BRATISLAVA - Za posledný týždeň boli zverejnené tri prieskumy volebných preferencií, ktoré politikom vystavili vysvedčenie. Potvrdilo sa líderstvo strany Hlas-SD, klesajúci trend OĽaNO aj postupný nárast Smeru a Progresívneho Slovenska. Strana Za ľudí je aj naďalej mimo parlamentu, najviac zrejme prekvapili Maďari. Čo si o tom myslia politológovia?
Dnes je už takmer isté, že vysoký volebný výsledok 25 percent najsilnejšie vládne hnutie OĽaNO už vo voľbách zrejme nezopakuje. Roztržky v koalícii i vládna kríza však uškodili aj ostatným. Jediná strana, ktorá si polepšila, je strana Sloboda a solidarita. Po voľbách sa od Smeru oddelila časť členov na čele s Petrom Pellegrinim a momentálne je v prieskumoch už dlhé mesiace na prvom mieste.
Kríza vládnym stranám nepomohla
Konflikty a roztržky medzi vládnymi stranami sú jedným z dôvodov, prečo preferencie trom koaličným stranám klesajú. Výnimkou je len strana SaS. Najviac to poznamenalo hnutie OĽaNO, hnutie Sme rodina sa z poklesu mierne spamätalo a strana Za ľudí je podľa prieskumov dlhodobo pred bránami parlamentu. Okrem vládnej krízy totiž najmenšiu vládnu stranu poznamenali aj vnútrostranícke spory.
Vláda čelila mnohým sporom medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Spory potom vyústili do krízy kvôli dovozu vakcíny Sputnik V na Slovensko. Prvú krízu ako tak prekonali, Matovič už nie je premiérom a Krajčí ministrom zdravotníctva, no neprešiel ani mesiac a máme tu ďalšiu krízu. Tentokrát kvôli kolúznej väzbe, voči ktorej má námietky Kollárovo hnutie. Sám Boris Kollár v nedeľnej diskusnej relácii uviedol, že ak majú spory pokračovať, je lepšie postaviť sa pred ľudí v ďalších voľbách. Ako ďalšie vládne pnutie skončí, je zatiaľ vo hviezdach.
Najväčší prepad zaznamenalo OĽaNO
Hnutie OĽaNO získalo vo voľbách niečo vyše 25 percent a stalo sa jasným víťazom volieb, Smer predbehli o viac než sedem percent. Odvtedy však prešiel viac ako rok a hnutie sa momentálne drží na treťom, a po posledných prieskumoch už na štvrtom mieste. V prieskumoch majú okolo deviatich percent. Podľa výsledkov prieskumu agentúry Focus (Markíza) a Median SK (RTVS) ich v májových preferenciách predbehla strana Smer.
Ani tá však po odchode niekoľkých členov na čele s Pellegrinim, ktorí založili stranu Hlas, nesiaha na päty svojmu volebnému výsledku. V posledných parlamentných voľbách získal Smer niečo vyše 18 percent, oproti voľbám v roku 2016 je to pokles o desať percent. Momentálne má Smer okolo deväť až desať percent. Májový prieskum agentúry Focus im nameral až 11,8 percenta.
Fico chytil tretí dych, bez chaotickej vlády by mu preferencie tak rýchlo nestúpali
Smer je v posledných týždňoch mimoriadne aktívny, aj keď útočí na jednoduchšie pudy voličov. Opozičným stranám však mimoriadne hrá do karát aj séria vládnych sporov. Mohol by Smer získať aspoň toľko hlasov, čo v posledných voľbách. "Popularita opozičných strán nie je závislá len od výkonov opozičných politikov, ale aj od výkonov vládnej zostavy. Fico je aktívny a v politike chytil už možno tretí dych, ale bez pomoci nestabilnej a chaotickej vlády by mu preferencie nestúpali tak rýchlo. Takže to má v rukách aj vládna koalícia či bude Fico rehabilitovaný voličmi," zhodnotil pre Topky politológ Michal Cirner.
