BRATISLAVA - Tomáš Valášek, Michal Sabo a teraz aj Simona Petrík. Progresívne Slovensko zbiera tromfy a známe tváre. Posledným prírastkom je odborníčka na rodovú rovnosť Simona Petrík. Hoci zakladala SPOLU, rozhodla sa "zmeniť dres". Čo ju k tomu prinútilo a čo s tým má Miro Kollár?
Prečo ste sa rozhodli opustiť Spolu a vstúpiť do Progresívneho Slovenska?
Som spoluzakladateľkou strany Spolu, takže odchod nebol ľahký a rozhodnutie sa vo mne rodilo dlho. Jedným z dôvodov bolo aj ukončenie rokovaní vedenia strany Spolu a vedenia Progresívneho Slovenska o možnom spájaní.
Ja som bola tomuto spájaniu naklonená aj v minulosti. Určite si spomínate, že úspešnú koalíciu sme tvorili už v Eurovoľbách a o podobný úspech sme sa pokúšali aj vo voľbách do parlamentu. Hoci sa nám to nepodarilo, som presvedčená, že ako koalícia sme fungovali veľmi férovo a na dobrých medziľudských vzťahov. Myslím si, že naše videnie politiky nie je tak rozdielne, aby sme nevyužili možnosť spájania. Najmä ak nám túto možnosť ponúka náš najbližší partner. Toto bolo asi najdôležitejšie, nakoľko v tomto pohľade som zostala tak trochu osamotená. Ich rozhodnutie akceptujem, ale ja som sa s tým vôbec nestotožnila.
Bol to jediný dôvod?
Nie, ďalší dôvod bol ideologický a hodnotový. S príchodom Miroslava Kollára začala strana verejne vystupovať ako strana, ktorá chce byť široko otvorená či už tváram Za ľudí, alebo niektorým poslancom z hnutia OĽaNO. To bol pre mňa z pozície liberálky vztýčený prst, že by som sa jedného dňa mohla zobudiť do strany, ktorá má bližšie k strane Za ľudí alebo k hnutiu OľaNO ako k Progresívnemu Slovensku. To bol teda ten ideologický dôvod.
Je Vám známe prečo sa Miroslav Kollár, ktorý sa prezentuje ako liberál, chce ísť touto širokou cestou?
Nie, ja si myslím, že Miroslav Kollár je liberál a ja si nemyslím, že tá strana nebude riešiť liberálne témy. Z verejných vystúpení predstaviteľov strany SPOLU, kde deklarujú, že majú záujem o kvalitných ľudí a možno, že sa chcú stať takou stredovou stranou. Mne to osobne nesedí, pretože si myslím, že strana, ktorá nemá hodnotové ukotvenie jasné, nie je ani tam, ani tam. Na Progresívnom Slovensku mi práve imponuje toto hodnotové ukotvenie a vieme jasne povedať, kto sme. Nemyslím si, že by SPOLU otáčalo kormidlo smerom k strane, ktorá nebude zastávať liberálne hodnoty, ale nebudú tak jasne ukotvený.
Široko rozkročeným stranám sa však v našom politickom priestore veľmi nedarí. Stáva sa, že chcú osloviť všetkých voličov, ale vo finále sa môže stať, že neoslovia nikoho. Prečo takáto cesta?
No práve. To je presne jeden z tých dôvodov. Keby som sa práve teraz rozhodla, že chcem byť političkou, tak by sa mi možno takáto centristická strana pozdávala a bola by som plná entuziazmu s tým, že „poďme do toho“. Tým, že už za sebou mám istú politickú skúsenosť, spolu s Mirom Beblavým sme zakladali SPOLU a skúšali sme to aj týmto spôsobom, že budeme stranou odborníkov a ľuďmi, ktorí si vedia vysúkať rukávy a robiť slušnú politiku, pokiaľ sa však vytratí tá identita a ten príbeh, tak nie je veľa dôvodov, aby ľudia túto stranu volili. Hovorím ale opäť, že toto je moja optika.
