti uprednostňovať svoje záujmy. To by malo podľa neho platiť aj pri všetkých verejných predstaviteľoch nakladajúcich s verejnou mocou alebo verejnými zdrojmi. Valášek v novele zákona o SIS navrhoval, aby bol kandidát na funkciu riaditeľa SIS verejne vypočutý výborom NR SR pre obranu a bezpečnosť. Proces výberu šéfa SIS chcel tak zosúladiť s bežnou praxou v okolitých členských štátoch Európskej únie.
Právomoci NBÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa posilnia
Právomoci Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) v oblasti kybernetickej bezpečnosti sa posilnia, zavedie sa aj všeobecná povinnosť poskytovať úradu súčinnosť. Vyplýva to z novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok schválili. Novelou sa tiež spresňujú niektoré definície. Upraví sa tiež procesný postup pri certifikácii kybernetickej bezpečnosti, a to v súlade s nariadeniami orgánov Európskej únie. NBÚ preto napríklad pribudne povinnosť zverejňovať zoznam audítorov kybernetickej bezpečnosti.
Novelizáciou sa zavedie i všeobecná povinnosť poskytovať úradu súčinnosť v rámci kybernetickej bezpečnosti. "Prax ukázala, že bez adekvátnych praktických vstupov nie je možné realizovať výstupné činnosti úradu s požadovanou kvalitou tak, aby odzrkadľovali reálny stav," vysvetľuje NBÚ v dôvodovej správe. Subjekty by mali informácie poskytovať na základe odôvodnenej žiadosti, informácie sa zároveň majú poskytovať len za podmienky, že sú nevyhnutné na riešenie kybernetického bezpečnostného incidentu a ich poskytnutím nedôjde k "ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy alebo spravodajskej služby alebo k odhaleniu jej zdrojov, prostriedkov, totožnosti osôb, ktoré konajú v jej prospech, alebo k ohrozeniu medzinárodnej spravodajskej spolupráce".
NBÚ bude môcť po novom zakázať alebo obmedziť prevádzkovateľovi základnej služby využívať konkrétny produkt, proces alebo službu z dôvodu bezpečnostných záujmov štátu a z dôvodu závažných okolností predpokladaných zákonom. Autori zmien tvrdia, že ide o krajné riešenie. "Platí, že obmedzenie alebo zákaz možno realizovať len na základe podrobnej analýzy rizík a len na základe vyjadrenia Bezpečnostnej rady SR," zdôraznili. Zaviesť sa má automatizované zasielanie systémových informácií zo sietí a informačných systémov. Nedotknuteľnosť tajomstva a osobných údajov má zostať zachovaná. Na predchádzanie pochybnostiam by mal úrad každoročne vypracovávať správu o ochrane osobných údajov.
Potratový zákon sa meniť nebude, plénum o novelách nebude ďalej rokovať
Legislatíva upravujúca oblasť potratov sa meniť nebude. Plénum Národnej rady (NR) SR nebude ďalej rokovať o predložených dvoch novelách zákona o umelom prerušení tehotenstva. Jednu predložil koaličný poslanec Martin Čepček (OĽANO), druhú poslanci ĽSNS. Plénum v utorok popoludní odmietlo aj ďalšie návrhy z dielne nezaradených poslancov.
Návrhy na zmeny potratovej legislatívy hovorili o tom, aby sa umelé prerušenie tehotenstva vykonávalo iba vo vymedzených prípadoch. Napríklad, ak nie je možné inak zachrániť život ženy alebo ak by nebolo možné inak zabrániť trvalému a vážnemu poškodeniu zdravia matky. Potraty by sa podľa návrhov mohli vykonávať aj vtedy, ak má nenarodené dieťa diagnostikované ťažké poškodenie zdravia, respektíve ak ide o preukázateľne geneticky chybný vývoj plodu a tehotenstvo nepresiahlo 24 týždňov, alebo ak "je tehotenstvo následkom spáchania trestného činu na matke a trvanie tehotenstva nepresahuje 12 týždňov".
Nezaradený poslanec Tomáš Taraba neuspel s návrhom, aby sa do ústavy doplnilo, že mandát poslanca NR SR zaniká aj "uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda o skrátení volebného obdobia NR SR". Plénum odmietlo aj dve novely nezaradených poslancov okolo Milana Mazureka. Navrhovali upraviť niektoré podmienky držania psov. Zakázať plánovali chov psov "v neľudských podmienkach nelegálnych osád", a to prostredníctvom zákazu držby psa "osobami, ktoré nemajú vlastnícke alebo iné užívacie právo k nehnuteľnosti, na ktorej sa má pes držať".
Druhá novela Trestného zákona z ich dielne hovorila o trestoch odňatia slobody v prípadoch, ak niekto "iného pod hrozbou akýchkoľvek sankcií alebo obmedzenia jeho základných ľudských práv a slobôd núti, aby sa podrobil nepovinnému očkovaniu". Tresty za takéto konanie navrhovali od jedného do piatich rokov odňatia slobody, v závažnejších prípadoch aj viac.