Podľa politológa Radoslava Štefančíka Robert Fico vie, ako na to. "Potom, ako pochopil, že zatúlané ovce nachádzajúce sa momentálne v košiari strany Hlas, už asi späť nedostane, začal loviť v košiari pravicových extrémistov. Tí majú teraz problém s vlastnou existenciou, takže je pochopiteľné, že sem tam nejakého barana presvedčia," uviedol. Podľa neho sa však o toho istého voliča Smer nepobije len s kotlebovcami, ale aj odídencami od Kotlebu i množstvom menších bezvýznamných strán. "Preto je rast strany Smer do značnej miery limitovaný," dodal na adresu preferencií Smeru.
Lídrom je strana Hlas, môže ju predbehnúť SaS?
Dlhodobým lídrom prieskumov je strana Hlas-SD. Pellegrini so svojou jedenástkou zrejme spravil dobre, keď sa oddelil od svojej materskej strany. Podľa posledných prieskumov majú okolo 22 percent. Agentúra Median SK im však namerala niečo vyše 17 percent. Na druhom mieste je momentálne strana SaS, ktorá ako jediná vládna strana stúpa a stabilne má v prieskumoch okolo 13 percent a je na druhom mieste.
Je možné, aby SaS predbehla Hlas? Podľa Cirnera sa nedá vylúčiť nič. "Napríklad ak by z nejakých príčin prišla strana Hlas-SD o lídra Petra Pellegriniho, preferencie strany by mohli výraznejšie klesnúť, ale to sú špekulácie. Ilustrujú však to, že v politike a v preferenciách voličov nie je nič isté a všetko sa môže relatívne rýchlo zmeniť," uviedol pre Topky politológ. Ak sa však podľa neho nič neočakávané nestane, Hlas má zatiaľ najväčšie predpoklady zvíťaziť v ďalších voľbách.
Podľa Štefančíka sa strane SaS spravidla darí v období medzi voľbami, ale vo voľbách sa nakoniec ocitne na hranici zvoliteľnosti. "A to z toho dôvodu, že dopyt po pravicovej politike aj je, ale pred voľbami sa zvyknú vynoriť nové subjekty, ktoré dokážu osloviť slovenského prelietavého voliča. Je možné, že aj tentokrát sa už Richard Sulík vidí v premiérskej stoličke, ale prídu voľby a bude bojovať o vlastnú existenciu. Dnes volič nemusí k SaS vidieť nejakú reálnu alternatívu. Za ľudí sa rozpadá, o PS sa hovorí spravidla len vtedy, keď sa spomínajú prieskumy verejnej mienky," uviedol Štefančík s tým, že dopyt je momentálne veľký, ale s blížiacim sa termínom volieb bude rásť aj ponuka. "A s ňou pomerne bude klesať záujem voliť SaS."
Najmenšia vládna strana stratila zrejme najviac
Veronika Remišová v rozhovore pre Topky uviedla, že bývalý líder Za ľudí a prezident Andrej Kiska si stranu Za ľudí predstavoval ako premiérsku stranu. Ľudia však o jeho strane zmýšľali inak. Vo voľbách získali 5,77 precenta hlasov a stali sa najmenšou vládnou stranou. Kiska sa z vedenia aj kvôli svojmu zdraviu stiahol a šéfkou sa stala Remišová. Postupne však začali silnieť hlasy, ktoré hovorili o nespokojnosti s jej vedením.