Čo si od svojho prechodu do Progresívneho Slovenska sľubujete?
Nemám konkrétne očakávania, ale ľudí v Progresívnom Slovensku poznám, máme priateľské vzťahy a teda nevstupujem do novej situácie. Očakávam priateľskú atmosféru, ale aj spoluprácu na témach, ktoré sú nám blízke a teším sa na to.
Stranu Za ľudí opustila aj Andrea Letanovská. Ospravedlňujem sa ak otázka bude sugestívna, ale vnímate ju skôr ako materiál pre stranu SPOLU alebo pre Progresívne Slovensko?
To neviem posúdiť a ani nemám mandát sa k tomu vyjadrovať. Ak sa však pýtate na môj osobný názor, tak ja pani Letanovskú osobne nepoznám, ale viem si predstaviť, že aj v takej SaS by si vedela nájsť svoje miesto. Neviem na toto odpovedať a neviem kam sa napokon rozhodne ísť.
Miroslav Kollár otvoril tému, že strana SPOLU by prijala aj ďalších nespokojných poslancov aktuálnej koalície. Šepká sa o ďalších odchodoch zo strany Za ľudí? Viete o niečom?
O tomto ja nič neviem. Ja som sa aj posledných pár týždňov stiahla a venovala som sa svojmu rozhodnutiu s tým, že som nechcela, aby mi do toho niekto vstupoval. Neviem o ďalších konkrétnych menách, len viem, že sú otvorení novým tváram a možno si od toho budú sľubovať nárast preferencií. Čo je samozrejme absolútne v poriadku, len to nie je moja cesta.
Teraz sa to v rámci výmen členov jednotlivých politických strán pomerne výrazne melie. Čo by ste odkázali kritikom, ktorí by si mohli myslieť, že tie strany meníte ako ponožky?
Chápem tú otázku, ale zároveň musím poznamenať, že je to prirodzený vývoj. Ak sa pozriete na to, že vznikli nové strany, ktoré boli odpoveďou na politickú vyprázdnenosť, najmä v prípade ľudí, ktorí tú politiku chcú robiť poctivo. Tí ľudia sa rozhodili ísť do týchto strán na základe svojich pocitov.
Množstvo ľudí vstúpilo do strany Za ľudí kvôli Andrejovi Kiskovi, ktorý tam teraz už nie je. Často počúvam, že nevstupovali do strany Veroniky Remišovej, ale do strany Andreja Kisku. Chápem, že aj u nich sa dejú určité preskupenia tak, ako u nás.
Ja som vždy stála za svojimi hodnotami, pokiaľ ma ľudia chcú za to kritizovať tak prosím, ale ja sa im stále viem postaviť tvárou v tvár. Aj zo strany SIEŤ som odišla, lebo som odmietala koalíciu so Smerom-SD a SNS.
Vy sa dlhodobo venujete témam rodovej rovnosti, ale aj sociálnym témam. Ako ste spokojná s ich aktuálnym vývojom? Rozdelila sa premiérska rezerva...
To sú ale 3 milióny eur, ktoré sa rozdelia do konca roka a čo potom? To je niečo čo dlhodobo kritizujem, pretože ak chceme niečo vyriešiť, tak násilie na ženáh treba riešiť systémovo. Pod to patrí pravidelné a systematické financovanie krízových a intervenčných centier tak, aby neživorili.
Navštívila som ich osobne a majú sociálne pracovníčky, ale aj právnikov, ktorých nemajú z čoho zaplatiť. Aj krízové pracovníčky robia často niekoľko mesiacov zadarmo. Často im skončia Nórske fondy a ďalej nemajú financovanie a to sa deje každý rok.
Ďalšou témou sú škôlky. Už 12 rokov sa tu bavíme o výstavbe škôlok a nevieme to vyriešiť. Na ženy sme zabudli aj v Pláne obnovy, v ktorom opäť hovoríme len o výstavbe budov, čo ten problém nevyrieši a za aký dlhý čas sa tieto budovy postavia. Tie deti tú škôlku potrebujú už dnes. Rovnaké je to aj v prípade obetí domáceho násilia, ktoré tiež potrebujú pomoc dnes. Toto je ten prístup, ktorý my máme k rodovej rovnosti, ale aj k rodinnej politike, lebo aj tam vidím paralely. To, že žena nemá rovnocenné postavenie s mužom sa nedá riešiť takto.
Aktuálne sme boli svedkami odvolávania pani minsiterky Kolíkovej. Čo si máme myslieť o výrokoch, kedy sa opoziční poslanci vyjadrujú o ženách v zmysle, že by mali byť empatickejšie, ale aj majú schopnosť lepšie prejaviť ľútosť? (ministerku Kolíkovú označili za bezcitnú beštiu. pozn. red.)
Je až neuveriteľné, ako dokážu niektorí poslanci patriaci do tej extrémistickej časti opozície stále omieľať tie stereotypné vyhlásenia o ženách. Ale nečudujem sa, je to ich chlebík každodenný v rámci parlamentnej “práce”, z ktorého vytĺkajú politický kapitál. Preto je veľmi dôležité na to upozorňovať a pripomínať, že ženy sa nerodia ani automaticky empatické, ani s vrodenými prejavmi ľútosti, ale ani ako bezcitné beštie. Toto účelové generalizovanie len podporuje škodlivé rodové stereotypy, ktoré nás ženy vzďaľujú od rovnocenného postavenia s mužmi. Je potrebné, aby príčetné poslankyne a poslanci takéto vyjadrenia rázne odmietli.
Ako vnímate personálne výmeny na ministerstve práce pod vedením ministra Krajniaka?
Myslím si, že sa udialo to, čo sme mohli čakať.
Ako vnímate daňovo-odvodovú atómovku Igora Matoviča?
Možno sa budem opakovať, ale v prvom rade poviem, že riešenie klesajúcej pôrodnosti nevyriešime zvýšením dávky, ani tým, že ju budeme miešať s daňovým bonusom. Nepríde mi to logické, pretože rodičovská dávka je pre každé dieťa, zatiaľ čo daňový bonus si môžu uplatniť len pracujúci rodičia, čiže aj toto sa musí vyriešiť a vôbec nerozumiem tejto tendencii. Riešenie problémov rodín nie je o zvyšovaní pôrodnosti, ale máme tu zväčša matky samoživiteľky, máme tu deti, ktoré sú na svete, ale sú bez pomoci. Pridaním príspevku, ale neriešite služby a to nie sú len škôlky, ale sú to aj jasle, ktoré sú väčšinou súkromné a pre tie sú pre ženy finančne nedosiahnuteľné. To všetko na seba nadväzuje, pretože ženy sa nevedia vrátiť do práce, a keď sa už vrátia je často neskoro a kariérne zaostávajú. Zároveň je tu stále problém neplatenej práce, ktorá je prevažne na pleciach ženy. Keď sa máme do pomoci rodinám pustiť, tak sa musíme venovať rodinnej politike koncepčne, to by bol skutočný veľký tresk.
Občania vás zaregistrovali aj keď ste spolu s kolegami v opozícii blokovali rečnícky pult v Národnej rade. Neľutujete spätne tú formu, ktorú ste si zvolili?
Samozrejme, že ľutujem. My sme tam pôvodne ani nemali spať, ten nápad skrsol na mieste, lebo sme sa báli, že nás nepustia do rokovacej sály. Bolo mi to vtedy čudné, pretože poslancovi Národnej rady nemôžete zabrániť, aby vstúpil do rokovacej sály. Ja som s tým nebola úplne stotožnená, ale nechcela som trhať partiu a oprela som sa aj o názor skúseného poslanca Jozefa Mihála, ale aj Mira Beblavého, ktorý tiež povedal, že „veď zostaňme“. Dnes by sme to určite robili inak.