Postupne odišlo niekoľko členov a strana momentálne okrem vládnej krízy rieši aj vnútrostranícke spory. Najnovšie prebieha v strane spor, ktorý by mohol vyústiť do mimoriadneho snemu a teoreticky aj do zmeny vedenia. V kuloároch sa už niekoľko týždňov šepká, že Veroniku Remišovú by mohla nahradiť Mária Kolíková. Remišová však otvorene nič nepotvrdila a Kolíkova naopak nič nevyvrátila. O dvoch táboroch sa však už hovorí otvorene. Cez víkend unikol list šéfky Za ľudí jej členom. Momentálne by mala Remišová s jednotlivými členmi rozprávať osobne. Či prípadná zmena ovplyvní preferencie, uvidíme časom.
Šancu stratili, keď kapitán opustil loď
Podľa politológa Cirnera sa však tento zápas už pomaly dohráva tak, aby strana zostala aspoň do konca volebného obdobia vládnou stranou. "Príbeh tejto strany bude ešte politologicky zaujímavý a budeme sledovať štiepenia, odchody, vnútrostranícke zápasy, pokusy o transformáciu a spájanie s inými politickými subjektmi. Toto všetko je pravdepodobná a ešte nenapísaná budúcnosť strany," myslí si. Štefančík si myslí, že strana už svoju šancu premrhala. "Tú šancu stratili, keď kapitán opustil loď. Odvtedy sa len trápia. Vnútrostranícke napätie presakuje smerom von už dávno, je len otázkou času, kedy sa tá partia rozpadne úplne."
Budeme svedkom koalícia Smer - Hlas - Sme rodina?
Podľa preferencií by už súčasná koalícia vládu nezostavila. Vládu by zrejme zostavoval Hlas a bolo by naozaj ťažké nájsť dosť partnerov. Ak by šiel Pellegrini do vlády so Smerom, potreboval by minimálne ešte jednu stranu. Boris Kollár v nedeľnej relácii Na telo uviedol, že preferuje strany a koalíciu, v akej je teraz, no možno spoluprácu s ostatnými stranami nevylúčil. Cirner aj Štefančík sa zhodli na tom, že nemožno vylúčiť žiadnu koalíciu, ani tú v zložení Hlas, Smer a Sme rodina.
"Viem si predstaviť hocijakú koalíciu, aj tú najnepravdepodobnejšiu. Voliči rozdajú karty a hrať s nimi budú politici. Každý chce byť pri moci, nikto nechce sedieť v opozícii. Tomu by mal každý rozumieť," uviedol Cirner. Tri spomínané strany by si podľa Štefančíka mentálne rozumeli. "Mali by širokú podporu voličov, takže by sa mohli opierať o stabilnú podporu verejnosti. Kollárovi by mohol vyhovovať systém, v ktorom by si mohol byť stopercentne istý, že žiadneho jeho nominanta mu polícia nezoberie do väzby," uviedol politológ.
Dôležité podľa Štefančíka je, že Fico neberie politiku osobne. "Odosobňuje sa od žabomyších vojen, pretože mať moc vo svojich rukách. Alebo aspoň pocit bezpečia a istoty, že mu polícia nevylomí dvere, tak ako to kedysi ako bývalému premiérovi urobili Vladimírovi Mečiarovi. Pokoj v koalícii by určite vedel oceniť aj Boris Kollár. Ak sa však pozrieme do minulosti, Smer zlikvidoval každého svojho koaličného partnera. Ísť do koalície so Smerom je ako podpísať zmluvu s diablom. Je však mnoho ľudí, ktorí zmluvu s diablom podpíšu dobrovoľne, pretože im prinesie viac osobného prospechu, ako prípadná koniec straníckej existencie po skončení funkčného obdobia," skonštatoval Štefančík.
Po rozpade kotlebovcov nemá päť percent ani Republika, ani ĽSNS
Ďalším povolebným prekvapením bol rozpad strany ĽSNS, ktorej šéfuje Marian Kotleba. V minuloročných parlamentných voľbách získali takmer osem percent a skončili na štvrtom mieste za hnutím Sme rodina. Niekoľko mesiacov po voľbách sa však časť poslancov na čele s Milanom Uhríkom a Milanom Mazurekom. Zo strany odišlo celkovo šesť členov vrátane Kotlebovej dvojky Miroslava Suju.
ĽSNS opustili kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu. Odídenci odkúpili stranu Petra Marček (odídenec zo Sme rodina) Hlas ľudu a premenovali ju na stranu Republika. Hovorí sa, že členkou strany by mala byť aj Martina Šimkovičová. Šéfom Republiky sa stal Milan Uhrík a pri prevzatí strany uviedol, že strana nebude klonom ĽSNS. Momentálne nemá ani jedna zo strán nad 5 percent. Viac ľudí však prejavilo záujem voliť Republiku. V prieskumoch má ĽSNS v priemere od dvoch do necelých piatich percent. Republika o niečo viac - od 3,5 do 4,9.
Maďari prekvapili
Po rozpade koalície PS/SPOLU, ktorá vo voľbách pohorela a nedostala sa do parlamentu napriek obrovskému výtlaku, sa do popredia jednoznačne dostala strana Progresívne Slovensko. Michala Trubana vystriedala na stoličke lídra Irena Bihariová. Kým preferencie Spolu sa pohybujú na úrovni jedného percenta, PS má v posledných mesiacoch v prieskumoch viac ako osem percent a do parlamentu by sa jednoznačne dostalo.
Prekvapením posledných prieskumov je aj maďarská strana Aliancia. Po mnohých neúspešných pokusoch Maďarov sa tu črtá ambiciózny pokus. Koncom marca ohlásili strany SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť svoje spojenie. Zdá sa, že istú časť voličov to oslovilo a ihneď sa dostali k piatim percentám. "Vždy, keď boli maďarské strany jednotné, respektíve, keď slovenských Maďarov zastupoval líder, ktorému verili - Béla Bugár, mali zástupcovia maďarskej menšiny ich zástupcov v parlamente a často aj vo vláde. Myslím, že ak nedôjde k rozporom medzi maďarskými stranami a budú vystupovať jednotne, podarí sa im do vysokej politiky vrátiť," skonštatoval Cirner.
Štefančík to však nevidí veľmi pozitívne. "Prekvapenie to môže byť len, ale len záporné. Potenciál jednej maďarskej strany je na úrovni 9-10 percent, bojovať o prežitie na úrovni piatich percent je zlý výsledok. A to ešte posledné slovo nepovedal momentálne najhlasnejší Maďar v slovenskom parlamente. Spájanie sa slovenských Maďarov by som zatiaľ neoslavoval," myslí si.
Budú predčasné voľby?
Osud referenda o predčasných voľbách stále nie je jasný. Čaká sa na rozhodnutie Ústavného súdu. Táto možnosť sa však skloňuje čoraz viac. Podľa politológov predčasné voľby nemožno vylúčiť. "Koalícia je krehká a plná sporov. Politici budú v prvom rade myslieť na ich politickú budúcnosť. Ak sa budú domnievať, že hviezdy sú im naklonené, možno pôjdu aj do predčasných volieb," skonštatoval Cirner.
Na vyhlásenie predčasných volieb je však potrebná ústavná väčšina v parlamente. "A tá zatiaľ chýba. Pre mnohých súčasných poslancov je funkcia poslanca aj ich vlastným živobytím, je možné, že v normálnom živote by sa stratili. Nechcú prísť o to pohodlie a výhody, ktoré im funkcia poslanca so sebou prináša. Na druhej strany, ak by sa Smer a Hlas znovu dostali k moci, nemožno vylúčiť, že polícia jedného dňa zaklope na dvere aj v Trnave," myslí si Štefančík. "Mnoho ľudí, ktorí sú dnes za mrežami, by si vychutnalo ten pohľad na Igora Matoviča v rukách polície. Myslím si, že zámienku si nájdu. Igor Matovič tak musí urobiť všetko preto, aby po budúcich voľbách nesedel v opozícii," dodal.
